Erkenov miniLARP – Les Garoton – Výprava Alchymistov
Tak a je to tu. Konečne sme dorazili. Do tohto lesa nás priviedlo len jedno – vidina veľkého zárobku. Priviedol som so sebou môjho učňa a spolu sme zaplatili aj jedného barbara so severu. Jeho brat príde o niečo neskôr. Dúfam, že nám zatiaľ postačí.
Pohľad na to nehostinné miesto v nás vzbudzuje hrôzu, áno aj v nášmu spoločníkovi. Tmavé pohľady lesnej zvery len utvrdzujú rady, ktoré sme dostali. Les je nebezpečný, tak ako jeho obyvatelia, sa tu môžu vyskytovať aj iné skupiny dobrodruhov ako sme my. Dúfam, že nemajú rovnaký cieľ, to by nebolo vôbec dobré.
Po pár kilometroch sme sa usadili a začali opäť pracovať na našich mečoch. Ja a môj učeň sme v tomto už dosť zručný, takže o chvíľu sa naše meče stali silnejšími a odolnejšími. Tajné poznatky sme konečne využili.
Chceli sme sa dať na pochod do ďalekého a biedne osídleného územia, keď sme zrazu začuli hlasy. Dúfali sme, že si tu našu prítomnosť nikto nevšimne, ale už sa k nám blížili tri postavy. Jeden určite bojovník, súdiac podľa jeho výrazu prešiel niekoľkými bojmi, a dve, napohľad celkom bezpečné ženy. Strach z nás opadol. Ich pozdravy a netasené zbrane nás trošku prekvapili, ale hlavne potešili. Dozvedeli sme sa, že sú predvoj ľudí, ktorí sa les práve snažia osídliť. Ďalej sa nám zverili aj s potrebou postaviť istú budovu. Mocnú budovu – Magický portál. Vymenili sme si pohľady, kedže vzájomná spolupráca by bola možná. Ale čo nám môžu ponúknuť?
Náš rozhovor zrazu vyrušil príchod dvoch postáv. Osídľovatelia sa stiahli trochu ďalej a nechali nás s nimi samých. Jeden človek a nejaký nový druh orka. Veľmi nepríjemná návšteva, no v tomto lesa určite nie výnimočná. Správali sa dosť nebezpečne, ich reči o tom, ako to v tomto lese chodí, o smrti a ich zbrane nás dosť vystrašili. Ihneď sme sa dali na útek, boj nepripadá do úvahy. Určite nie s takými osobami. Zastavili sme sa až na polceste do miesta nášho odpočinku. O niekoľko hodín sme došli na miesto s pár budovami, vošli sme do „Hostinca“. Usadili sme sa, keď si nás všimol hostinský, začali sme s ním rozhovor. Bol to chlap výrazne skúpy na slovo a informácie. Nechcel nám prezradiť miesto, kde by sme mohli nájsť zázračné rastlinky, ktoré by nám pomohli v našich pokusoch. Museli sme si ho kúpiť, ale to nebolo možné, keďže veľa peňazí sme minuli na výpravu do lesa. Po niekoľkominútovom presviedčaní nám ale prezradil, že v lese je miesto, kde sa dá získať zlato. Pod podmienkou, že mu postavíme nový chliev nám vysvetlil cestu. Keď sme sa rozhodli vyraziť, všimli sme si príchod druhej družiny. Nebolo, by to nič zvláštne keby ich neprenasledovalo niečo nezvyčajné. Zaútočilo to. Boj bol plný mágie. V tom sme si uvedomili, že toto je cieľ našej cesty. Ihneď som poslal nášho ochrancu, aby sa pridal k boju. Museli sme zakročiť, ináč by to skončilo zle, hlavne pre nás. Bola to jedinečná šanca ako sa v podstate bez boja, zmocniť toho, čo ten tvor ukrýva. Ja a môj učeň sme sa prizerali na boj, ktorý o chvíľu skončil. Čierna postava spadla bez zvuku na zem. Jej telo začalo pomaly miznúť, čo bolo vidno na čiernom plášti. Bolo to ono. Družinu sme s mätúcim vysvetlením poslali z dohľadu, aby sme boli sami. Telo, vlastne jeho zvyšky sme odniesli na koniec osady a ukryli sa v lese. Bola náhoda, že sme tak skoro narazili na Temného Démona. V kotly sme začali pripravovať reakčný nápoj, ktorý nám pomôže získať silu tohto stvorenia. Aby som to presne vysvetlil. Pokúšame sa odhaliť zloženie temnej sily, ktorá je nepochybne veľmi veľká, Temného Démona, aby sme ju mohli ovládnuť. Iný spôsob ako analyzovať jeho telo, jeho zloženie, nepoznáme. Postupne sme pridávali rôzne zložky a pripravili sme sa na to najdôležitejšie. Pod vidinou veľkého úspechu sme vložili časť ostatkov do nápoja. Začalo sa z neho husto dymiť. Museli sme z toho miesta odísť ináč by sme sa udusili. Keď to prestalo, nazreli sme dovnútra. Nič v ňom nebolo. V kotli boli len známky po silnom ohni. Veľmi sme sa zmýlili. Reakčný nápoj neudržal temnú silu, ktorá sa skrýva v tele démona. Prekvapilo nás to. Mali sme síce ešte časť tela, ale nemali sme už žiadne prísady, s ktorými by sme mohli zopakovať proces. Vlastne ani by sme nemohli, pretože nevieme ako, posilniť náš nápoj a ako znížiť moc temných síl. Musíme nájsť niekoho, kto by to mohol vedieť…
Noc prešla. Vydali sme sa nájsť niekoho, kto by mohol vedieť nejaké informácie. Najmenej pol dňa sme blúdili po lese, kým sme stretli Osídľovateľov, ktorí sa rozprávali s ďalším bojovníkom. Po chvíli sme sa zapojili do rozhovoru. Bojovník sa predstavil ako paladin, takže sme sa nemuseli báť. Ich rád je mierumilovný, pokiaľ sa neukážeme ako zlí. Snažili sme sa z neho dostať nejaké informácie, samozrejme o našich neskorších plánoch s esenciou temného démona sme mu nič nevraveli. Buď žiadne informácie naozaj nevedel alebo bol veľmi obozretný. Popísal akurát cestu ako nájsť časť zázračných rastlín, ktoré potrebujeme. Rozlúčil sa a odišiel. Pristúpili sme k Osídľovateľom a začali sme rozprávať o ich ponuke. Očividne im nevadilo, že sme od nich včera utiekli. Ponúkli nám zázračný amulet, ktorý má silu rušiť auru za postavenie magického portálu. Súhlasili sme, no na to potrebujeme peniaze. Rozhodli sme sa im ukázať cestu do bane, pretože aj ich výťažok poputuje na stavbu. Stále však nevieme, kde nájsť všetky bylinky. Keď sme konečne našli baňu začali sme ťažiť. Dosť nás to vyčerpalo, tak sme sa od Osídľovateľov oddelili a vrátili sme sa do Hostinca.
Prespali sme noc. Ráno sme hostinskému splatili dlh postavením nového chlieva, za informáciu o polohe bani je to podľa nás malá odplata, ale radšej sme mu to nepripomínali. Znova sme sa ho aj spýtali, kde by sme mohli nájsť bylinky. Nielenže nám povedal ďalšiu cestu, ale ponúkol aj nejaké na predaj, dokonca za polovičnú cenu. Neviem prečo to tak urobil, ale asi naozaj nečakal, že mu tú budovu postavíme. Tak sme teda ten obchod uskutočnili a nakúpili sme.
Vydali sme sa hľadať druhú družinu a zároveň sme si aj išli po bylinky. Sústredili sme sa na hlavnú cestu, ktorá vedie cez celý les. Niekto išiel oproti nám, no Osídľovatelia to neboli. Dotrhané oblečenie a zbrane nás prinútili sa pripraviť. Rozhovor začal ich náčelník. Pýtali sa nás na cestu a na cieľ našej cesty. Vraj tento les patrí im, čo sa nám zdalo dosť nepravdepodobné, ale udržali sme sa. Pýtali sa na nejakého alchymistu, vraj kvôli nejakej úlohe. Ich pohľad sa nám vôbec nepozdával, ani ich „úloha“, tak sme radšej od nich odišli. Náš ochranca sa už už chcel zapojiť do rozhovoru svojím mečom, čo sa mi nezdalo ako najmúdrejšie riešenie. Neboli vôbec príjemní. O pár hodín sme narazili na paladina. Mal nejako naponáhlo, a tak sme využili príležitosť. Znova sme sa ho pýtali na spôsob zníženia moci temných síl. Veľmi sa ponáhľal, a tak si zrejme neuvedomil, že nám to povedal. Existuje na to kúzlo zrušenie prekliatí. Kto by ho tak mohol ovládať ? V duchu sme sa zasmiali a začali sme intenzívnejšie pátrať po Osídľovateľoch.
Nechceli sme si robiť veľké nádeje, ale dokonca nás napadol spôsob ako zvýšiť moc nášho reakčného nápoja. Je to také jednoduché, až to bije do očí. Predsa nápoj na zvýšenie sily! Mohlo by to fungovať.
Konečne sme ich našli. Spýtali sme sa ich na to kúzlo. Odpoveď bola kladná, a tak sme zmenili zmluvu a dohodli sa na postavení portálu za dvojnásobne silné rušenie prekliatia. Náš plán sa zdal byť skoro na konci, len sme potrebovali nájsť posledný druh bylín. Už sme sa pripravovali na hľadanie, keď nám cestu skrížila opäť tá zvláštna dvojica človeka a toho orka. Boli sme veľmi ostražití, ale pôsobili sme nevinne. Možno mali naozaj dobré plány. Tak či onak, oznámili nám, že potrebujú na istú úlohu alchymistu. Ďalej boli ochotní nám po splnení úlohy prezradiť ďalšie miesto bylín, ktoré by sa nám zišli. I keď sa práve zdali mierumilovní, nemuselo to tak byť. Vydal som sa teda s nimi. Rozdal som pokyny, čo robiť ak sa nevrátim.
Konečne som dorazil do lesa. Akonáhle som dostal správu o smrti môjho bývalého žiaka musel som prísť. V správe nebolo nič viac, takže vôbec neviem o čo ide. S lesom už mám isté skúsenosti, ale vždy môže prekvapiť. Keď som vstúpil do jeho temných miest začal som hľadať skupinu – alchymista a barbar. Alchymista je učňom môjho bývalého učňa, teraz už mŕtveho. Les sa skoro vôbec nezmenil. Musím im pomôcť.
Hneď som narazil na akúsi skupinku. Prišli ku mne. Zrazu ma premkol pocit, že vydať sa do lesa sám, bola strašná neuvedomelosť. Spýtal som sa na spomínanú skupinu. Aká náhoda. Vedeli o kom hovorím a taktiež aj kde by sa mohli nachádzať. Boli celkom priateľský, tak som sa vydal hľadať mojich dobrodruhov s nimi, pretože aj oni ich pre niečo chceli. Hľadali sme po celej známej ploche lesa, ale márne. Keď sme už strácali nádej práve som ich zahliadol. Ihneď som sa za nimi rozbehol. Vysvetlili mi všetko čo sa stalo, že človek a nový ork odišla s mojím učňom, a už sa nevrátili. Našli poslednú časť do reakčného nápoja. Trebalo sa už iba dohodnúť s Osídľovateľmi, aby svojimi schopnosťami zrušili temnú moc v tele démona. Dali sme sa na pochod k Hostincu. Keď sme došli, chopil som sa prípravy, reakčného nápoja a nápoja, ktorý pridával silu. Môj nový učeň sa prizerá na prácu a barbar zatiaľ stráži vchod. Dostali sme správu, že onedlho príde jeho brat. To nás veľmi potešilo. Keď dokončíme to, po čo sme tu prišli, bude treba bojovníkov.
Zrazu sa strhol vonku pokrik. Najskôr sa tam bojovalo, no mohli sme to len tušiť, pretože príprava nápoja vyžaduje neustálu pozornosť. Hlasy vonku neutíchali, dostali sme strach, či sa niekto nedozvedel o našich úmysloch. Nápoj už je o chvíľu dokončený. Do hostinca zrazu vstúpila skupinka. Boli to tí, s ktorými sme sa už stretli, tí obtrhanci. Vyzerá to, že sa naozaj bojovalo. Z ich rozhovoru s hostinským, sme sa dozvedeli, že znova zaútočil Temný Démon, ktorý sa z moci lesa zregeneroval. Ďalej sa pýtali na nejaký čarovný zvitok, ktorý by vedel rušiť prekliatia. Pozorne sme načúvali. Hostinský mal určite aspoň jeden. Nepozorovane sme vyšli von. Pred hostincom bolo niekoľko tiel, pri jednom kľačala postava. Pristúpili sme a spoznali sme barbara zo severu. Bol mŕtvy, a ten čo pri ňom kľačal bol jeho brat. Dorazil, ale neskoro. Chcel sa pripojiť k nám, vlastne bolo to v pláne už od začiatku. Jediné čo teraz potrebujeme je získať zlato. Barbarov brat nám oznámil, že má so sebou nejaké peniaze. Spočítali sme to a ihneď sme aj šli za hostinským. Teraz už neurobíme žiadnu chybu. Osídľovateľov sme nechali tak, ich už nepotrebujeme. Kúpili sme zvitok a utekali do nášho tábora v lese. Pozostatky po démonovi tam stále boli. Pripravili sme posiľňujúci nápoj a zmiešali sme ho s reakčným nápojom. Môj učeň vyriekol magickú formulu napísanú na zvitku a oslabil démonové ostatky. Už zostávalo len jedno. Všetko zmiešať. Všetci sme sa prizerali ako sa časti tela ponárajú v nápoji. Zamiešali sme to. Nápoj zmenil farbu, žiadny dym ako to bolo po prvý krát. Podarilo sa! Na povrchu kotla sa začala zrážať hustejšia tekutina. Presne po toto sme tu prišli. Nabrali sme ju do flakónu a odišli sme z tábora.
Keď sme vyšli z lesa, počuli sme vzdialené výkriky a šum. Obzreli sme sa a uvideli sme kúdoly dymu. Niekoho sme isto predbehli, hehe…