Mrkp

S lar­pom som sa ako hráč aj orga­ni­zá­tor potý­kal nie­koľ­ko sezón na pre­lo­me tisíc­ro­čí. Vtedajšie mož­nos­ti a ponu­ka hier však neus­po­ko­jo­va­li moje oča­ká­va­nia a túto for­mu trá­ve­nia voľ­né­ho času som zavr­hol. Po rokoch som sa však k lar­pu vrá­til, keď som obja­vil a pocho­pil, že v tom­to for­má­te je mož­né sa rea­li­zo­vať aj inak. Že šká­la zážit­kov, kto­ré larp doká­že ponúk­nuť, zásad­ným spô­so­bom pre­sa­hu­je to, čo som dovte­dy poznal. Že mi larp umož­ňu­je žiť v koži nie­ko­ho, kým v reál­nom živo­te (chva­la­bo­hu) nie som, že ponú­ka pries­tor na ume­lec­ké vyjad­re­nie a že doká­že s hrá­čom komu­ni­ko­vať v plnej mie­re silou kniž­ných príbehov.