Deň prvý
Bol som vyslaný svojim bohom K´rullom do mesta Tir-na-ogh, aby som šíril jeho slovo medzi týmito bezvercami. Všetko naokolo bolo spustošené Vojnou Krvi. Prvé čo som musel urobiť bolo postaviť oltár a zasvätiť ho K´rullovi. Vybral som sa teba s svojimi spoločníkmi, kňazom Talvinom a lovcom tieňov Fyrgonom, hladať vhodné miesto pre oltár. Po niekoľkých hodinách blúdenia lesom sme natrafili na podivného thieflinga, ktorý nás požiadal aby sme odovzdali malú skrinku Nemilosrdnému, ktorý sa nachádzal v Tir-na-oghu. Súhlasili sme a skrinku od neho prevzali. Záhadný cudzinec sa nám však nechcel predstaviť. Vydali sme sa teda ďalej. Konečne sme narazili na vhodné miesto a vystavali sme oltár a zasvätili ho K´rullovi. Skrinka od neznámeho mi stále chodila po rozume. Nerozvážne som sa rozhodol ju otvoriť. V tej chvíli sa udiali strašné veci. Celé okolie sa zahalilo do tmy. Zdvihol sa mrazivý vietor a ozval sa hrôzostrašný hlas: „Vy hlupáci! Neviete čo ste učinili. JA som Prastarý. A vy teraz zhyniete mojou rukou. Muhahaha“ S týmito slovami sa vrhol na nás. My sme však dlho neváhalia vytasili sme svoje zbrane. Jeho dlhá kosa sa temno leskla a jeho ohyzdná tvár svietila do tmy. Talvin sa držal v úzadí a zosielal jednu modlitbu za druhov pokiaľ sme ja a Fyrgon zápasili s Prastarým. Po dlhom boji sa nám podarilo ducha skoliť na zem. Vedeli sme však, že s ním nie je koniec. Vzali sme skrinku a rozbehli sa do Tir-na-oghu. Museli sme ju odovzdať Nemilosrnému. Ten nebol príliž nadšený, že sme vypustili Prastarého. Poslal nás za Pani Bolesti, ktorá nás mala potrestať. Bola však zhovievavá a my sme museli vykonávať práce v prospech mesta. Po západe slnka sa konali v Tir-na-oghu zápasy. Zúčastniť sa mohol ktokoľvek, kto si myslel, že je dostatočne silný na to, aby vyhral. Víťazom sa nakoniec stal thiefling Tyr. Po zápasoch sa v meste objavil Prastarý. Nemilosrdný ho však skosil jedinou ranou a jeho dušu opäť uveznil do skrinky. Mne dal za úlohu túto skrinku zničiť. Po dneštnom dni som bol už taký unavený, že som zaspal veľmi rýchlo.
Deň druhý
Ako každú aj v túto noc ma v mojich snoch navštívil K’rull. Dal mi magickú sošku a povedal, že musím k nej nájsť totožnú. Domnieva sa, že ju vlastní Sag´herazzov kňaz. Poradil nám, aby sme požiadali o pomoc Asasínov z Tir-na-oghu. Nakoniec požehnal naše kroky. Ráno som sa zobudil svieži a odpočinutý. Hneď sme sa vybrali pátrať po druhej soške. Kontaktovali sme sa s asasínmi a požiadali ich o pomoc. Oni súhlasili, že za malý poplatok sú nám ochotní sošku priniesť. Povedal som im, že nie je nutné, aby Sag´herazzovho kňaza zabili. Stačí nám soška. Ja som ešte navštívil alchymistu Bobyxa. Domnieval som sa, že by mohol vedieť ako zničiť skrinku s dušou Prastarého. Chcel, aby som mu skrinku dal, že on sa o to postará. Nechcel som, aby sa skrinka dostala do nepovolaných rúk, a aby bola zneužitá. Radšej som si ju ponechal. On povedal, že sa pokúsi nájsť spôsob ako ju zničiť. Potom som sa ponoril do kníh v mestskej knižnici s nádejou, že by som mohol niečo užitočné nájsť v starých knihách a spisoch. Fyrgon medzitým cvičil na cvičisku a Talvin sa niekam vytratil. Povedal, že ma dôležitú úlohu a musí ju splniť sám. Po niekoľkých hodinách strávených v knižnici som nenašiel nič zvláštne. Vypravili sme sa teda aj s Fyrgonom na malý prieskum do lesa. Chcel som sa ísť pomodliť k nášmu oltáru. Cestou sme narazili na tábor Batezu. Bol celý zničený. Určite to bola práca Tanar’ri. Pomaly sme teda dorazili k oltáru. Už z dialky bolo vidieť, že niečo nie je v poriadku. Keď sme prišli bližšie zbadali sme, že náš oltár sa snažil niekto zničiť. To sa mu však nepodarilo, ale aj napriek tomu bol oltár pekne znivočený. Na strome som našiel zapichnutý odkaz, na ktorom stálo: „NAŠE DOMY VYMAĽUJEME VAŠOU KRVOU. TANAR‘RI“ Bol som zhrozený. Proti Tanar‘riom sme nič nemali. Prečo spravili niečo také? Pustili sme sa s Fyrgonom do očisťovania oltára. Po pár chvíľach sme začuli akési kroky. To prichádzala skupinka Thieflingov na čele s Tanar‘riom. Okamžite sme sa pripravili na boj. Podišli bližšie a zastali. Nechceli bojovať. Vypadalo to tak, že sa prišli iba porozprávať. Schovali sme teda svoje zbrane, ale stále sme boli v strehu. Z našeho rozhovoru vysvitlo, že oni nezničili náš oltár. Ich tábor bol tiež napadnutý, za ich neprítomnosti. Nevedeli kým. Zaručili sa, že oni nám oltár nezičili. Požiadali nás, aby sme im pomohli v boji proti Baatezu. Nerád by som sa nejako hlbšie zaplietol do Vojny krvi a tak som povedal, že si musíme pár vecí premyslieť. Priateľsky sme sa rozlúčili a každý išiel svojou cestou. S Fyrgonom sme sa išli torchu potúlať po okolí a premyslieť si pár vecí. Po ceste sme sa stretli s Deťmi noci. Po malom prieskume okolia sme sa rozhodli zájsť do mesta. Tam už na nás čakal asasín Lynx, ktorý mal pre nás dobré správy. Vedel, ako získať druhú sošku. Zaplatili sme mu a on sa na chvíľu vzdialil. Videl som, ako čosi dohadoval so Sag´herazzovým kňazom Cicišom. Potom sa vrátil a odovzdal nám sošku. O pár minút do mesta prišiel Talvin. Videl som ako išiel za Pani Bolesti a niečo jej hovoril. Tá sa rozzúrila. Zavolala Nemilosrdného. Ten bez váhania uťal Talvinovi hlavu. Neveril som vlastným očiam. Tejto udalosti sa však veľmi potešil nekromancer, ktorý si hneď odobral kúsok krvi, ktorá kvapkala ešte z teplého tela. Chcel som niečo urobiť, ale skôr ako som sa stihol pohnúť prišiel šaman a vzal telo i hlavu preč z mesta. Keď sme za ním vybehli už bol v lese. Vedeli sme, že nemáme šancu ho v lese nájsť. Pomaly sa už schyľovalo k večeru. Mesto sa vyľudňovalo a démoni sa vracali do svojich táborov. Len čo padla na mesto úplná tma z lesa sa vyrútili podivné tvory. Chceli napadnúť mesto. Bojovníci, čo boli dosť odvážny aby sa im postavili vybehli do útoku. Ja s Fyrgonom sme sa tiež zapojili do bojov. Boli sme v presile, ale ledva sme sa držali. Bojovali sme po boku démonov Baatezu. Spoločnými silami sa nám podarilo odraziť útok a pobyť všetkých nemŕtvych orkov. Zoslal som pár liečivých modlitieb na svojich spolubojovníkov a pobral som sa na odpočinok. Fyrgon išiel ešte navštíviť alchymistu Bobyxa aby mu predal orkskú hlavu, ktorú získal v boji.
Deň tretí
V noci ma opäť navštívil K’rull. Povedal, že na súmraku musím na oltári rozbiť sošky a ich prach roztrúsiť po sfére. Potom sa musím dostať do veže. Bol som pripravený vykonať tak. Veža bola na malom ostrovčeku uprostred Mesačného jazera. Dostať sa do nej dá však len pomocou kľúča. Zo spisov v knižnici som sa dozvedel, š klúč nájdem v Jaskyni. Nájsť ju však nebolo také ľahké. Rozhodli sme sa, že by nám mohol pomôcť lesný šaman. Prv ako sme sa vybrali do lesa ma navštívil alchymista. Povedal, že on nie je schopný zničiť tú skrinku, ale keď mu ju dám odovzdá ju niekomu, kto vie čo s ňou. Skrinku som mu odovzdať nechcel a radšej som zašiel za pani bolesti. Tá ma odkázala na šamana. Vydali sme sa teda nájsť ho. Fyrgon sa mi cestou vyrozprával jeho príbeh. Mal na sebe kliatbu, ktorá spôsobovala to, že sa bál démonov. Zvláštne prekliatie- lovec tieňov, ktorý sa bojí démonov. Vraj šaman by vedel ako ho zbaviť kliatby. Na cestu sa s nami vydal aj Talvin, ktorý bol však mĺkvy a ponorený do seba. Po niekoľko hodinovom blúdení lesom sme našli šamana aj s jeho priateľmi. Vysvetlili sme čo by sme od neho potrebovali. Ochotne nám poradil. Zistil som, že na zničenie skrinky potrebujem Krvavý kameň, ktorý bol dedictvom po jeho predkoch a teda ho má u seba. Musel som sa však podvoliť skúške, aby mi niečo také daroval. Fyrgon sa ponúkol, že sa jej ujme. Podarilo sa mu získať Krvavý kameň. Odovzdal som skrinku aj kameň Talvinovi. On už vedel čo má spraviť. Vzdialil sa. Zatial nám šaman rozprával o Jaskyni snov. Pred ľudským zrakom je skrytá. Vidieť ju môžu iba tý, ktorých on sám požehná. Na to aby nás požehnal potreboval aby sme mu priniesli hlavy orkov. Vydali sme sa teda hladať orkov. Za pár chvíľ sme na nich narazili. Boli zúrivý a krvichtivý. Našťastie boli len traja a tak sme ich zvládli. Potom sme sa vrátili za šamanom. Dal nám svoje požehnanie. Bohužial nevedel, kde sa tieto jaskyne nachádzajú, ale vraj by to mohla vedieť Pani Bolesti. Povedala nám, v ktorých oblastiach Sféry by sa mohla takáto jaskyňa nachádzať. Taktiež nám povedala kľúč, ktorý nás trochu zaskočil. Kľúčom bola intenzívna myšlienka sa a túžba sa do jaskyňe NEdostať. Aby sme nemuseli dlho blúdiť po rozsiahlej Sfére, poslala s nami dvoch asasinov, ktorí nás doviedli k jaskyni. Vstúpili sme. Akoby som upadol do spánku. Všetko sa znejasnilo a mne sa premietali obrazy. Z toho čo som videl som zistil, že pre vstup do veže potrebujem nájsť tri symboly a spojiť ich v jedno. Potom si tentosymbol musím dať vytetovať krvrou succuby na telo. Takto sa dá dostať do veže. Potom som sa akoby prebudil. Obrazy zmizli a ja som sa ocitol opäť na Sfére, pred vstupom do Jaskyňe snov. Vydali sme sa rovno za alchymistom. V meste však nebol a tak sme vyrazili do lesa. Našli sme ho, ako práve od šamana zisťoval, ako by mohol nájsť tie symboly. Šaman nám vysvetlil, kde by sme ich mohli nájsť. Vrhli sme sa na to miesto a cestou sme sa dohovorili s Bobyxom, že nám zoženie succubiu krv. Obkreslili sme symboly. Keďže sa už stmievalo vydali sme sa na cestu k oltáru. Predniesol som modlitbu a s K’rullovým požehnaním som kladivom rozdrvil sošky na prach. Potom som ich prach roztrúsil po sfére. Tým sme prebudili spiaceho Memnarch-kina, obrovského vodného démona, a povolali ho na tento svet priamo do Mesačného jazera.Vrátili sme sa do mesta. Postavili sme si loďku aby sme sa mohli dostaťna ostrov a vyrazili sme k Mesačnému jazeru. Bola už tma a všade sa to hemžilo podivnými tieňmi a hrôzostrašnými zvukmi. Zrazu sa pred nami vynoril tieň. Podišiel bližšie. Bol to upír. Vypadalo, že nechce zaútočiť. My sme sa však pripravili na najhoršie. Chcel, aby sme mu dali našu loď inak nás zabije. Musel sa dostať na ostrov a my tiež. Urobili sme dohodu. Mňa prevezie na ostrov a potom si môžu s loďou spraviť čo chcú. Suhlasili. Keď sme dorazili na breh Mesačného jazera zbadali sme bandu Baatezuovcov ako spolu s Thieflingami nastupujú na loď. Bol medzi nimi aj alchymista Bobyx. Takže nedodržal našu dohodu. Mal pomôcť nám a nie im. Zrazu sa pri nás zjavil Talvin. Mal pri sebe succubiu krv. Neviem ako sa mu podarilo ju získať, ale to bolo v tomto momente jedno. Podľa môjho nákresu ma potetoval tou krvou. Keď dokončil posledný ťah, ucítil som na sebe čosi magického. Nalodili sme sa aj my. Druhá loď už bola na vlnách Mesačného jazera. Zrazu sa vody zdvihli a pred nami sa zjavila obrovská vodná obluda. Memnarch-kin. Zaútočil na nás. Snažili sme sa utiecť. Otočil sa a útočil na druhú loď. Priplávali sme im na pomoc. Spoločne sme čelili oblude. Tá sa však bránila. V jednu chvíľu to už vypadalo, že sa vzdáva. Odplávala od nás, ale v skutočnosťi len šla bližšie k veži. Vtedy sa na nás druhá loď otočila a zaútočila. Nemali sme proti nim šancu. Jeden člen posádky vypadol. Otočili sme loď a začali ustupovať ako najrýchlejšie to išlo. Dostali sme sa k ostrovu. Tam som vystúpil. Ponáhľal som sa do veže. Bez problémov som sa dostal dnu. Na malý okamiho som zacítil ako tetovanie zahorelo, ale to mohla byť len moja predstavivosť. Ocitol som sa na vrcholku veže a sledoval som čo sa deje na jazere. Neviem prečo, ale všetko som videl jasne ako za bieleho dňa. Memnarch-kin sa opäť pustil do oboch lodí. Vlny dosahovali neuveriteľných výšok a strhávali ľudí z palúb oboch lodí. Boj však stále pokračoval, ale Memnarch-kin bol viditeľne slabší a slabší. Pozrel som pod vežu a zbadal som tam stáť nekromancera. Neviem čo tu robil, ale asi sa nemohol dostať do veže. Opäť som sa pozrel na vody jazera. Boj pomaly vrcholil. Memnarch-kin na konci so silami posledný krát mohutne zaútočil a svojim chvostom trafil loď Batezu, ktorú značne poškodil. Vydal posledný mocný rev, ktorý trhal bubienky a zatemňoval rozum. Potom už len bezvládne klesol do hlbín Mesačného jazera. Na hladinu vyplávali dve časti disku. Keďže naša loď bola malá a obratná rýchlo sa dostala k obom častiam a vzala ich. Druhá loď bola príliž poškodená na to aby sa dokázala doplaviť na breh. Pomaly sa potápala. Ludia z nej vyskakovali a snažili sa zachrániť. Moji priatelia pristavili loď k ostrovu. Nekromancer sa snažil ešte získať disk, ale nemal šancu. Zahynul rukou Fyrgona. Zostúpil som dole, aby som im pogratuloval. Upíri sa nepotrebovali dostať do veže. Mali len nejakú úlohu tu na ostrove. Vydali sa vlastnou cestou. Keďže som ako jediný z nás mal tetovanie, mohol vstúpiť do veže. Vzal som disk. Nevedel som, čo sa presne stane. Spojil som obe časti disku a vložil ich na ich miesto v mene K’rulla. Vtom celý svet zmizol. A ja s ním. Niečo sa stalo. Neviem kde som bol ani ako dlho som bol preč, ale keď som sa vrátil, vedel som, že teraz sa všetko zmení. Cítil som silu akú som dovtedy nepocítil. Cítil som akési prepojenie s touto sférou. Vnímal som všetko živé aj mŕtve na nej. Energiu ľudí a vecí. Cítil som, že Pani Bolesti stratila svoju moc. Teraz sa tento svet zmení…
Poznámka autora: Nie všetko v tomto príbehu je napísané ta,k ako by som to napísať chcel. Mohol som to napísať lepšie, ja viem, ale moje duševné rozpoloženie a pamäť mi to momentálne nedovoľujú. Nie som na toto dielo pyšný. Dúfam, že aspoň niekomu sa to bude páčiť…