Vyslyšte príbeh tak ako naskutku sa stal. Je to príbeh o pravde a lži, o dobre a zle, o cti a pretvárke. No najmä je to príbeh o priateľstve dvoch bytostí nepodobných si tak, ako nepodobní sú si oheň a voda…
Jedným z dvojice bol Balthus, hraničiar, križujúci lesy garotonské a brániaci tak Temnote, by Slobodné kráľovstvá svojou rukou ohrozovala. Tým druhým mužom bol Shakop. Už samotné meno prezrádza, že bol jedným z oddielov elitných vojsk Temnoty, Uruk-hai. Však cesty týchto dvoch vďaka Náhode či Osudu spojili sa a v jeden pevný priateľský zväzok sa zliali a lesy garotonské tak spoločne brázdili…
Jedného dňa, keď Temnota opäť začala rozpínať svoje krídla a pazúry čoraz bližšie k Slobodným kráľovstvám naťahovať, Garoton ožil ruchom priam mestským. Ľudí i elfov v lese objavilo sa na stovky, prenikali do hvozdu stále hlbšie a hlbšie, nedbajúc varovaní Balthusa s Shakopom a svojou prítomnosťou mocnosti Temnoty prebudili. Tak Temný démon Asterix Garoton za svoj prehlásil a krvou nútil platiť všetkých, ktorí mu cestu preťali…
Tak stalo sa, že cestu skrížili mu i priatelia hraničiari a keďže vedeli, že ich život na vlásku visí a poslanie ich ohrozeným sa stáva, privolili do služieb Démona vstúpiť. Tak ale len dostatok času nadobudli, by jeho plány ohroziť mohli, informácie o služobníkoch samotného Démona tak získali a cestu k brlohu jeho našli.
Však Asterix nebol jediným koho na ceste svojej stretli, i paladin Erkenbrand túlal sa lesom a úmorne, hoc márne po knihe Mertonovej pátral. Tu naši dvaja hraničiari pomoc mu prisľúbili, však odmenu, ktorou mala byť milosť od jeho Boha im udelená, vysmiali.
Raz našli brloh prázdny, po Demonovi ani služobníkoch jeho počuť nebolo, nuž rozhodli sa teda moc Temného oslabiť a o tajomný artefakt ho pripraviť. Však na to magických síl bola potreba, preto oslovili skupinu alchymistov tiež v lese za prísadami svojim sa ženúcimi a obchod s nimi vyjednali. Za pomoc pri vykopaní prezradia vedcom miesto, kde byliny tajomné rýchlejšie než inde rastú. Alchymisti na obchod, po predlhom zdráhaní sa privolili a jedného z radov svojich s hraničiarmi na cestu vyslali…
Však do cesty samotný Asterix sa im priplietol a krvavú obeť od nich žiadal. Tu hraničiari vedátora za onu obeť prehlásili a tak zbavili sa podozrenia Démonovho. Chudák, nič netušiaci zahynul tak tesne po artefaktu vykopaní. Srdce Shakopa krvácalo, keď mečom svojim trhal mu vnútornosti, no šlo o vyššie ciele a účel svätí prostriedky. Tak hraničiari artefaktu sa zmocnili a pred skupinou vedcov hájili sa tým, že Romasail, tak sa udatný alchymista menoval, za cenu vlastného života uniknúť im z pazúrov Temného umožnil…
Počas krádeže artefaktu dozvedeli sa, že v brlohu Démonov kniha Mertonova sa ukrýva a preto Erkenbranda vyhľadali, by s prosbou o pomoc na neho sa obrátili. Prístup do brlohu bez mágie bol vylúčený a azda kúzlo by pomohlo. Tak posledné peniaze svoje za služby Temnému nadobudnuté hostinskému vyplatili, ten pašerákov svojich a kupcov nečestných oslovil a zvitok s kúzlom steny boriacim dobrodruhom vydal. Vyrazili teda opäť druhovia k brlohu Asterixovmu, tentoraz v sprievode Erkenbranda. Ten pred brlohom zaklínadlo preniesol a steny chrámu sa rozsypali. Tu, v prachu a sutinách pradávna múdrosť spísaná do Knihy Mertonovej sa našla a do rúk paladinových putovala…
Rozhodli sa po čine záslužnom hraničiari ohriať nohy pri krbe v Hostinci u bezhlavej zombie. Tu však, v spoločnosti charakterov a rás najrôznejších prepukol Shakop v záchvat zúrivosti a napadol jedného z hostí. Tomu na pomoc zaraz druhovia priskočili a Uruka ubiť sa na smrť pokúsili. Neváhal teda Balthus, do boja sa zapojil a aj za pomoci služobníkov Temného v boji zvíťazili. Však služobníci Temného o korisť podeliť sa nechceli a Shakopa, doráňaného a krvácajúceho od chrbta prebodli. Balthus konal prchko a vrhol sa priamo na mága družine veliaceho. Však mág ukázal sa nad jeho sily, kúzlom telo jeho ochromil a tak hraničiar len bezmocne prizerať sa mohol ako dýka krk mu od ucha k uchu pretína…
Keď veliteľ pevnosti Tuscelan na hranici Garotonského lesa svojich dvoch mužov už viac ako sedem dní postrádal, vyslal po ich stopách ďalších dvoch. Títo všetky okolnosti vraždy objavili a mstiť sa za druhov svojich rozhodli. V Hostinci u bezhlavej zombie vyhlásili les za svoje panstvo a každému kto doň vkročí že šíp telom preženú. Na to tábor si v lese, hneď vedľa hlavnej cesty, rozložili a vyčkávať sa dali. Životom zaplatil muž najnevinnejší, Erkenbrand. V zamyslení kráčajúc k miestu očistnému do tela šípy sa mu zabodli a keďže sa pri živote držal viac ako pomstitelia očakávali, až mečmi udolať sa im ho podarilo. Keď však uvedomili si chybu svoju, pobrali sa späť k hostincu. Tu pálenky najsilnejšej nakúpili a putiku zaraz opustili. Však vonku drevené steny alkoholom pooblievali a škrtli kresadlom. Takto, plameňom, rozhodli sa pamiatku Balthusa a Shakopa očistiť (Smradi, vlastným alkoholom ma zrunovali! – pozn. Annun, bývalý majiteľ hostinca U bezhlavej zombie). Väčšina hostí uhorela a tých pár, ktorí sa pokúsili životy svoje útekom spasiť, narazilo po opustení hostinca na mračno šípov…
Tento príbeh som spísal ako pamiatku na svojich padlých druhov ja, Olaff