Preskočiť na obsah

Denníček z Nox Mortis

  • by

20:45 pm 16.8. 2006 cen­trum NR

Keď som vychá­dzal z toho roc­ko­vé­ho pod­ni­ku zazvo­nil mi mobil. Volal aký­si muž, pred­sta­vil sa ako poboč­ník Arpáda Németha , nit­rian­ske­ho arci­bis­ku­pa , pri­chá­dzal s ponu­kou pre urči­tý typ prá­ce tak som mu poved­la rov­no , že chcem pokiaľ odo mňa nie­čo Németh chce , musí sa so mnou stret­núť osob­ne , čo sa o pol­ho­di­nu bez­prob­lé­mov zre­a­li­zo­va­lo za budo­vou jed­né­ho nákup­né­ho centra.
Arcibiskup sa zrej­me ako už pri­ro­dze­ne via­ce­ro upí­rov dopo­čul ako o mojich schop­nos­tiach neozb­ro­je­né­ho boja , tak o mojej prí­tom­nos­ti v situ­ácii , kto­rú on sám ozna­čo­val za veľ­mi napä­tú. Prijal som teda rolu robiť mu osob­nú ochra­nu do zasad­nu­tia Camarilly a Sabbathu na Zobore (toho som sa už nezú­čast­nil). Potom som hľa­dal , ženu , kto­rá mala odo mňa pre­brať zásiel­ku zbra­ní , čo sa mi nako­niec aj poda­ri­lo a po povin­nos­tiach zača­la zábava …
V par­ku som stre­tol jed­né­ho Camarillského Brujaha a ako som zis­til , zálusk si na neho robil Gangrel Ian McLean , čo mám ozaj rád na bit­ká­roch – sta­čí im kýv­nuť a hneď vedia čo sa bude diať. Brujah nesti­hol ani utiecť , ani udrieť. Pár zbra­ní , čo mal pod kože­nou bun­dou si vzal Ian , kto­rý teda mne osob­ne nie moc po chu­ti také veci využíva.
Kým som mu sti­hol odtr­hnúť hla­vu , obja­vil sa aj Samael , kto­ré­ho som už poznal ako arci­bis­ku­pov­ho duc­tu­sa , chcel z neho vytiah­nuť in memo­riam ešte neja­ké infor­má­cie , čo síce úspech neslá­vi­lo , ale aspoň sa deti zaba­vi­li , ja osob­ne naj­viac infor­má­cií zís­kam pra­vou rukou , ale nie kaž­dý vie ako na to.
Opäť mobil , ano­nym , park pri PKO , osa­mo­te – no nepríď , čo sa tak môže stať nie­ko­mu môj­ho kalib­ru , pomys­lel som si. Došiel som tam a hneď som si podal jed­né­ho civi­la , pros­te tak od srd­ca a tro­chu som sa pohral s jeho mŕt­vo­lou, asi som bol prí­iš zau­ja­tý pre­to­že potom si už pamä­tám len ako mi bis­kup­ka Angelica zo srd­ca vytiah­la kôl. Po krat­šom roz­ho­vo­re , ma dokon­ca zača­la podoz­rie­vať z nie­koľ­kých bru­tál­nych úto­kov na civi­lov , to som jej však rých­lo vysvet­lil pre jej dob­ro verbálne.
Od tej­to neprí­jem­nos­ti som si to nasme­ro­val pria­mo na pešiu , kde ma mal čakať istý gan­grel pre­zý­va­ný Matúš (nie , že by som ho nepoz­nal ale osob­ne by som sa tým rad­šej nechvá­lil) so zada­ním od samot­né­ho Arpáda. Ako som sa neskôr dozve­del , bolo tre­ba zohnať 20 krv­ných jed­no­tiek ako pri­már­ny cieľ , vraj dôle­ži­tá zále­ži­tosť. Keď som si tak spo­me­nul na tú mŕt­vo­lu v par­ku navrhol som nech si kaž­dý tro­chu pus­tí žilou (bolo nás tam päť) a o zvy­šok som sa už viac menej posta­ral sám. V tú noc som mal mož­nosť stret­núť aj Pazúrika Kida , kto­rý si mi napriek svo­jej repu­tá­cii nez­dal nijak drs­ný , to som však nechal na neskôr , pre­to­že ma čakal môj haven.

20:30 pm 17.8. 2006 cen­trum NR

Neviem čím to je , že si ma skôr či neskôr lokál­na eli­ta vyžia­da na tie naj­ná­roč­nej­šie misie , ale ako­si sa sta­lo mojou pri­ro­dze­nou úlo­hou pri­jí­mať ich. Tentoraz to bol „sám“ Kid , kto­rý potre­bo­val moju pomoc pri boji s miest­ny­mi lupin­mi , čo ma teda osob­ne nevz­ru­šo­va­lo , roz­hod­ne to však bola prí­le­ži­tosť tro­chu si zabu­šiť, tak som to bral. Čo ma dosť nasra­lo bola tri­štvr­te hodi­na zabi­tá admi­ni­stra­tív­nym zhá­ňa­ním vyba­ve­nie medzi , kto­rý­mi ako som sám žia­dal sa nena­šiel ani jeden posra­tý strie­bor­ný boxer , no neva­dí , to že to sto­jí za hov­no je robo­ta úrad­ní­kov , tí čo pôj­du do potýč­ky to budú musieť zvlád­nuť aj bez ich podpisov.
Akcia sa zača­la roz­bie­hať a pro­ti­lu­pin­ské koman­do sa vyda­lo na prvú pochôdz­ku oko­lo par­ku , kde by sa pod­ľa pri­de­le­né­ho infor­má­to­ra mali lupi­ni zdr­žia­vať. O tri­štvr­te hodi­nu Kid dostal pres­né poky­ny a zača­li sme plá­no­vať náš útok na vybra­nú sku­pi­nu. To všet­ko sa malo odo­hrať na dre­ve­nom mos­te pri jazier­ku v par­ku avšak talen­ti typu Kid, Rákosník, Orpheo a Ian si po vstu­pe do jazier­ka zbra­ne drža­li nad vodou vďa­ka čomu nás sko­ro chy­ti­li vo vlast­nej pas­ci, to sa však nesta­lo a viac šťas­tia ako roz­umu sa posta­ra­lo o to aby sme sa doč­ka­li prí­cho­du oča­ká­va­nej sku­pin­ky. Podľa pôvod­né­ho plá­nu sme na sig­nál spo­lu s Kidom vyra­zi­li , Kid , borec svo­ju zbraň pre isto­tu namo­čil aby sa mohol vyho­vo­riť , že si chce pros­te zabu­šiť (toto som váž­ne pove­dal ?) kaž­do­pád­ne keď­že Kid sa roz­be­hol kto­vie­kam a ja som sa oci­tol zoči voči trom lupi­nom v ulti­ma for­me , čož teda ohľa­dom na to , že stre­lec­ká pod­po­ra asi sra­la na to dáva­lo viac než dob­rý dôvod oprieť sa do nich a to čo naj­skôr. Nevravím , že sa mi nepo­da­ri­lo niko­ho z nich zasiah­nuť , to nie , ale napriek tomu , že som mal úspeš­nost 4:1 rela­tív­ne sko­ro mi doš­lo , že na mňa pri­chá­dza stav mne veľ­mi zná­my a pri­ro­dze­ný , avšak tu a teraz by mi pod­pí­sal zmlu­vu so zuba­tou , veno­val som teda ešte zhru­ba minú­tu hýba­niu sa a pozo­ro­va­niu , tu sa obja­vil Rákosník a spus­til na lupi­nov paľ­bu strieb­rom , čo ich zmiat­lo natoľ­ko , že som si mohol aspoň kúti­kom oka pozrieť zápas Kida a dvoch lupi­nov , kto­rí ho však v tej chví­li už len rozná­ša­li po par­ku a tak som sa z posled­né­ho odkry­tia pono­ril do zeme , kde som plá­no­val zotr­vať aspoň pol­ho­di­nu a vyra­ziť hla­dať preživších.
Tma , výskok , päs­te pred seba , ale park prázd­ny. Kidove telo zmy­sel hľa­dať nema­lo, tak som kon­tak­to­val Iana, ten mi v mene arci­bis­ku­pa ozná­mil , že sa koná stret­nu­tie na hra­de tak­že som sa tam hneď aj vybral s tým , že im dám pičing ohľa­dom ich výko­nu počas pre­pa­du v parku.
Na hra­de už čakal nový arci­bis­kup Samael s svo­jou druž­kou Rianou, kto­rá ako som sa rých­lo dozve­del zastá­va­la post býva­lej bis­kup­ky Angelicy. Takže , tu sa mi už kur­va koneč­ne poda­ri­lo zohnať , tie boxe­ry a keď­že si tá obchod­níc­ka naiv­ka ešte aj penia­ze pýta­la pri fon­tá­ne som mu odtr­hol hla­vu , arci­bis­kup bol nad­še­ný (ako málo sta­čí ku šťas­tiu) a ja pre­dov­šet­kým spo­koj­ný , ostat­ní si ešte našťas­tie stih­li čo to pokú­piť pred­tým než som prišiel.
Arcibiskup doho­dol stret­nu­tie s Veľkým šéfom na kto­ré sme sa pat­rič­ne pri­pra­vi­li, teda než doš­lo k váž­nej­šej komu­ni­ká­cii , Big Boss mal kolík a jeho kámoš mal dosť , tak­že sa to pomer­ne rých­lo uzav­re­lo diab­lé­ri­ou a vydal som sa s Ianom a istým assa­mi­tom (kto­rý diab­le­ri­zo­val kámo­ša Veľkého šéfa) preč z hra­du , dokon­čiť trá­pe­nia nescho­pá­ka , kto­rý sa sna­žil diab­le­ri­zo­vať Arpáda a bol by to dožil keby si Ian nech­cel vylep­šiť skó­re o to , že mu s ces­tou inam pomo­hol. Assamita padol za obeť mne , nesti­hol zare­a­go­vať , ale tá kuša , kto­rú nosil mi pri­pa­dal veľ­mi vhod­ná aspoň na uka­zo­va­nie , tak som ho bral (diab­lé­ria – no čo už ). Pod hra­dom sme stret­li sta­rých zná­mych Orphea a Rákosníka a bolo viac než vhod­né pre­d­is­ku­to­vať s nimi pár sku­toč­nos­tí (keď­že nepat­ri­li k Sabbathu , kto­rý sa mal teraz stať najvp­lyv­nej­šou frak­ci­ou a pokiaľ nie tak pokoj­ne vôbec jedi­nou v celej Nitre ) a tak po nie veľ­mi dlhej uvoľ­ňo­va­cej pre­do­hre pri­šiel čas na trha­nie , Rákosník sa dal na útek, ale keď­že terén zra­dil , nebo­lo duše , kto­rá by nie­čo vyzra­di­la a tak sme sa s Ianom dali do odpra­tá­va­nia. Cestou hore na hrad nás však prek­va­pil muž vo faj­no­vom aute , kto­rý mal zrej­me zálusk na jed­no z tiel , ale Ian mu mu bro­kov­ni­cou pre­stre­lil hla­vu a ja som sa sna­žil odpra­tať auto – doho­dil som ho jed­né­mu zná­me­mu , čo si bol pre neho ochot­ný prí­sť do hodin­ky , medzi tým sa tam však obja­vi­li fíz­li a musel som sa ne ten čas ukryť. Keď som dorie­šil auto (Ian medzi­tým šiel za arci­bis­ku­pom) , stret­la ma sku­pin­ka lupi­nov z par­ku o troch čle­noch, z toho jed­né­ho čo sa tvá­ril domi­nan­te som ešte vôbec nevi­del. Konečne prí­le­ži­tosť , pomys­lel som si a zrej­me aj oni , keď­že sa v momen­te dosta­li do ulti­ma for­my a sna­ži­li sa ma napad­núť so všet­kých strán. Tomu ich šéfo­vi som zdô­raz­nil , že so všet­ký­mi bojo­vať nebu­dem a že chy­tiť ma šan­cu aj tak nema­jú, čo zrej­me zabra­lo keď si spo­me­nu­li na inci­dent v par­ku a tak som sa pus­til do šéf­ka , svo­ji­mi nový­mi boxer­mi. Šlo to o dosť lep­šie než päs­ťou či dráp­mi , ale musím uznať , že vĺčok mal kur­va výdrž , tak som to vyrie­šil ústu­pom pod hroz­bou svo­jej fren­zy , kto­rej sa bojím aj ja sám a roz­ho­dol sa konať prí­hod­nej­šie v blíz­kej budúcnosti.
Keď som sa dal do hro­ma­dy a odhod­lal vyra­ziť za Ianom , tma zača­la ustu­po­vať a pocho­pil som , že pre dneš­nú noc toho viac nespravím.

20:15 pm 18.8.2006 súsošie

Ian nemo­hol za žiad­nu cenu nakon­tak­to­vať ani arci­bis­ku­pa ani bis­kup­ku , vyra­zi­li sme teda k cen­tru všet­ké­ho dia­nia – námes­tiu. Cestou tam sme však natra­fi­li na sta­rých zná­mych lupi­nov. Boli len dva­ja , šéfik zo vče­ra a neja­ký nový poskok , kto­rý bol pod­ľa môj­ho úsud­ku dosť mimo , ale toho sa to moc netý­ka­lo , chcel som hodiť reč s šéf­kom , čo som aj uro­bil. Bavili sme sa o lupin­skej otáz­ke a ako som správ­ne zachy­til mali obrov­ský záu­jem o zdro­je zo skla­dov Sabbathu a to pre­dov­šet­kým zbra­ne , jeden by sa bol čudo­val koľ­ko infor­má­cií sa dá vytiah­nuť pros­tým zavá­dza­ním , kaž­do­pád­ne sme sa nezá­väz­ne dohod­li , že pokiaľ zože­niem poža­do­va­ný arze­nál, zais­tí mi bez­peč­ný pobyt vo vybra­ných čas­tiach NR bla bla … tvá­ril sa veľ­mi zanep­ráz­dne­ne a viac­krát sa mi oto­čil chrb­tom , teda posled­ný­krát keď už odhod­la­ne vyra­zil z roz­ho­vo­ru sko­čil som naň­ho zo zadu , dráp­mi som mu zovrel hrd­lo a pra­vú pri­dr­žal pri srd­ci. Ako som zací­til , začal s pre­me­nou a ja som ho nevá­hal por­co­vať s tým , že do for­my sa dostať urči­te nestih­ne. Stihol a dokon­ca ma aj odho­dil , roz­be­hol som sa okam­ži­te k nemu , to však bolo már­ne keď­že sa sti­hol zapus­tiť do zeme , čo ma nesmier­ne prek­va­pi­lo ale pre­dov­šet­kým roz­čú­li­lo, chcel som to zrá­tať aspoň jeho podiv­né­mu posko­ko­vi , ale ten sti­hol zavyť a to tak mra­zi­vo , že ja i Ian sme okam­ži­te beža­li preč , keby som tam ostal tak mi asi roz­trh­ne hlavu.
Nemalo zmy­sel sa tam vra­cať , zamie­ri­li sme teda k obchod­ní­kom giovan­ni­ov­com , aspoň pod­ľa Iana , tam mala čakať neja­ká zau­jí­ma­vaá ponu­ka. A naozaj , do mes­ta dora­zi­la istá veľ­mi ambi­ci­óz­na žena , kto­rá ponú­ka­la prí­le­ži­tosť aj pros­tried­ky ako sa efek­tív­ne oprieť do lupi­nov , no nie že by to nebo­lo to čo by chce­la väč­ši­na cai­ni­tov v tej chví­li počuť na dru­hú stra­nu , malo to urči­tý čas a ten som sa roz­ho­dol veno­vať zma­po­va­niu situ­ácie ako takej.
Zase raz Ianove kon­tak­ty. Stretli sme sa s neja­kou bojov­níč­kou kla­nu bru­jah a tá ako som si vši­mol sa zrej­me s Ianom pozna­la dlh­šie tak som ich nechal , vyke­cať sa do sýtos­ti , kto­vie koľ­ko sa nevideli.
Medzitým som sa dozve­del , kto vlast­ne zavraž­dil arci­bis­ku­pa a kto nefor­mál­ne pre­bral jeho post. Snažil som sa vysvet­liť mu nech sa tro­chu upra­ce a okam­ži­te mi odo­vzdá krva­vý kalich , kto­rý sa jemu a jeho spo­loč­ní­ko­vi údaj­ne poda­ri­lo zís­kať od Veľkého šéfa. Nebolo mu to po vôli , ale nako­niec mi veľ­mi rád odo­vzdal aj svoj arci­bis­kup­ský post a nakoľ­ko som koru­no­va­ný nebol , moju auto­ri­tu všet­ci spo­lu­pra­cu­jú­ci prijali.
Krátko na som sa dopo­čul , že ambi­ci­óz­ny Camarillský spo­lok chce s nami jed­nať v urče­ný čas v par­ku ohľa­dom domi­nan­cie v NR a podobne.
Na túto prá­cič­ku som vzal dvoch assa­mi­tov , kto­rý sa ma tes­ne pred pol­ho­di­nou pýta­li ako bojo­vať pro­ti lupi­nom. Tak som to s nimi doho­dol nech nás pozo­ru­jú z dosta­toč­nej vzdia­le­nos­ti , pokiaľ dôj­de (a to dôj­de) k potýč­ke nech okam­ži­te zakročia.
Debata bola vede­ná veľ­mi stro­ho, žia­da­li od nás posluš­nosť a ocho­tu podie­ľať sa na pre­bra­tí vede­nia Camarillou , s tým , že ako pro­ti­hod­no­ta by poslú­ži­la prí­sluš­ná suma kre­di­tov. Keď som sa však dozve­del , že chcú odpra­tať ako prvé­ho arci­bis­ku­pa , chcel som to zakon­čiť teat­rál­ne a do toho odváž­liv­ca som vpá­lil fos­fo­ro­vý pro­jek­til. Bol nesku­toč­ne rých­ly , ale keď­že sa ich útek ako reak­cia na našu ofen­zí­vu , javil nesku­toč­ne zúfa­lý , roz­hod­li sme sa ich nepre­na­sle­do­vať, čo teda ako sa uká­za­lo vôbec nebo­la chy­ba pre­to­že , ten talent na kto­ré­ho som strie­ľal vzá­pä­tí odpá­lil 3 kilá trha­vi­ny. Posledné čo som videl , bolo ako všet­ci a všet­ko odlie­ta­lo sme­rov von od roz­buš­ky. Vlastne aj ja.
Keď som sa už koneč­ne z tej zeme zdvi­hol bola vša­de krv , orgá­ny, oble­če­nie , zbra­ne , fos­for a cel­kom dosť kon­ča­tín. Očakával som prí­chod polí­cie a tak som sa roz­ho­dol pre­čkať prvý pokus o vyšet­ro­va­nie v zemi a odísť čím skôr , to bude možné.
Po dob­rej chví­li som sa celý , ale pomer­ne necud­ne ode­tý vydal hľa­dať nie­čo na seba. Ten pán , ozaj neviem čo tam robil , sa teda oblie­kať vedel , aspoň som nemu­sel cho­diť ako kry­sa. Horšie to bolo s vyba­ve­ním , jedi­né čo pre­ži­lo boli boxe­ry. Vydal som sa na námes­tie zis­tiť ako to celé vyze­rá teraz.
Neviem , pre­čo ale zra­zu som mal pocit , že sa tam musím popo­ze­rať za neja­kým prí­ťaž­li­vým chla­pom (demen­ta­ti­on – Cashir ty bas­tard ). No a tak som sa apsoň načas pri­dal k sku­pin­ke , kde sa mi jeden taký­to cel­kom pozdá­val. Neskôr som zis­til (chu­te pre­šli :D) , že je to Jeremiáš , sta­rý zná­my assa­mi­ta z potu­liek aj s pip­kou no a ako som sa dozve­del idú po lupi­noch. V tej sku­pin­ke boli dva­ja autis­ti , kto­rí nás cel­ko­vo len zvi­di­teľ­ňo­va­li, ale srať na to aspoň to malo šmrnc.
Ako som si tak s Jeremiášom spo­mí­nal na sta­ré časy , napad­li nás lupi­ni a vôbec by som sa neču­do­val keby to bolo len kvô­li mne. Poriadne som to schy­tal , ale keď som videl ako sa všet­ci roz­beh­li preč a moja fren­zy boli na kahán­ku hodil som to rov­no do zeme.

A tam ešte dob­rú chví­ľu pobud­ne , pre­to­že tie lupin­ské kur­vy sa asi čím­si napi­cha­li , kaž­do­pád­ne s Jeremiášom a spol. to ružo­vo nevi­dím , tak­že , si dám šlo­fí­ka kým sa to tro­chu ukľud­ní , čo je isté , že v Nitre som sa nenudil …

Záznam z den­ní­ku gan­gre­la , vša­de pre svo­ju sla­bosť a cit pre bit­ku prezývaného
Lokomotíva