Ťaženie pre nováčikov v Košiciach

Report z pera (klávesnice) jedného z novonaverbovaných LARPistov.

Vystúpili sme (Ja, Latzi, Guli) na zastávke pri poliklinike, úkladnom mieste stretnutia. Latzi ukázal že sa v domovine vyzná a tak nás ukryl pred nemilosrdným vetrom v záštite budovy. Tiež musím dodať že má akési magické schopnosti lebo spomenul kasíno, pozreli sme sa za roh a ono tam bolo. A dokonca s dverami s dvojitou ochranou. Čakajúc na zvyšok Ketackých larpistov nám Guli prednášal o tom že hromozvod je niečo, čo určite nevisí na stene kasína lebo nemá izolant a čo ja viem čo. Boli sme svedkami ďalšieho nevysvetliteľného javu a to konkrétne toho, že v priebehu 5 minút na zastávke zastavili tieto trolejbusy 72, 71 a znova 71. V tom poslednom boli konečne naši druhovia, menovite Marcus, Usirez, Dante a Matt44. Samozrejme si nás všimli až keď prešli na druhú stranu cesty. Potom sme sa na parkovisku zoskupili a vzduchom lietali všelijaké tie vtípky a hlavne náš smiech. Čím nás bolo viac, tým viac sme sa zabávali.

Bol zavelený pochod tak sme sa pobrali do lesa. Po príchode na vopred určené miesto nás tam čakali nejakí tí organizátori. Ako tak nám vysvetlili priebeh hry a kto nemal zbrane (samozrejme celá ketacká skupinka) mali možnosť si nejaké požičať. Pobrali sme si sekery, meče, rukavicu s drápmi ktorá mi chránila ruku pred zimou 🙂 a jeden big bad meč ktorí nosil Guli. Bol nám pridelený kapitám Chrabroj. Ehm ehm. 🙂 Ako správna zberba sme sa mu po jeho výkrikoch predstavili a nejaké tie mená aj pár krát skomolil, hlavne Ušiho. Z Guliho sa stal zved, Latzi bol transformovaný na magické oko (bol fotograf) Dante bol zmenený na medika, náš hlúpy krolský bojovník bol povýšený na kapitána, zo zvyšku sa stali battle machine, plus ja som mal vedľajšiu úlohu nosič živej vody, ktorú sme mali nájsť a pomocou nej zachrániť kráľa. Keď sme sa chceli na kráľa vykašľať náš veliteľ hulákal, že to by potom bola demokracia a on by musel pracovať. Šak to vtipná osoba, len meno si neobstál. Tiež sme dostali pokyny : „Ak nás napadnú čo budete robiť?“ „Mlátiť sa!“ „Ak budeme v ohrození čo budete robiť?“ „Utekať!“ „Nie, chrániť veliteľa! Kto musí prežiť?“ „My!“ „Nie, nosič vody a JA! Ak zomriem čo spravíte? Zomriete aj vy!“

A tak sme sa veselí pobrali vzprieč dobrodružstvu. Hneď nás zastavili nejakí „strážci lesa“ propagujúci ticho a neozbrojený pochod. Vraj že bez zbraní môžeme ísť ďalej. Než to však stihli dopovedať už boli ani nevedia ako v obkľúčení a tak sme ich po chvíľke prehovorili a šli sme ďalej. Dostali sme sa akože k rieke (nejaká dlhá fuga v zemi akých je v lese dosť) a tak sme ju prebrodili. Guliho prácu zveda prebral Matt44 a šli sme
ďalej. Priblížili sme sa k nejakej soche, pri ktorej podľa nášho dobre informovaného veliteľa mala byť živá voda. Videli sme pár ľudí a tak sme
sa rozdelili a „plýžili“ Nejakí nemecky rozprávajúci týpci nás zastavili a chceli Die Papiere. Dostali akurát tak sekerami po hlave a bol pokoj.
Stretli sme sa s chichotavým duchom prameňa, ktorý nám po dlhých a strastiplných rozhovoroch prezradil kde je živá voda, ale je vraj znečistená tak sme museli od víly získať nejakú rastlinku. Víla bola hneď neďaleko, no chcela po nás aby sme s ňou tancovali do kruhu a popritom si spievala že Boh má rád malé kačičky.

Nejako sme si všimli neprítomnosť nášho Usireza/roguna. A víla si chcela zatancovať aj s ním, tak sme ho šli hľadať. Zatiaľ si veliteľ ako pravý gentleman šľachtického rázu trochu podiškuroval s slečnou vílou, nakoľko už vraj pár krát s vílami tancoval aj necenzúrovane. Usirez sa neďaleko plýžil a ak by náhodou bolo treba vraždiť, no trvalo nám hodnú chvíľu ho presvedčiť aby šiel za vílou. Tá nám dala potom rastlinku, šli
sme za duchom. On chcel aby s ním po vodu šiel medik a potom si ho chcel aj nechať, no pre kapitána bol príliš pekný a tak si ho chcel nechať. Hneď na to mu musel medik fúkať zadok lebo ho bolel. Spokojný s tým že máme živú vodu sme si veselo vykračovali ďalej. Stretli sme skupinku nejakých pútnikov (Usirez zmizol) no boli neškodní a každý sme sa pobrali svojou cestou.

Usirez vyšiel spoza stromov za onou skupinkou. Chvíľu na to sme stretli pri ohníku skupinku banditov. Chceli od nás 300 000 zlatých inač na nás pošlú draka. Spoza rokliny sa ozývalo blaaaaa buuuuuu aaaaaaaaa. Boli sme neoblomní (všetci až na roguna ktorý sa akože nenápadne plýžil roklinou) a pýtali už len 1 500 zlatiek. Popri tom sme dúfali že možno by sme mohli okradnúť banditov o štíty ležiace na zemi. Bol dohodnutý súboj kapitánov. Tzv. Marcusa a 4 žien od banditov ktoré sa volali : Ka, Pi, Tán, Ky. Usirez ich zozadu 3 pozabíjal a situácia vyústila do krvilačného boja v ktorom padli Usirez a Marcus. Marcus však pred smrťou zmordoval dvoch banditov, medik ho, keď bol bez rúk, chcel ísť liečiť no ako bolo napísané, nič mu to nepomohlo. Z banditov okrem kapitánok nepadol asi nik, keďže im k smrti nedopomohlo ani pár rán do chrbta. Úctyhodne sme padlých pochovali a potom ich telá odľahčili o obväzy, lebo podľa veliteľa to je štátny majetok a netreba ním míňať. Vyštverali sme sa po kopci a pomohli starenkám nazbierať drevo. Dostali sme…… Požehnanie….. A natrafili sme na černokňažníka, pár jeho posluhovačov a nejaké mŕtvoly okolo. Mŕtvoly neboli až také mŕtvoly lebo sa na nás spolu s černokňažníkom vrhli.

Veliteľ zahlásil útek a padol mŕtvy na zem. Tak som sa tiež pokúsil o útek, no bolo to pre ostatných nemožné, tak som zastal a pri mne černokňažník. Každý postupne padol. Môj súboj prebiehal tak že som černokňažníkovi odsekol ruku, potom on mne, ja jemu nohu, on mne tiež a potom som už nebol schopný boja. Ostal som ako tak živý, čo sa o ostatných povedať nedalo. A černokňažníkovi sa nič nestalo lebo je akosi imúnny voči obyčajným fyzickým zraneniam. A tak sme sa stali jeho posluhovačmi, skántrili dalšie 2 družinky. Každý z nás si užil nejaké to masíííííí ííííííííííí íííííčko. Posledná, štvrtá, lebo tretia bola tá ktorá zdrhla keď prišli o veliteľa, skupinka bojovala trochu dlhšie, guli si ma zavolal na pomoc voči elfke a potom zdrhol, biť sa inam. Elkfa, po tom čo som jej povedal že ich mág je mŕtvy sa rozbehla do lesa. Ako zázrakom som stratil svoju zombícku pomalosť, zabehol za ňou a pár sekúnd a bola o hlavu kratšia. Muhahahheeeeeeeeee 🙂 A potom sme sa pobrali do tábora, už sme len tak duelili ketaci medzi sebou.

Magické oko nás opustilo, no nabudúce nebude už len okom. Kecali s ľuďmi a tak. Celkom sranda 🙂 Nakoniec prebiehalo capture the flag ktorého sa zúčastnili tí ktorí ešte mali dosť síl, takže všetci ketaci jednoznačne. A potom sme sa po nespočetných bojoch pobrali domov, rozprávajúc si svoje výhry, prehry, myšlienky, nápady, tešiac sa na budúce boje.