Preskočiť na obsah

Čo je to bojovka a ako to na nej vyzerá?

  • by

Bojovka je veľ­mi špe­ci­fic­ký druh LARPu. Cieľom nie je ani tak zaba­viť sa pri pre­ží­va­ní prí­be­hu a osu­du neja­kej kon­krét­nej posta­vy, ale dalo by sa pove­dať neja­kej celej kra­ji­ny. Zažiť voj­nu, kto­rá sa v nej roz­pú­ta­la, pre­niesť sa na bojo­vé pole a byť tým 43. voja­či­kom v dru­hej bojo­vej línii zľa­va. Alebo tým ved­ľa neho. Skrátka pre­niesť sa do sve­ta, o kto­rom si mož­no čítal, mož­no videl vo fil­me či počí­ta­čo­vej hre ale­bo si si ho vysní­val vo svo­jej fan­tá­zii a keď si nad ním chví­ľu roz­mýš­lal, pove­dal si si “Tak toto by som chcel zažiť.”

A pres­ne o tom je bojov­ka. Že máš prí­le­ži­tosť tie sny zažiť. Zažiť atmo­sfé­ru na bojo­vom poli v kra­ji­ne z Tvojej obľú­be­nej kni­hy, oblú­be­né­ho fil­mu či oblú­be­nej hry. Byť pri oblie­ha­ní jej miest, pri pre­pa­dá­va­ní obchod­ných kara­ván, obja­vo­va­ní obrov­ských pokla­dov či báj­nych zbra­ní, pri pop­ra­ve zrad­cov no v prvom rade v boji za svoj­ho krá­ľa, cisá­ra, prin­ca, veľ­maj­stra, mies­to­dr­ži­te­ľa či iné­ho vla­dá­ra, v kto­ré­ho služ­bách boju­ješ. Ako bojov­ník jeho sláv­nej armá­dy sa pus­tíš do boja voči nepri­te­ľom a snáď aj vďa­ka Tebe spo­loč­ne vydo­by­je­te sláv­ne víťazstvo :).

Ale nech sme aj troš­ku kon­krét­ni, pozri­me sa ako asi vyze­rá svet na bojovke.

Herný svet, náro­dy a rasy v ňom

Herný svet je vlast­ne kra­ji­na, v kto­rej sa celý prí­beh odo­hrá­va, samoz­rej­me na neja­kom her­nom úze­mí, kto­ré sa poda­ri­lo orga­ni­zá­to­rom nájsť a na kto­rom sa roz­hod­li svo­ju bojov­ku zor­ga­ni­zo­vať. V tej­to kra­ji­ne sa nachá­dza­jú mes­tá, veže, bane, hory, rie­ky a mos­ty cez ne, tajom­né lesy, zača­ro­va­né čis­tin­ky, pros­te hocia­ké loka­li­ty, kto­ré majú neja­ký zau­jí­ma­vý význam pre hru. Či už je to mes­to ako síd­lo krá­ľa, veža pri rie­ke ako vojen­ská pev­nosť strá­žia­ca brod cez rie­ku, jas­ky­ňa v horách ako úkryt dra­ka. Každá z tých­to loka­lít je istým spô­so­bom dôle­ži­tá a je dob­ré ju nájsť a vedieť kde sa nachá­dza. Mnohé her­né loka­li­ty sú pri­tom ozna­če­né špa­gát­mi, na kto­rých visia popi­sy čo sa tam nachá­dza. V posled­ných rokoch sa však nie­kto­ré význam­né stav­by, kde sa pohy­bu­je naj­viac hrá­čov, začí­na­jú sta­vať z cielt, rôz­nych vojen­ských sta­nov, z dre­va a koná­rov s lis­ta­mi či ihličím.

To, čo má na bojov­kách spo­me­dzi her­ných loka­lít ale naj­väč­ší význam, sú mes­tá a veže. V nich totiž armá­dy majú zlo­že­né svo­je záso­by a náh­rad­né zbra­ne, v nich sa môžu dob­re brá­niť pro­ti pre­si­le nepria­te­ľa a hlav­ne sa v nich môžu oži­vo­vať mŕt­vi bojov­ní­ci. Na nie­kto­rých bojov­kách sa dá oži­vo­vať aj pri vlaj­kách, kto­ré nesie kapi­tán, veli­teľ, plu­kov­ník či iný skú­se­ný bojov­ník, kto­rý je panov­ní­kom pove­re­ný viesť jeho armá­du. Vlajka vte­dy sym­bo­li­zu­je zálož­né oddie­ly (napr. 100 voja­kov), kto­ré ale vzhľa­dom na počet účast­ní­kov v celej hre nemô­žu reál­ne nie­kde čakať. Navyše málo­ko­ho by sa asi bavi­lo nie­kde postá­vať keď pred ním zúri boj (mŕt­vi napriek tomu pri vlaj­ke chví­ľu ostať musia – neskôr zis­tíš, že je to skve­lá prí­le­ži­tosť sa vydý­chať). Napriek tomu, že také­to vlaj­ky na všet­kých bojov­kách nie sú, na kaž­dej má Tvoja armá­da svo­je mies­to, kde sa oži­vo­vať dá. A ak ho je mož­né stra­tiť, je dob­ré si ho aj poriad­ne chrániť.

Čo sa týka rás a náro­dov, vždy zále­ží od pra­vi­diel, aké orga­ni­zá­to­ri na daný rok zvo­lia. Väčšinou sa pokú­ša­jú náro­dy meniť a tak uro­biť svo­ju bojov­ku zau­jí­ma­vej­šou. Ako celé náro­dy sa na bojov­kách už obja­vi­li od ľudí všet­kých mož­ných krá­ľovs­tiev cez elfov, trpas­lí­kov, hobi­tov, škre­tov či škriat­kov aj mní­si a čaro­dej­ní­ci rôz­nych rádov. Sem tam sa ale po lesoch pohy­bu­jú aj neja­ké tie ban­dy trol­lov a zboj­ní­kov. Ak v pra­vid­lách neja­ký národ či rasu nenáj­deš, zrej­me na bojov­ke nebu­de vôbec. Niekedy ich však orga­ni­zá­to­ri držia v taj­nos­ti ako prek­va­pe­nie, kto­ré sa môže na Tvoj oddiel vyrú­tiť z najb­liž­šej húš­ti­ny. Kým na nie­kto­rých LARPoch sa dá dohod­núť, že prí­deš na akciu za inú rasu ako je v pra­vid­lách, na bojov­ke to tak väč­ši­nou nie je. Hráči sú tu väč­ši­nou roz­de­le­ní do 2 až 10 armád (výni­moč­né prí­pa­dy), kto­ré sa už ďalej delia aku­rát tak na oddie­ly, kto­ré sa ale počas hry v rám­ci spria­te­le­ných armád môžu premiešávať.

Ako vyze­rá taká armá­da a kým v nej môžem byť?

Armáda má na čele svoj­ho panov­ní­ka, prí­pad­ne gene­rá­la. On môže mať pod sebou svo­jich kapi­tá­nov a plu­kov­ní­kov, kto­rí mu pomá­ha­jú viesť bojov­ní­kov v boji. Taktiež môžu povy­šo­vať bojov­ní­kom a sláv­nost­ne ich paso­vať za rytie­rov. Byť paso­va­ný za rytie­ra je nesmier­na poc­ta a tre­ba si ju zaslú­žiť. Rozhodne netre­ba byť skla­ma­ný, ak na svo­jích prvých akciách paso­va­ný nebu­deš. Rytierom totiž nemô­že byť kaž­dý a nie kaž­dé­ho si v boji doká­že panov­ník vší­mať. Na pový­še­nie netre­ba len pek­ne vedieť bojo­vať a veľa súpe­rov poza­bí­jať, ale aj byť oso­bou, kto­rá drží rady bojov­ní­kov poko­pe. Aj dob­rí hrá­či sa dajú totiž pora­ziť ak sa pro­ti nim posta­ví zohra­ná sku­pi­na, kto­rá drží spo­lu a navzá­jom sa v nej hrá­či chrá­nia. Rytier tiež musí byť auto­ri­ta, kto­rú si spo­lu­hrá­či vážia a kto­rú poslú­cha­jú. A svoj­ho panov­ní­ka, či rytie­ra tre­ba poslú­chať! Ak totiž nepos­lúch­neš, môžeš sa voči sku­pi­ne nepria­te­ľov ocit­núť sám a to len málo­kto pre­ži­je (aj keď vie veľ­mi rých­lo ute­kať). Uvedom si, že panov­ník či rytier nie je ten, kto­rý Ťa v boji len buze­ru­je ale ten, kto Ťa v ňom aj chrá­ni. Tým, že Ti radí ako bez­peč­ne pora­ziť nepria­te­ľa a pri­tom neumrieť.

Ak s bojov­ka­mi začí­naš, zrej­me budeš iba rado­vý bojov­ník, ale o to viac si môžeš vychut­ná­vať boj nakoľ­ko iné povin­nos­ti ako bojo­vať za krá­ľa a chrá­niť ho nemáš. Zrejme prí­deš na bojov­ku s neja­ký­mi kama­rát­mi a s nimi môžeš spo­loč­ne bojo­vať v jed­nom oddie­le pod vede­ním svoj­ho rytie­ra, plu­kov­ní­ka, či dokon­ca samot­né­ho krá­ľa. Ale toho poriad­ne chráň­te, lebo ak kráľ umrie, jeho národ môže poma­ly zanik­núť. Minimálne na kon­ci hry môže o víťazs­tve roz­ho­do­vať posled­ný panov­ník, kto­rý voj­nu pre­žil. Ten totiž so svo­ji­mi kapi­tán­mi ľah­ko obsa­dí ostat­né krá­ľov­stvá, kto­ré sa ocit­li bez krá­ľov a skú­se­ných bojovníkov.

Zrejme Ťa bude zau­jí­mať aj koľ­ko bojov­ní­kov je v jed­nej armá­de. Väčšinou sa ich počet pohy­bu­je od 20 do 60. Pritom na bojov­kách u nás býva od 80 do 400 hrá­čov, v zahra­ni­čí nie­kto­ré bojov­ky majú nad 1000 hrá­čov. Minulý rok (2007) zrej­me naj­vyš­šia účasť u nás bola 235 hráčov.

Kto ria­di celú hru? Je to pár osôb ako keď hrá­me po sie­ti počí­ta­čo­vú hru?

Na bojov­kách je to iné ako v počí­ta­čo­vých hrách. Každú armá­du síce ria­di panov­ník, no ten sa spo­lie­ha na svo­jich kapi­tá­nov a rytie­rov, kto­rí ria­dia men­šie oddie­ly a panov­ník sa cez poslov dozve­dá čo sa vlast­ne v tej kto­rej čas­ti her­né­ho úze­mia odo­hrá­va. Kým Ty v hre môžeš dať pokyn oddie­lu zabiť nepria­teľ­ské­ho krá­ľa, na bojov­ke to ani zďa­le­ka také jed­no­du­ché nie je. Kým sa panov­ník dozvie o tom, kde sa nepria­teľ­ský kráľ nachá­dza a pošle tam oddiel, môže byť už všet­ko inak. Navyše na bojov­ke nemá jed­not­ky, kto­ré majú svoj dama­ge a armor, ale máš jed­not­li­vých bojov­ní­kov s ich zbra­ňa­mi, ich skú­se­nos­ťa­mi, ich fin­ta­mi. Zo začiat­ku navy­še mož­no Ty budeš ten elf čo zabi­je tých dvoch škre­tov a nebu­deš sa len zho­ra poze­rať ako to vidíš v počí­ta­čo­vej hre.

To čo sa v kni­he ťaž­ko dočí­taš, pri poze­ra­ní fil­mu nepre­ži­ješ napl­no, je rev armád na bojo­vom poli. Zbrane dopa­da­jú­ce na ští­ty vytvá­ra­jú rachot, v kto­rom za revu bojov­ní­kov pada­jú roz­ka­zy, kto­ré tre­ba vyko­nať. Prichádza kráľ do boja a s ním aj nádej. Boj zúri a Ty sa len zázra­kom vyh­neš otrá­ve­né­mu šípu, kto­rý pre­le­tí tes­ne ved­ľa Teba. No padá Tvoj pria­teľ a Ty sa ho roz­hod­neš pomstiť. Kým sa však pre­bi­ješ k strel­co­vi, padáš tiež. Pochopíš, že také nie­čo si ešte neza­žil. Je to nie­čo iné, atmo­sfé­ra je iná, to či pre­ži­ješ bit­ku ale­bo nie zále­ží len na Tvojich schop­nos­tiach a Tvojom ume­ní. Proti Tebe nesto­jí 30 rov­na­kých bojov­ní­kov, ale kaž­dý z nich má svo­je vlast­né schop­nos­ti a vlast­né fin­ty, kto­rý­mi Ťa môže prek­va­piť. Či ich doká­žeš s pria­teľ­mi pora­ziť, musíš zis­tiť sám.

S aký­mi zbra­ňa­mi sa boju­je? A čo je pri boji dôležité?

Bojuje sa so zbra­ňa­mi, kto­ré spĺňa­jú pod­mien­ky urče­né v pra­vid­lách a sú riad­ne schvá­le­né orga­ni­zá­tor­mi. Na západ­nom Slovensku ide pre­važ­ne o zbra­ne z PN tru­biek, na sever­nom a východ­nom sú povo­le­né aj (ale­bo len) dre­ve­né. Aj keď sú na zbra­ne kla­de­né vyso­ké náro­ky, aby boli bez­peč­né, nezna­me­ná to, že sa nimi nedá ublí­žiť. Veľa hrá­čov pri bez­peč­nej zbra­ni zís­ka­va pocit, že ňou niko­mu nemô­že ublí­žiť a tak sa ňou ohá­ňa­jú ako keby záhá­ňa­li roj včiel, kto­rý ich obklú­čil. Pritom však veľa­krát zasiah­nu nezá­sa­ho­vé plo­chy a súpe­rom naozaj ublí­žia. Stačí tro­chu viac utiah­nuť pás­ku na meči a už je meč tvr­dý a úder s ním bolí aj do zása­ho­vej plo­chy nie­to ešte do tvá­re, na kto­rú sa úto­čiť nesmie. Pozri si teda vždy pozor­ne v pra­vid­lách, na kto­ré čas­ti tela sa úto­čiť smie.

Pri boji je nesmier­ne dôle­ži­té si uve­do­mo­vať, že IDEHRU. Áno, počas nej sa síce sna­ží­me zabiť súpe­rov­ho bojov­ní­ka, či krá­ľa, ale nie hrá­ča samot­né­ho. Je roz­diel medzi posta­vou (bojov­ník Robin) a hrá­čom (sused Jano hra­jú­ci bojov­ní­ka Robina). Bojovníka Robina klud­ne poraz, ale Jano nech prí­de domov živý a naj­lep­šie aj zdra­vý. Tomu pris­pô­sob aj svoj štýl boja a pokiaľ si nie si istý, či Tvoj útok bude bez­peč­ný, rad­šej ho nechaj tak. Pri boji si tiež uve­dom, že kaž­dý má oči vpre­du a keď nie­ko­ho zatlá­čaš, upo­zor­ni ho na to, že sa môže potknúť a spad­núť. Máš síce prá­vo využiť to, že súpe­ra zatlá­ča­te, ale neza­bud­ni na to, že ani Ty by si nech­cel hla­vou pad­núť na ten peň čo je za Tvojim súpe­rom. Taktiež neútoč na hrá­čov ležia­cich na zemi. Môžu byť otra­se­ní po páde a inten­zív­ne tries­ka­nie do nich im urči­te v danej chví­li nepo­mô­že sa z pádu spa­mä­tať. Ak Tvoja posta­va zomrie, rešpek­tuj to. V posled­ných rokoch sa oži­vo­va­nie tak zrých­li­lo, že ani sa poriad­ne nevy­dý­chaš a máš posta­vu novú (ak ju zís­kaš na zákla­de plat­ných pra­vi­diel). Určite niko­ho v roz­ho­du­jú­cej bit­ke nepo­te­ší keď uvi­dí oddiel bojov­ní­kov, kto­rí sa rútia do boja, keď vie, že ich pred pár minú­ta­mi všet­kých s kama­rá­tom pora­zil. Aj keď víťazs­tvo nedo­siah­ne­te, aspoň na záver nepo­ka­zí­te hru ostat­ným a pri skve­lých spo­mien­kach zis­tí­te, že to víťazs­tvo vôbec nebo­lo to naj­dô­le­ži­tej­šie. Preto neza­bud­ni, že dodr­žia­va­nie pra­vi­diel je potreb­né počas celej hry! Pravidlá sa sna­žia dať rov­na­ké pod­mien­ky pre zába­vu kaž­dé­mu, pri­čom ich nedo­dr­žia­va­nie hru ničí.

Možno pre­doš­lé riad­ky vyze­ra­li mier­ne hrô­zo­straš­ne, že sa na bojov­kách hrá nebez­peč­ne a pod­vá­dza. Oboje však zále­ží na hrá­čoch. Posledný rok tre­ba uznať bol v tom­to sme­re naozaj naj­hor­ší, ale všet­ko sa dá zme­niť. Keď sa celé roky dalo bojo­vať bez­peč­ne, keď sa celé roky hrá­či navzá­jom chrá­ni­li, pomá­ha­li si, pomoh­li si vstať, keď féro­vo spo­lu bojo­va­li a doká­za­li sa spo­lu zabá­vať bez ohľa­du na výsle­dok hry, nie je dôvod, aby to nebo­lo zno­vu tak. Mnohí hrá­či sa dnes sna­žia pomá­hať iným hrá­čom, učiť ich bojo­vať, brá­niť sa, bojo­vať féro­vo, lep­šie pre­ží­vať svo­je posta­vy. Aj keď nie­ke­dy musia napo­mí­nať svo­je oko­lie, féro­vá hra je potom vždy prí­jem­ná pre všet­kých. Hádky o tom, kto pod­vá­dzal a kto nie doká­žu mno­hým totíž poka­ziť záži­tok z celej akcie 🙁 Či Tvoja prí­tom­nosť na bojov­kách bude pre celú hru prí­no­som ale­bo nie, zále­ží však už len a len na Tebe…