20:45 pm 16.8. 2006 centrum NR
Keď som vychádzal z toho rockového podniku zazvonil mi mobil. Volal akýsi muž, predstavil sa ako pobočník Arpáda Németha , nitrianskeho arcibiskupa , prichádzal s ponukou pre určitý typ práce tak som mu povedla rovno , že chcem pokiaľ odo mňa niečo Németh chce , musí sa so mnou stretnúť osobne , čo sa o polhodinu bezproblémov zrealizovalo za budovou jedného nákupného centra.
Arcibiskup sa zrejme ako už prirodzene viacero upírov dopočul ako o mojich schopnostiach neozbrojeného boja , tak o mojej prítomnosti v situácii , ktorú on sám označoval za veľmi napätú. Prijal som teda rolu robiť mu osobnú ochranu do zasadnutia Camarilly a Sabbathu na Zobore (toho som sa už nezúčastnil). Potom som hľadal , ženu , ktorá mala odo mňa prebrať zásielku zbraní , čo sa mi nakoniec aj podarilo a po povinnostiach začala zábava …
V parku som stretol jedného Camarillského Brujaha a ako som zistil , zálusk si na neho robil Gangrel Ian McLean , čo mám ozaj rád na bitkároch – stačí im kývnuť a hneď vedia čo sa bude diať. Brujah nestihol ani utiecť , ani udrieť. Pár zbraní , čo mal pod koženou bundou si vzal Ian , ktorý teda mne osobne nie moc po chuti také veci využíva.
Kým som mu stihol odtrhnúť hlavu , objavil sa aj Samael , ktorého som už poznal ako arcibiskupovho ductusa , chcel z neho vytiahnuť in memoriam ešte nejaké informácie , čo síce úspech neslávilo , ale aspoň sa deti zabavili , ja osobne najviac informácií získam pravou rukou , ale nie každý vie ako na to.
Opäť mobil , anonym , park pri PKO , osamote – no nepríď , čo sa tak môže stať niekomu môjho kalibru , pomyslel som si. Došiel som tam a hneď som si podal jedného civila , proste tak od srdca a trochu som sa pohral s jeho mŕtvolou, asi som bol príiš zaujatý pretože potom si už pamätám len ako mi biskupka Angelica zo srdca vytiahla kôl. Po kratšom rozhovore , ma dokonca začala podozrievať z niekoľkých brutálnych útokov na civilov , to som jej však rýchlo vysvetlil pre jej dobro verbálne.
Od tejto nepríjemnosti som si to nasmeroval priamo na pešiu , kde ma mal čakať istý gangrel prezývaný Matúš (nie , že by som ho nepoznal ale osobne by som sa tým radšej nechválil) so zadaním od samotného Arpáda. Ako som sa neskôr dozvedel , bolo treba zohnať 20 krvných jednotiek ako primárny cieľ , vraj dôležitá záležitosť. Keď som si tak spomenul na tú mŕtvolu v parku navrhol som nech si každý trochu pustí žilou (bolo nás tam päť) a o zvyšok som sa už viac menej postaral sám. V tú noc som mal možnosť stretnúť aj Pazúrika Kida , ktorý si mi napriek svojej reputácii nezdal nijak drsný , to som však nechal na neskôr , pretože ma čakal môj haven.
20:30 pm 17.8. 2006 centrum NR
Neviem čím to je , že si ma skôr či neskôr lokálna elita vyžiada na tie najnáročnejšie misie , ale akosi sa stalo mojou prirodzenou úlohou prijímať ich. Tentoraz to bol „sám“ Kid , ktorý potreboval moju pomoc pri boji s miestnymi lupinmi , čo ma teda osobne nevzrušovalo , rozhodne to však bola príležitosť trochu si zabušiť, tak som to bral. Čo ma dosť nasralo bola trištvrte hodina zabitá administratívnym zháňaním vybavenie medzi , ktorými ako som sám žiadal sa nenašiel ani jeden posratý strieborný boxer , no nevadí , to že to stojí za hovno je robota úradníkov , tí čo pôjdu do potýčky to budú musieť zvládnuť aj bez ich podpisov.
Akcia sa začala rozbiehať a protilupinské komando sa vydalo na prvú pochôdzku okolo parku , kde by sa podľa prideleného informátora mali lupini zdržiavať. O trištvrte hodinu Kid dostal presné pokyny a začali sme plánovať náš útok na vybranú skupinu. To všetko sa malo odohrať na drevenom moste pri jazierku v parku avšak talenti typu Kid, Rákosník, Orpheo a Ian si po vstupe do jazierka zbrane držali nad vodou vďaka čomu nás skoro chytili vo vlastnej pasci, to sa však nestalo a viac šťastia ako rozumu sa postaralo o to aby sme sa dočkali príchodu očakávanej skupinky. Podľa pôvodného plánu sme na signál spolu s Kidom vyrazili , Kid , borec svoju zbraň pre istotu namočil aby sa mohol vyhovoriť , že si chce proste zabušiť (toto som vážne povedal ?) každopádne keďže Kid sa rozbehol ktoviekam a ja som sa ocitol zoči voči trom lupinom v ultima forme , čož teda ohľadom na to , že strelecká podpora asi srala na to dávalo viac než dobrý dôvod oprieť sa do nich a to čo najskôr. Nevravím , že sa mi nepodarilo nikoho z nich zasiahnuť , to nie , ale napriek tomu , že som mal úspešnost 4:1 relatívne skoro mi došlo , že na mňa prichádza stav mne veľmi známy a prirodzený , avšak tu a teraz by mi podpísal zmluvu so zubatou , venoval som teda ešte zhruba minútu hýbaniu sa a pozorovaniu , tu sa objavil Rákosník a spustil na lupinov paľbu striebrom , čo ich zmiatlo natoľko , že som si mohol aspoň kútikom oka pozrieť zápas Kida a dvoch lupinov , ktorí ho však v tej chvíli už len roznášali po parku a tak som sa z posledného odkrytia ponoril do zeme , kde som plánoval zotrvať aspoň polhodinu a vyraziť hladať preživších.
Tma , výskok , päste pred seba , ale park prázdny. Kidove telo zmysel hľadať nemalo, tak som kontaktoval Iana, ten mi v mene arcibiskupa oznámil , že sa koná stretnutie na hrade takže som sa tam hneď aj vybral s tým , že im dám pičing ohľadom ich výkonu počas prepadu v parku.
Na hrade už čakal nový arcibiskup Samael s svojou družkou Rianou, ktorá ako som sa rýchlo dozvedel zastávala post bývalej biskupky Angelicy. Takže , tu sa mi už kurva konečne podarilo zohnať , tie boxery a keďže si tá obchodnícka naivka ešte aj peniaze pýtala pri fontáne som mu odtrhol hlavu , arcibiskup bol nadšený (ako málo stačí ku šťastiu) a ja predovšetkým spokojný , ostatní si ešte našťastie stihli čo to pokúpiť predtým než som prišiel.
Arcibiskup dohodol stretnutie s Veľkým šéfom na ktoré sme sa patrične pripravili, teda než došlo k vážnejšej komunikácii , Big Boss mal kolík a jeho kámoš mal dosť , takže sa to pomerne rýchlo uzavrelo diablériou a vydal som sa s Ianom a istým assamitom (ktorý diablerizoval kámoša Veľkého šéfa) preč z hradu , dokončiť trápenia neschopáka , ktorý sa snažil diablerizovať Arpáda a bol by to dožil keby si Ian nechcel vylepšiť skóre o to , že mu s cestou inam pomohol. Assamita padol za obeť mne , nestihol zareagovať , ale tá kuša , ktorú nosil mi pripadal veľmi vhodná aspoň na ukazovanie , tak som ho bral (diabléria – no čo už ). Pod hradom sme stretli starých známych Orphea a Rákosníka a bolo viac než vhodné prediskutovať s nimi pár skutočností (keďže nepatrili k Sabbathu , ktorý sa mal teraz stať najvplyvnejšou frakciou a pokiaľ nie tak pokojne vôbec jedinou v celej Nitre ) a tak po nie veľmi dlhej uvoľňovacej predohre prišiel čas na trhanie , Rákosník sa dal na útek, ale keďže terén zradil , nebolo duše , ktorá by niečo vyzradila a tak sme sa s Ianom dali do odpratávania. Cestou hore na hrad nás však prekvapil muž vo fajnovom aute , ktorý mal zrejme zálusk na jedno z tiel , ale Ian mu mu brokovnicou prestrelil hlavu a ja som sa snažil odpratať auto – dohodil som ho jednému známemu , čo si bol pre neho ochotný prísť do hodinky , medzi tým sa tam však objavili fízli a musel som sa ne ten čas ukryť. Keď som doriešil auto (Ian medzitým šiel za arcibiskupom) , stretla ma skupinka lupinov z parku o troch členoch, z toho jedného čo sa tváril dominante som ešte vôbec nevidel. Konečne príležitosť , pomyslel som si a zrejme aj oni , keďže sa v momente dostali do ultima formy a snažili sa ma napadnúť so všetkých strán. Tomu ich šéfovi som zdôraznil , že so všetkými bojovať nebudem a že chytiť ma šancu aj tak nemajú, čo zrejme zabralo keď si spomenuli na incident v parku a tak som sa pustil do šéfka , svojimi novými boxermi. Šlo to o dosť lepšie než päsťou či drápmi , ale musím uznať , že vĺčok mal kurva výdrž , tak som to vyriešil ústupom pod hrozbou svojej frenzy , ktorej sa bojím aj ja sám a rozhodol sa konať príhodnejšie v blízkej budúcnosti.
Keď som sa dal do hromady a odhodlal vyraziť za Ianom , tma začala ustupovať a pochopil som , že pre dnešnú noc toho viac nespravím.
20:15 pm 18.8.2006 súsošie
Ian nemohol za žiadnu cenu nakontaktovať ani arcibiskupa ani biskupku , vyrazili sme teda k centru všetkého diania – námestiu. Cestou tam sme však natrafili na starých známych lupinov. Boli len dvaja , šéfik zo včera a nejaký nový poskok , ktorý bol podľa môjho úsudku dosť mimo , ale toho sa to moc netýkalo , chcel som hodiť reč s šéfkom , čo som aj urobil. Bavili sme sa o lupinskej otázke a ako som správne zachytil mali obrovský záujem o zdroje zo skladov Sabbathu a to predovšetkým zbrane , jeden by sa bol čudoval koľko informácií sa dá vytiahnuť prostým zavádzaním , každopádne sme sa nezáväzne dohodli , že pokiaľ zoženiem požadovaný arzenál, zaistí mi bezpečný pobyt vo vybraných častiach NR bla bla … tváril sa veľmi zaneprázdnene a viackrát sa mi otočil chrbtom , teda poslednýkrát keď už odhodlane vyrazil z rozhovoru skočil som naňho zo zadu , drápmi som mu zovrel hrdlo a pravú pridržal pri srdci. Ako som zacítil , začal s premenou a ja som ho neváhal porcovať s tým , že do formy sa dostať určite nestihne. Stihol a dokonca ma aj odhodil , rozbehol som sa okamžite k nemu , to však bolo márne keďže sa stihol zapustiť do zeme , čo ma nesmierne prekvapilo ale predovšetkým rozčúlilo, chcel som to zrátať aspoň jeho podivnému poskokovi , ale ten stihol zavyť a to tak mrazivo , že ja i Ian sme okamžite bežali preč , keby som tam ostal tak mi asi roztrhne hlavu.
Nemalo zmysel sa tam vracať , zamierili sme teda k obchodníkom giovanniovcom , aspoň podľa Iana , tam mala čakať nejaká zaujímavaá ponuka. A naozaj , do mesta dorazila istá veľmi ambiciózna žena , ktorá ponúkala príležitosť aj prostriedky ako sa efektívne oprieť do lupinov , no nie že by to nebolo to čo by chcela väčšina cainitov v tej chvíli počuť na druhú stranu , malo to určitý čas a ten som sa rozhodol venovať zmapovaniu situácie ako takej.
Zase raz Ianove kontakty. Stretli sme sa s nejakou bojovníčkou klanu brujah a tá ako som si všimol sa zrejme s Ianom poznala dlhšie tak som ich nechal , vykecať sa do sýtosti , ktovie koľko sa nevideli.
Medzitým som sa dozvedel , kto vlastne zavraždil arcibiskupa a kto neformálne prebral jeho post. Snažil som sa vysvetliť mu nech sa trochu uprace a okamžite mi odovzdá krvavý kalich , ktorý sa jemu a jeho spoločníkovi údajne podarilo získať od Veľkého šéfa. Nebolo mu to po vôli , ale nakoniec mi veľmi rád odovzdal aj svoj arcibiskupský post a nakoľko som korunovaný nebol , moju autoritu všetci spolupracujúci prijali.
Krátko na som sa dopočul , že ambiciózny Camarillský spolok chce s nami jednať v určený čas v parku ohľadom dominancie v NR a podobne.
Na túto prácičku som vzal dvoch assamitov , ktorý sa ma tesne pred polhodinou pýtali ako bojovať proti lupinom. Tak som to s nimi dohodol nech nás pozorujú z dostatočnej vzdialenosti , pokiaľ dôjde (a to dôjde) k potýčke nech okamžite zakročia.
Debata bola vedená veľmi stroho, žiadali od nás poslušnosť a ochotu podieľať sa na prebratí vedenia Camarillou , s tým , že ako protihodnota by poslúžila príslušná suma kreditov. Keď som sa však dozvedel , že chcú odpratať ako prvého arcibiskupa , chcel som to zakončiť teatrálne a do toho odvážlivca som vpálil fosforový projektil. Bol neskutočne rýchly , ale keďže sa ich útek ako reakcia na našu ofenzívu , javil neskutočne zúfalý , rozhodli sme sa ich neprenasledovať, čo teda ako sa ukázalo vôbec nebola chyba pretože , ten talent na ktorého som strieľal vzápätí odpálil 3 kilá trhaviny. Posledné čo som videl , bolo ako všetci a všetko odlietalo smerov von od rozbušky. Vlastne aj ja.
Keď som sa už konečne z tej zeme zdvihol bola všade krv , orgány, oblečenie , zbrane , fosfor a celkom dosť končatín. Očakával som príchod polície a tak som sa rozhodol prečkať prvý pokus o vyšetrovanie v zemi a odísť čím skôr , to bude možné.
Po dobrej chvíli som sa celý , ale pomerne necudne odetý vydal hľadať niečo na seba. Ten pán , ozaj neviem čo tam robil , sa teda obliekať vedel , aspoň som nemusel chodiť ako krysa. Horšie to bolo s vybavením , jediné čo prežilo boli boxery. Vydal som sa na námestie zistiť ako to celé vyzerá teraz.
Neviem , prečo ale zrazu som mal pocit , že sa tam musím popozerať za nejakým príťažlivým chlapom (dementation – Cashir ty bastard ). No a tak som sa apsoň načas pridal k skupinke , kde sa mi jeden takýto celkom pozdával. Neskôr som zistil (chute prešli :D) , že je to Jeremiáš , starý známy assamita z potuliek aj s pipkou no a ako som sa dozvedel idú po lupinoch. V tej skupinke boli dvaja autisti , ktorí nás celkovo len zviditeľňovali, ale srať na to aspoň to malo šmrnc.
Ako som si tak s Jeremiášom spomínal na staré časy , napadli nás lupini a vôbec by som sa nečudoval keby to bolo len kvôli mne. Poriadne som to schytal , ale keď som videl ako sa všetci rozbehli preč a moja frenzy boli na kahánku hodil som to rovno do zeme.
A tam ešte dobrú chvíľu pobudne , pretože tie lupinské kurvy sa asi čímsi napichali , každopádne s Jeremiášom a spol. to ružovo nevidím , takže , si dám šlofíka kým sa to trochu ukľudní , čo je isté , že v Nitre som sa nenudil …
Záznam z denníku gangrela , všade pre svoju slabosť a cit pre bitku prezývaného
Lokomotíva