Preskočiť na obsah

Bitka pri Grunwalde (1410)

  • by

BSD 2005 – 09. 09. – 11. 09.

Jednalo sa o bojov­ku kto­rá bola orga­ni­zo­va­ná v ako súčasť prog­ra­mu Bratislavských skaut­ských dní. Stáli pro­ti sebe dve znep­ria­te­le­né stra­ny: polia­ci a spo­jen­ci pro­ti rádu nemec­kých rytie­rov. Chalani to robi­li prvý­krát a uja­li sa toho vcel­ku dob­re, i keď det­ské cho­ro­by sa jej nevyhli.

Povolených dru­hov zbra­ní a ich kom­bi­ná­cii bolo vcel­ku dosť. Zbrane, čo na bojov­ke boli, boli buď oba­le­né, ale­bo papie­ro­vé. Obalené hovo­rím pre­to, že nie všet­ky zbra­ne s kto­rý­mi som sa stre­tol boli trub­ká­če, mys­lím však, že to akcii až tak nepre­ká­ža­lo. Na začiat­ku boli bojov­ní­ci roz­de­le­ní do strán, väč­ši­na už pod­ľa pri­hlá­šok, ale bolo ich aj dosť takých, čo priš­li a boli umiest­ne­ní až tam.

Čo sa týka samot­né­ho prie­be­hu. Začiatok mal hodi­no­vý sklz. V pod­sta­te na lúke čaka­li už všet­ci účast­ní­ci len na orga­ni­zá­to­rov. Keď priš­li, boli sme roz­de­le­ní do bojo­vých sku­pín a kaž­dá dosta­la veli­te­ľa. Trochu prob­lém bol, že som v našej sku­pin­ke mal väč­ší vplyv ako veli­teľ aj keď som sa o to ani nesna­žil. Neskôr som už vyslo­ve­ne hovo­ril, že ja tu nešé­fu­jem, ale bolo mi to prd plat­né (inu, mať auto­ri­tu je pre­klia­tie, eh? – pozn. Annun).

Na začiat­ku naša stra­na (Poliaci) nema­la ani jeden hrad a bolo ho tre­ba dobyť. Kvôli tomu sme sa muse­li škra­bať cez jeden prud­ký zráz hore a dole, len aby sme násled­ne moh­li ísť nas­päť cez most. Ten sme najprv muse­li dobyť. Riešené to bolo tak, že tam dohr­mel kráľ som svo­jím veľ­kým mečom a pár bojov­ní­kov. Zliezli dole a vybi­li pár obran­cov mos­ta. Potom sme išli hore, kde nás čaka­la nepria­teľ­ská armá­da. Najprv to vyze­ra­lo, že sa fakt bude­me mlá­tiť na tom prud­kom sva­hu, ale potom nie­ko­ho opro­ti pred­sa len napad­lo sa o kúsok stiah­nuť nech je bojis­ko aspoň ako tak prijateľné.

Naša jed­not­ka si zobra­la pra­vé kríd­lo. Tam postá­va­la iná jed­not­ka kto­rá nás chce­la napad­núť z boku. Tých sme vytla­či­li až do veže. Zvyšok armá­dy zatiaľ odtla­čil Nemcov preč. Potom malo dôjsť na oblie­ha­nie veže. Tu nastal prob­lém, pre­to­že temer nikto z veli­te­ľov neve­del ako. Systém bol taký, že my sme mali ter­čík a oni mali ter­čík. Ohadzovali sme ter­čí­ky. Každá jed­not­ka mala jed­né­ho delo­strel­ca. Keď oni tra­fi­li ter­čík, v jed­not­ke zomrel kaž­dý pia­ty. Keď sme tra­fi­li ter­čík my, tak sme ako­že vyva­li­li brá­nu. Oni muse­li vyjsť von a zora­diť sa. Od samot­né­ho počiat­ku oblie­ha­nia k samot­nej streľ­be na ter­čí­ky ubeh­lo asi 15 minút. Následný boj bol vlast­ne taký malý masa­ker, pre­to­že všet­ci naši čaka­li, kedy sa koneč­ne budú zasa biť. Takže už boli rozo­sta­ve­ní oko­lo veže a muse­li byť tro­chu odsu­nu­tí, nech sa chu­dá­ci obran­co­via majú kam zora­diť. Následnej lik­vi­dá­cie som sa nezú­čast­nil, lebo to skôr pri­po­mí­na­lo nie­čo na spô­sob „aj ja chcé­é­ém“ (si udrieť).

Potom nasle­do­val súboj, v kto­rom si to náš kráľ roz­dal s ich veli­te­ľom. Neviem, čo to malo byť za posta­vu, ale neskôr vystu­po­va­la ako opač­ný kráľ, tak mi priš­lo div­né, že ešte žije. Po ďal­ších pre­sto­joch sme sa vybra­li sme­rom k dru­hej veži. Proti nám vypo­cho­do­va­li Nemci a koneč­ne nastal dob­rý boj. Vzhľadom na to, že sme pred­tým pobi­li jeden ich oddiel a oni nebo­li dob­re zor­ga­ni­zo­va­ní, tak aj keď ich zosta­lo toľ­ko ako nás, dostá­va­li dosť neprí­jem­ne na frak. Nejakým div­ným pri­či­ne­ním som nedos­tal ani jeden zásah. Keď sme ich už mali vcel­ku dosť roz­bi­tých, tak bola bit­ka ume­lo ukon­če­ná. Náš oddiel na tom bol so život­mi vše­obec­ne dosť dob­re, tak­že nás to dosť mrzelo.

Nasledovala ďal­šia dlh­šia pre­stáv­ka. Potom išli naši ako­že obľa­hnúť ďal­šiu vežu. Tejto bit­ky sa sko­ro celá naša jed­not­ka nezú­čast­ni­la, pre­to­že nám pove­da­li, že máme strá­žiť vežu aby nám ju nezob­ra­li neja­kým obe­hnu­tím línie. Líniu však ako­si nikto neobie­hal a my sme­se­de­li na zadkoch. Náš veli­teľ sa pus­til do boja a nás tam nechal. Tak sme sa roz­hod­li s kama­rá­tom robiť diver­ziu a ská­ka­li sme im do chrb­ta. Zobrali sme doko­py asi 3 živo­ty a to tiež maní­kom čo ich mali veľa, ale aspoň sme sa zabavili.

Následne aj táto bit­ka bola ukon­če­ná. To sa náš oddiel roz­ho­dol, že pôj­de­me pro­ti nepria­teľ­skej pre­si­le hrdin­sky zomrieť, ale orgo­via nás odpál­ko­va­li tým, že teraz rie­šia pový­še­nia a ešte čosi a že im kazí­me kon­cep­ciu. A že kde máme veli­te­ľa. Tak sme priš­li aj s veli­te­ľom ale aj tak sme boli odpál­ko­va­ní. To sa mi dosť nepá­či­lo, veď ich tam bolo 4*toľko, sta­či­lo sa len zdvi­hnúť roz­biť nás a zas pokra­čo­vať. Tak sme si teda veľa nezabojovali.

Po ďal­šom sede­ní na zadku a povy­šo­va­ní sme sa teda pobra­li do tre­tej – či 4. veľ­kej (malé nebo­li) bit­ky (ak ráta­me aj tú úpl­ne prvú keď sme zís­ka­va­li prvý hrad). V tej­to sme pomer­ne dosť dosta­li po rypá­ku. Následný ústup bol až na pár ľudí skôr útek.

Po ďal­ších pre­sto­joch sme sa vybra­li na lúku na finál­nu bit­ku. To už nám chý­ba­lo naše elit­né koman­do (sku­pi­na star­ších, kto­rá sa na to vykaš­ľa­la a išla sa najesť). Neviem, ako si to orgo­via pres­ne pred­sta­vo­va­li, ale záve­reč­ná bit­ka bola jed­nou z tých divnejších.

Ako je pek­né simu­lo­vať na seba ute­ka­jú­ce armá­dy, ale musieť sa rozo­stú­piť aby sa nepria­teľ nevy­bú­ral o ští­to­vú hrad­bu mi priš­lo tak tro­chu nelo­gic­ké. Argument bol ten ‚že vraj by to bolo div­né ak by dve línie opro­ti sebe ute­ka­li a potom sa zasta­vi­li. Chceli nie­čo ako zra­ziť ští­ty, ale to je na takej­to bojov­ke blbosť. Ďalšia vec bola vystu­po­va­nie pro­ti úto­kom odza­du a podob­ným ”nečest­ným” veciam. No po pre­mie­ša­ní armád toto úpl­ne pad­lo. A šlo to rub sem rub tam. Túto logi­ku som ozaj nepo­cho­pil. Ďalšia vec, čo pod­ľa mňa kazi­la záži­tok naj­mä tým mlad­ším, boli veli­te­lia kto­rí sa mies­to toho, aby sa pobi­li medzi sebou – opro­ti ostat­ným boli ove­ľa moc­nej­ší – seka­li do radu. A to som iba počú­val. Za 4 mŕt­vy, za 4 mŕt­vy. V pod­sta­te tak­to to dosť vykos­ti­li naj­mä Nemci.
A to bol koniec.

Zhrnul by som to asi takto

Plusy

  • www strán­ka
  • veľ­ká varia­bi­li­ta zbraní
  • zau­jí­ma­vý spô­sob dobýjania 
  • sys­tém oži­vo­va­nia / lie­če­nia – ten som tuším nepo­pi­so­val takže…
  • neoha­dzo­va­li sme sa gulič­ka­mi (boli luky)

Každá jed­not­ka mala vlaj­ku. Na nej sedem kar­ti­čiek morál­ky. Keď jed­not­ka priš­la do veže strh­la sa 1 morál­ka a všet­ci sa dolie­či­li dopl­na res­pek­tí­ve oživili.

Mínusy

  • Všetko sa dia­lo hro­mad­ne tak­že nebol pries­tor na hlb­šiu taktiku
  • Dlhé pre­sto­je medzi boj­mi kto­ré nebo­li vypl­ne­né nie­čím iným
  • Nezvládnutá orga­ni­zá­cia oddielov
  • Chaos s dobý­ja­ním veže
  • Záverečná bit­ka – pod­rob­ne vyššie
  • Krátka hra­cia doba + meškanie
  • Trochu sa zavá­ha­lo pri bez­peč­nos­ti (že sa nebo­dá si spo­me­nu­li až keď im to nie­kto pri­po­me­nul – vede­li, len neja­ko zabud­li povedať)
  • Netrestanie nebez­peč­né­ho šer­mu, hlav­ne sil­né úde­ry sme­rom zho­ra, to keď skon­či­lo na hla­ve tak au au. Na malé­ho nahu­číš a asi si už dá pozor. Na veľ­kých však tre­ba aj tres­ty pre­to­že ti hro­zí, že kýv­nu ple­com a efekt nikde.

Doslov

Čo sa týka nápa­dov a pra­vi­diel tak túto bojov­ku hod­no­tím klad­ne. Ako vid­no, tak vlast­ne všet­ky mínu­sy sú orga­ni­zač­né­ho cha­rak­te­ru, čo bolo spô­so­be­né pre­dov­šet­kým nedos­tat­kom skú­se­nos­tí. Verím, že nabu­dú­ce sa im vyhnú a bude to paráda.