Putujem cez hory, doly
Už ma pravá noha bolí.
Keď prejdeme za dedinu
Mama mi zoženie inú.
Pred bránami živí ľudia
Celú večnosť tu už blúdia.
Sakra, čo ak majú striebro
Bodnú mi ho medzi rebro?
„Neplač, dcérka,“ mama vraví,
„oni nie sú takí draví
Nájdeme pár mŕtvoliek
Na tvoju nožičku liek.“
Všetci oči na mne mali
Nečudo, krv z nosa valí
Nemám jazyk, noha kríva
Veď už dávno nie som živá.
Milé tetky bylinkárky
Núkali mi nápoj lásky.
O svadbu nemám záujem
Tetuška, ja ťa varujem!
Vonku vládne veliký zhon
Nemŕtvi si vyšli na lov.
Mečom pich sem, šabľou sek tam
Zbehli sa ako kŕdeľ vrán.
Polku dediny pobili
A mŕtvoly opustili.
Zanechali veľký odpad
Už cítim ten nádherný smrad.
Ručičky, kosti, nožička
To mi zoženie mamička.
Slúžka Hejty skalpelom
Spojí so zvyšným telom.
Od mamy zas prsty žobrem
Veď sú po záručnej dobe.
Stále neviem vravieť, prečo?
Čo sa stalo s mojou rečou?
Je tomu už desať rokov
Opatrnosť išla bokom.
Nôž mi prešiel po krku
A rozrezal hlasivku.
„Ostaň pri nás, moja malá,
Nechoď za nemŕtvymi,“
Mama ma prehovárala
Keď som chcela za nimi.
Ale ja chcem nové časti
Dedina nedovolí
Kostlivec ich riadne zmastí
A budem mať mŕtvoly.
Tak aj Hejty, tak aj mamu
Elixírom opila som
Kým sa ony dobre majú
Utiekla som z dediny von.
Čo to leží pod tým kríkom
Môžem si to zobrať?
Odrazu sa konár mykol
Čosi to chce zožrať.
Mŕtvu tetu bylinkárku
Obťažuje zombia.
Elixíru za skúmavku
Vliala som jej do hrdla.
Zopár kvapiek elixíru
Urobilo jej radosť
Bylinkárke aspoň chvíľu
Nevenuje pozornosť.
Vezmem skalpel, Hejty dýky
Spraviť dieru na hrdle
Chytiť, vymeniť hlasivky
Šlo hladko jak po masle.
Nové prsty, nové sily
Nová koža, nový hlas
„Poďme naspäť do dediny
Už si ako jedna z nás.“
Strážca, ten mi nedovolí
No ja mu dám zákazu
Zombia nikdy nehovorí
Veď mu oči vylezú!
Kričí na mňa: „Povedz niečo!“
„Čo také mám povedať?“
„Ona vraví ľudskou rečou?
Veď to zombie nevedia!“
V dedine sa veľmi nudím
Znudene do blba čumím
Zrazu zistím zoči-voči
Že mi nefungujú oči.
Mama vraví: „To je dobré
Zoženiem ti pekné modré.“
„Ale ja chcem zelené
Tie sú krajšie sfarbené!“
Vodca nemŕtvych sa plíži
Moja šanca sa už blíži.
Jeho oči budem mať
Sú zelené ako vňať.
Bylinkárka, tá je milá
Elixír mi navarila.
Viem, že šťastie bude pri mne
Šťastie skryté v elixíre.
Všetky zombie pred dedinou
Pobrali sa cestou inou.
Vodca, ten sa túla sám
Vystriehnem ho – už ho mám!
„Informácie, nové správy
O čom sa v dedine vraví
Poď sem bližšie, poď ku mne
A ja ti to pošepnem.“
Vezmem dýku, pichnem raz-dva
Dve buľvičky už v dlani mám.
A elixír radosti
Prenikol až do kostí.
Vodca skáče, blázni, jasá
Aká je na svete krása
Nádherné je svetlo zrieť
Ešte krajšie nevidieť.
Hejty a jej umenie
Vyliečili zranenie.
Oči, obrazne vzaté
Sedia ako uliate.
Mama vraví: „Moja malá
Už si takmer dokonalá.
No mŕtvola sa vždy zíde
Ktovie, kedy kríza príde.“
V ruinách sa bitka chystá
Mŕtvolu nájdeme dáku
Odmena je takmer istá
Vložíme ju do mrazáku.
Dedinčania, vy zbabelci
Nadosah je víťazstvo
A vy chcete ako deti
Schovávať sa za hradbou!
Idem naspäť do dediny
Zombia skočí spoza duba
Chrčí na mňa, hovorí mi:
„Ty vrátiť hlas, bela huba!“
Milá teta bylinkárka
Čo to s tebou porobili?
Z čela, očí ti krv kvapká
Si nemŕtva, či sa mýlim?
Hlasivky mi zobrať, to nie!
Teraz je to nemožné
Tie tvoje sú užitočné
Ty si môžeš nájsť nové!
Veľa kriku, náreku
Počujete v celom lese
Už mám v krku varechu
Zombia hlasivky preč nesie.
Ziapem, vrčím, zlosťou zúrim
Požalujem mamine
Mám chuť zbúrať tieto múry
Tie zombie sú protivné!
Ale ja mám nápoj šťastia
Namáčam doň všetky šípy
Keď dostaneš priamy zásah
Nebude času na vtipy!
Šípy z luku vzduchom svištia
A nemŕtvi jasajú
Od radosti zbrane pustia
Hlavy z pliec im padajú.
„Mám hlasivky!“ vravím mame
„Mŕtvoly sú teraz naše
Balím kufre, odchádzame
A padajme kade ľahšie!“