Preskočiť na obsah

Molitanovo – Laminátový meč

  • by

Tento nápad nie je môj. Pôvodný mate­riál pochá­dza z „The DIY Guide to LRP“ (toto nie je pre­klep – pozn. Annun) na strán­ke http://​home​.cla​ra​.net/​a​r​i​a​n​r​h​o​d​/​A​l​d​e​b​a​ran. Odporúčam sa tam pozrieť, sú tam aj iné veci na LARP.
Popis je uro­be­ný na zákla­de mojich vlast­ných skú­se­nos­tí pri výro­be toh­to typu meča.

Pekný meč sa dá vyro­biť s jed­no­du­chým nára­dím z „moli­ta­no­vej“ peny, bež­ne zná­mej ako kari­mat­ka. Pôvodný návod pou­ži­tie Karrimat vyslo­ve­ne neod­po­rú­ča! Neviem pre­čo, asi kvô­li život­nos­ti??? Odporúčaný mate­riál PLASTAZONECALOGENE je ale u nás asi nedostupný.
Najdôležitejšou (a naj­hor­šie obsta­ra­teľ­nou) čas­ťou je lami­ná­to­vá trub­ka ale­bo lami­ná­to­vý prút o prie­me­re oko­lo 1cm.
Zatiaľ som našiel len jeden zdroj: druž­stvá, pou­ží­va­jú elek­tric­ké oplot­ky pre doby­tok (prút má Ø9mm a dĺž­ku 120cm)
Je asi mož­né pou­žiť aj dura­lo­vú tyč­ku, ale je to menej bez­peč­né, na dru­hej stra­ne tak mož­no vyro­biť aj zakri­ve­ný meč, naprí­klad šab­ľu ale­bo katanu.
Výhody kon­cep­cie: níz­ka váha, dostup­ný mate­riál, nená­roč­ná tech­no­ló­gia, vyso­ká bezpečnosť.
Nevýhody kon­cep­cie: mäk­ký povrch, po nafar­be­ní je drs­ný, pri šer­me sa mier­ne „lepí“ na súpe­ro­vu čepeľ, menej sta­bil­ný a odol­ný ako drevený.

Začneme tým, že si ujas­ní­me, aký meč bude­me vyrá­bať. Technológia je pou­ži­teľ­ná od veľ­kos­ti dýky až po oboj­ruč­ný meč. Podľa toho určí­me, aké dlhé bude jad­ro, čepeľ a ruko­väť. Jadro bude o 4 – 5 cm krat­šie ako hoto­vý meč.
Pôvodný návrh pred­po­kla­dal meč jeden a pol ruč­ný, dlhý 42 pal­cov (105cm).

(obr. 1)

Čo bude­me potrebovať:
‑jad­ro („for­mer“) – lami­ná­to­vý prút prie­me­ru 9 – 12 mm, dlhý 60 až 110 cm (pod­ľa potreby)
‑kari­mat­ku hrúb­ky 9 – 12 mm, pruh širo­ký 5 – 10 cm, dĺž­ka pod­ľa čepe­le + 1cm
‑kari­mat­ku hrúb­ky 6 mm, dva pru­hy širo­ké 5 – 10 cm, dĺž­ka pod­ľa čepe­le + 1cm (ten­ký typ nie je nevyhnutný)
‑kari­mat­ku na záš­ti­tu a hruš­ku (hilt, pommel), naprí­klad tri vrstvy hrúb­ky 9 mm (ale­bo zostra­va s pev­ným jadrom)
‑želez­nú trub­ku na ruko­väť a vyvá­že­nie, vnú­tor­ný prie­mer pod­ľa prie­me­ru jad­ra, dĺž­ka pod­ľa dĺž­ky rukoväte
‑mate­riál na ople­te­nie ruko­vä­te (šnú­ru prie­me­ru 3 – 4 mm, dĺž­ka 5 – 7 m)
-„výstuž­ný“ tex­til, naprí­klad pev­nej­šie plát­no, sie­ťo­vi­na pro­ti komá­rom, hrub­šia záclona)
‑lepid­lo (v ori­gi­ná­le tav­né, ale­bo che­mop­rén a rie­did­lo na chemoprén)
‑hru­bý a jem­ný brús­ny papier
‑ostrý nôž, nož­ni­ce, pra­vít­ko, pomoc­ný materiál
‑far­by (naprí­klad strieb­ren­ka na dis­ky – sprej, lie­ho­vé a akry­lá­to­vé far­by, syn­te­tic­ká far­ba – základ­ná, riedidlo).
Spotreba mate­riá­lu: z dvoch celých kari­ma­tiek je mož­né vyro­biť osem až desať mečov. Po odre­za­ní mate­riá­lu na jeden meč je kari­mat­ka naďa­lej použiteľná.
Pôvodný návod odpo­rú­čal nasa­diť trub­ku ruko­vä­te pred zle­pe­ním čepe­le, odpo­rú­čam to uro­biť až neskôr, po nasa­de­ní záš­ti­ty, kto­rá potom lep­šie drží. Neveľkú hruš­ku mož­no vyro­biť aj cel­kom jed­no­du­cho – do trub­ky naraz­te zát­ku od šampusu.

Odrežeme z kari­mat­ky hrúb­ky 9 až 12 mm cen­trál­ny pás (prí­pad­ne tri pásy, keď nemá­me ten­kú karimatku).
Odrežeme z kari­mat­ky hrúb­ky 6 – 8 mm dva pásy rov­na­ko dlhé a širo­ké ako cen­trál­ny pás.

(obr. 2)

Do cen­trál­ne­ho pásu vle­pí­me jad­ro. Starostlivo pri­le­pí­me pred­nú časť jad­ra a boky. Koniec výre­zu pre jad­ro môže­me vystu­žiť vle­pe­ním pásu tex­ti­lu. Po zasc­hnu­tí zle­pí­me vrstvy k sebe.
Do pred­nej čas­ti budú­cej čepe­le vle­pí­me medzi vrstvy kari­mat­ky pev­né štvor­co­vé tex­til­né vlož­ky veľ­ké 10×10 cm, kto­ré majú zabrá­niť uvoľ­ne­niu hro­tu prú­tu z kari­mat­ko­vej čepe­le pri prí­pad­nom bod­nu­tí (vlák­na tex­ti­lu sme­ru­jú šik­mo voči ose čepe­le). Tkanina musí byť sku­toč­ne pev­ná, žiad­na gáza ale­bo záclona!
Zlepené vrstvy dob­re zaťa­ží­me a nechá­me zasc­hnúť. Pri lepe­ní che­mop­ré­nom je sila stla­če­nia pod­stat­ne dôle­ži­tej­šia ako doba stla­če­nia. Zlepené kari­mat­ky po zasc­hnu­tí (aspoň 24 hodín) ore­že­me do tva­ru čepe­le. Najprv vytva­ru­je­me hrot, tak aby jad­ro kon­či­lo aspoň 3 – 5 cm pred kon­com čepele.
Nahrubo ore­že­me čepeľ a tva­ro­va­nie dokon­čí­me brús­nym papie­rom (brú­si­me pomo­cou dre­ve­né­ho klá­ti­ku, dlhý­mi ťah­mi, aby sme zahla­di­li nerov­nos­ti vznik­nu­té pri reza­ní, ale­bo polo­ží­me brús­ny papier na rov­nú pod­lož­ku a brú­si­me dlhý­mi ťah­mi). Definitívny tvar „ostria“ môže­me zarov­nať aj nožnicami.

(obr. 3, obr. 4)

Podľa mojich skú­se­nos­tí je dôle­ži­té, aby bola pria­ma pre­dov­šet­kým línia lepe­nia medzi vrstva­mi, čo sa dá dosiah­nuť pre­dov­šet­kým sta­rost­li­vým reza­ním a brú­se­ním. Čepeľ sa potom nede­for­mu­je a udr­žu­je si správ­ny tvar. Šírka ostria nech je aspoň 3 až 5 mm, ten­ké sa prí­liš trhá pri súbojoch.

Záštitu je mož­né zho­to­viť z troch vrs­tiev hrub­šej kari­mat­ky, medzi kto­ré je vle­pe­ný tex­til. Polotovar má roz­me­ry zhu­ba 7×20cm, záš­ti­tu z neho vyre­že­me, ale­bo vystrih­ne­me. V stre­de záš­ti­tu pre­pich­ne­me, nasa­dí­me na jad­ru a dob­re pri­le­pí­me k jad­ru i čepe­li. Lepšia je záš­ti­ta vystu­že­ná, naprí­klad s vlož­kou z lis­tu hokej­ky, vle­pe­nou medzi vrstvy kari­mat­ky. Vložku pre­vŕ­ta­me, nasa­dí­me na jad­ro a pri­le­pí­me. Vložka nemu­sí byť cel­kom rov­ná, pre­hnu­tie sa medzi vrstva­mi kari­mat­ky po opra­co­va­ní stratí.

Rukoväť zho­to­ví­me zo želez­nej trub­ky, pri­me­ra­ne dlhej. Ak je vnú­tor­ný prie­mer trub­ky prí­liš veľ­ký, môže­me si pomôcť tak, že ako medzi­vrstvu pou­ži­je­me kus úzke­ho pop­ru­hu (zlo­ží­me na dva­krát, natrie­me lepid­lom, pri­lo­ží­me na jad­ro a nási­lím vra­zí­me do trub­ky), prí­pad­ne šesť až osem pra­me­ňov vhod­nej šnú­ry, ale­bo pries­tor vypl­ní­me naprí­klad kus­mi zvá­ra­cie­ho drô­tu, prí­pad­ne dvoj­zlož­ko­vým lepid­lom. Tu je kaž­dá rada dra­há… Dôležité je, aby sme si nepoš­ko­di­li čepeľ a trub­ka pev­ne drža­la na lami­ná­to­vom jadre.
Rukoväť ople­tie­me šnú­rou, závit tes­ne ved­ľa závi­tu, kon­ce ople­te­nia môže­me naprí­klad pri­le­piť ale­bo postu­po­vať pod­ľa nák­re­su. Smyčku zatiah­ne­me a tak vtiah­ne­me voľ­ný koniec pod ople­te­nie, kon­ce odstrih­ne­me a začistíme.

(obr. 5)

Hrušku vyro­bí­me z nie­koľ­kých vrs­tiev zle­pe­nej kari­mat­ky, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu (što­peľ od šampusu…).
Nakoniec meč defi­ni­tív­ne opra­cu­je­me a začistíme.
Doba prá­ce je asi 4 hodi­ny, cel­ko­vá doba výro­by asi tri dni. Hmotnosť je oko­lo 0,6 až 0,8 kg.

Poznatky z hry DobroFantH 2002: 
Karimatka plne vyho­vu­je na jed­nu hru s prie­mer­ným počtom súbo­jov. Pri boji s rov­na­kým mečom je trvan­li­vá, pri boji pro­ti dre­ve­né­mu meču sa trhá. Záštitu je vhod­né uro­biť s pev­ným jad­rom, plas­to­vým ale­bo dre­ve­ným, a oble­piť kari­mat­kou. Čisto kari­mat­ko­vá záš­ti­ta veľa nevy­dr­ží. Celý meč mož­no vyro­biť aj z kari­ma­tiek rov­na­kej hrúb­ky (8 – 10 mm), z jed­nej kari­mat­ky sa dá uro­biť (pod­ľa roz­me­rov) až 5 mečov prie­mer­nej dĺžky.
Dôležitý pozna­tok: nena­far­be­ná čepeľ má výraz­ne vyš­šiu život­nosť ako farbená!
Bezpečnosť: na DobroFantH sa meč­mi bili 6 –12 roč­né deti sys­té­mom hla­va-hla­va bez násled­kov na tele a duši…