Ťaženie pre nováčikov v Košiciach

Report z pera (klá­ves­ni­ce) jed­né­ho z novo­na­ver­bo­va­ných LARPistov.

Vystúpili sme (Ja, Latzi, Guli) na zastáv­ke pri polik­li­ni­ke, úklad­nom mies­te stret­nu­tia. Latzi uká­zal že sa v domo­vi­ne vyzná a tak nás ukryl pred nemi­lo­srd­ným vet­rom v záš­ti­te budo­vy. Tiež musím dodať že má aké­si magic­ké schop­nos­ti lebo spo­me­nul kasí­no, pozre­li sme sa za roh a ono tam bolo. A dokon­ca s dve­ra­mi s dvo­j­itou ochra­nou. Čakajúc na zvy­šok Ketackých lar­pis­tov nám Guli pred­ná­šal o tom že hro­mo­zvod je nie­čo, čo urči­te nevi­sí na ste­ne kasí­na lebo nemá izo­lant a čo ja viem čo. Boli sme sved­ka­mi ďal­šie­ho nevys­vet­li­teľ­né­ho javu a to kon­krét­ne toho, že v prie­be­hu 5 minút na zastáv­ke zasta­vi­li tie­to tro­lej­bu­sy 72, 71 a zno­va 71. V tom posled­nom boli koneč­ne naši dru­ho­via, meno­vi­te Marcus, Usirez, Dante a Matt44. Samozrejme si nás všim­li až keď pre­šli na dru­hú stra­nu ces­ty. Potom sme sa na par­ko­vis­ku zosku­pi­li a vzdu­chom lie­ta­li vše­li­ja­ké tie vtíp­ky a hlav­ne náš smiech. Čím nás bolo viac, tým viac sme sa zabá­va­li.

Bol zave­le­ný pochod tak sme sa pobra­li do lesa. Po prí­cho­de na vopred urče­né mies­to nás tam čaka­li neja­kí tí orga­ni­zá­to­ri. Ako tak nám vysvet­li­li prie­beh hry a kto nemal zbra­ne (samoz­rej­me celá ketac­ká sku­pin­ka) mali mož­nosť si neja­ké poži­čať. Pobrali sme si seke­ry, meče, ruka­vi­cu s dráp­mi kto­rá mi chrá­ni­la ruku pred zimou 🙂 a jeden big bad meč kto­rí nosil Guli. Bol nám pri­de­le­ný kapi­tám Chrabroj. Ehm ehm. 🙂 Ako správ­na zber­ba sme sa mu po jeho výkri­koch pred­sta­vi­li a neja­ké tie mená aj pár krát sko­mo­lil, hlav­ne Ušiho. Z Guliho sa stal zved, Latzi bol trans­for­mo­va­ný na magic­ké oko (bol foto­graf) Dante bol zme­ne­ný na medi­ka, náš hlú­py krol­ský bojov­ník bol pový­še­ný na kapi­tá­na, zo zvyš­ku sa sta­li batt­le machi­ne, plus ja som mal ved­ľaj­šiu úlo­hu nosič živej vody, kto­rú sme mali nájsť a pomo­cou nej zachrá­niť krá­ľa. Keď sme sa chce­li na krá­ľa vykaš­ľať náš veli­teľ hulá­kal, že to by potom bola demok­ra­cia a on by musel pra­co­vať. Šak to vtip­ná oso­ba, len meno si neob­stál. Tiež sme dosta­li poky­ny : „Ak nás napad­nú čo bude­te robiť?“ „Mlátiť sa!“ „Ak bude­me v ohro­ze­ní čo bude­te robiť?“ „Utekať!“ „Nie, chrá­niť veli­te­ľa! Kto musí pre­žiť?“ „My!“ „Nie, nosič vody a JA! Ak zomriem čo spra­ví­te? Zomriete aj vy!“

A tak sme sa vese­lí pobra­li vzprieč dob­ro­druž­stvu. Hneď nás zasta­vi­li neja­kí „stráž­ci lesa“ pro­pa­gu­jú­ci ticho a neozb­ro­je­ný pochod. Vraj že bez zbra­ní môže­me ísť ďalej. Než to však stih­li dopo­ve­dať už boli ani neve­dia ako v obkľú­če­ní a tak sme ich po chvíľ­ke pre­ho­vo­ri­li a šli sme ďalej. Dostali sme sa ako­že k rie­ke (neja­ká dlhá fuga v zemi akých je v lese dosť) a tak sme ju pre­bro­di­li. Guliho prá­cu zve­da pre­bral Matt44 a šli sme
ďalej. Priblížili sme sa k neja­kej soche, pri kto­rej pod­ľa náš­ho dob­re infor­mo­va­né­ho veli­te­ľa mala byť živá voda. Videli sme pár ľudí a tak sme
sa roz­de­li­li a „plý­ži­li“ Nejakí nemec­ky roz­prá­va­jú­ci týp­ci nás zasta­vi­li a chce­li Die Papiere. Dostali aku­rát tak seke­ra­mi po hla­ve a bol pokoj.
Stretli sme sa s chi­cho­ta­vým duchom pra­me­ňa, kto­rý nám po dlhých a stras­ti­pl­ných roz­ho­vo­roch pre­zra­dil kde je živá voda, ale je vraj zne­čis­te­ná tak sme muse­li od víly zís­kať neja­kú rast­lin­ku. Víla bola hneď neďa­le­ko, no chce­la po nás aby sme s ňou tan­co­va­li do kru­hu a pop­ri­tom si spie­va­la že Boh má rád malé kačič­ky.

Nejako sme si všim­li neprí­tom­nosť náš­ho Usireza/roguna. A víla si chce­la zatan­co­vať aj s ním, tak sme ho šli hľa­dať. Zatiaľ si veli­teľ ako pra­vý gen­tle­man šľach­tic­ké­ho rázu tro­chu podiš­ku­ro­val s sleč­nou vílou, nakoľ­ko už vraj pár krát s víla­mi tan­co­val aj necen­zú­ro­va­ne. Usirez sa neďa­le­ko plý­žil a ak by náho­dou bolo tre­ba vraž­diť, no trva­lo nám hod­nú chví­ľu ho pre­sved­čiť aby šiel za vílou. Tá nám dala potom rast­lin­ku, šli
sme za duchom. On chcel aby s ním po vodu šiel medik a potom si ho chcel aj nechať, no pre kapi­tá­na bol prí­liš pek­ný a tak si ho chcel nechať. Hneď na to mu musel medik fúkať zadok lebo ho bolel. Spokojný s tým že máme živú vodu sme si vese­lo vykra­čo­va­li ďalej. Stretli sme sku­pin­ku neja­kých pút­ni­kov (Usirez zmi­zol) no boli neškod­ní a kaž­dý sme sa pobra­li svo­jou ces­tou.

Usirez vyšiel spo­za stro­mov za onou sku­pin­kou. Chvíľu na to sme stret­li pri ohní­ku sku­pin­ku ban­di­tov. Chceli od nás 300 000 zla­tých inač na nás pošlú dra­ka. Spoza rok­li­ny sa ozý­va­lo bla­a­a­aa buuuuuu aaa­a­a­a­a­aa. Boli sme neob­lom­ní (všet­ci až na rogu­na kto­rý sa ako­že nená­pad­ne plý­žil rok­li­nou) a pýta­li už len 1 500 zla­tiek. Popri tom sme dúfa­li že mož­no by sme moh­li okrad­núť ban­di­tov o ští­ty ležia­ce na zemi. Bol dohod­nu­tý súboj kapi­tá­nov. Tzv. Marcusa a 4 žien od ban­di­tov kto­ré sa vola­li : Ka, Pi, Tán, Ky. Usirez ich zoza­du 3 poza­bí­jal a situ­ácia vyús­ti­la do krvi­lač­né­ho boja v kto­rom pad­li Usirez a Marcus. Marcus však pred smr­ťou zmor­do­val dvoch ban­di­tov, medik ho, keď bol bez rúk, chcel ísť lie­čiť no ako bolo napí­sa­né, nič mu to nepo­moh­lo. Z ban­di­tov okrem kapi­tá­nok nepa­dol asi nik, keď­že im k smr­ti nedo­po­moh­lo ani pár rán do chrb­ta. Úctyhodne sme pad­lých pocho­va­li a potom ich telá odľah­či­li o obvä­zy, lebo pod­ľa veli­te­ľa to je štát­ny maje­tok a netre­ba ním míňať. Vyštverali sme sa po kop­ci a pomoh­li sta­ren­kám naz­bie­rať dre­vo. Dostali sme.….. Požehnanie.…. A natra­fi­li sme na čer­no­kňaž­ní­ka, pár jeho poslu­ho­va­čov a neja­ké mŕt­vo­ly oko­lo. Mŕtvoly nebo­li až také mŕt­vo­ly lebo sa na nás spo­lu s čer­no­kňaž­ní­kom vrh­li.

Veliteľ zahlá­sil útek a padol mŕt­vy na zem. Tak som sa tiež pokú­sil o útek, no bolo to pre ostat­ných nemož­né, tak som zastal a pri mne čer­no­kňaž­ník. Každý postup­ne padol. Môj súboj pre­bie­hal tak že som čer­no­kňaž­ní­ko­vi odse­kol ruku, potom on mne, ja jemu nohu, on mne tiež a potom som už nebol schop­ný boja. Ostal som ako tak živý, čo sa o ostat­ných pove­dať neda­lo. A čer­no­kňaž­ní­ko­vi sa nič nesta­lo lebo je ako­si imún­ny voči oby­čaj­ným fyzic­kým zra­ne­niam. A tak sme sa sta­li jeho poslu­ho­vač­mi, skán­tri­li dal­šie 2 dru­žin­ky. Každý z nás si užil neja­ké to masí­í­í­í­íí ííí­í­í­í­í­í­í­íí ííí­í­íč­ko. Posledná, štvr­tá, lebo tre­tia bola tá kto­rá zdrh­la keď priš­li o veli­te­ľa, sku­pin­ka bojo­va­la tro­chu dlh­šie, guli si ma zavo­lal na pomoc voči elf­ke a potom zdr­hol, biť sa inam. Elkfa, po tom čo som jej pove­dal že ich mág je mŕt­vy sa roz­beh­la do lesa. Ako zázra­kom som stra­til svo­ju zom­bíc­ku poma­losť, zabe­hol za ňou a pár sekúnd a bola o hla­vu krat­šia. Muhahahheeeeeeeeee 🙂 A potom sme sa pobra­li do tábo­ra, už sme len tak due­li­li keta­ci medzi sebou.

Magické oko nás opus­ti­lo, no nabu­dú­ce nebu­de už len okom. Kecali s ľuď­mi a tak. Celkom sran­da 🙂 Nakoniec pre­bie­ha­lo cap­tu­re the flag kto­ré­ho sa zúčast­ni­li tí kto­rí ešte mali dosť síl, tak­že všet­ci keta­ci jed­no­znač­ne. A potom sme sa po nespo­čet­ných bojoch pobra­li domov, roz­prá­va­júc si svo­je výhry, pre­hry, myš­lien­ky, nápa­dy, tešiac sa na budú­ce boje.