Hranie zloduchov (preklad)

V tom­to člán­ku sa budem veno­vať veciam, na kto­ré tre­ba mys­lieť pri hra­ní urči­tých typov postáv: zlo­du­chov, kru­tých bas­tar­dov, bez­cit­ných mani­pu­lá­to­rov, nesym­pa­tic­kých typov, dia­bol­ských over­lor­dov a šika­nu­jú­cich ško­lá­kov. Aby to bolo jed­no­duch­šie, nazvem ich pros­to zlo­du­cho­via. Chuť hrať taký­to typ posta­vy môže­te mať z mno­hých dôvo­dov: lebo prí­beh potre­bu­je tem­né­ho cisá­ra rov­na­ko ako hrdin­ských rebe­lov, pre­to­že chce­te pre­skú­mať psy­cho­ló­giu za kru­tý­mi čin­mi, ale­bo jed­no­du­cho pre­to, že to môže byť zábav­ná herec­ká výzva.

Hrať sa na zlého – pre niekoho hračka, pre iného nočná mora

Predtým ako som zača­la písať ten­to člá­nok, pýta­la som sa svo­jich kama­rá­tov naži­vo aj onli­ne na ich postre­hy o hra­ní zlo­du­chov. Ukázalo sa, že ľudia to pre­ží­va­jú roz­lič­ne. Pre nie­kto­rých nepred­sta­vo­va­lo hrať zlo­du­cha žiad­ny roz­diel od hra­nia iné­ho dru­hu posta­vy, pre iných to zna­me­na­lo vnú­tor­ný kon­flikt, či nepre­ko­na­teľ­nú pre­káž­ku.

Nemôžem hovo­riť za tých, pre kto­rých je hrať zlú posta­vu utr­pe­ním, pre­to­že pre mňa samú to je cel­kom jed­no­du­ché. Keď som mala päť rokov, sko­či­la som po role zlé­ho rytie­ra Kata z „Mio, môj Mio“ od Astrid Lindgrenovej v škol­skom pred­sta­ve­ní. Dá sa pove­dať, že si vše­obec­ne uží­vam hrať cha­rak­te­ry zlo­du­chov.

Môžem však pove­dať, že je pomer­ne bež­né necí­tiť sa v koži zlo­du­cha dob­re. V nie­kto­rých prí­pa­doch vôbec nezá­le­ží na tom, koľ­ko­krát ste to už skú­ša­li. Ak si všim­ne­te, že hrať kru­tú posta­vu nie je pre vás, nemá cenu trá­piť sa tým. Je to v poriad­ku. Ak však máte chuť zahrať si zlo­du­cha, tu sú nie­kto­ré z mojich naj­lep­ších rád.

Činy a/alebo osobnosť

Čo defi­nu­je zlo­du­cha? Jeho činy ale­bo jeho osob­nosť? Na jed­nej stra­ne je mož­né hrať oča­ru­jú­cu prí­jem­nú posta­vu, kto­rá robí hroz­né veci. Na dru­hej stra­ne je rov­na­ko mož­né hrať posta­vu s cha­rak­te­rom odpor­ným ako rana plná hmý­ria­cich sa čer­ví­kov, kto­rá stá­le doká­že konať dob­ro.

Obe posta­vy pova­žu­jem za zlé posta­vy, pri­naj­men­šom pre potre­by toh­to člán­ku, pre­to­že čelia podob­ným výzvam – ako vo vás, v hrá­čoch, vzbu­diť neprí­jem­ne poci­ty a pri­tom neprek­ro­čiť hra­ni­ce zne­si­teľ­nos­ti.

Príjemná posta­va, kto­rá robí hroz­né veci, vzbu­dzu­je u ostat­ných pre­dov­šet­kým hnev, nená­visť, pocit zra­dy, odpor a často­krát strach, až sa uká­že, že posta­va robí zlé veci. Ďalšie posta­vy to môžu odmie­tať, ak ich dôve­ra a nák­lon­nosť k danej posta­ve sú prí­liš sil­né. Postava, kto­rá pôso­bí milo, ale v sku­toč­nos­ti milá nie je, vzbu­dzu­je množ­stvo inten­zív­nych a osob­ných poci­tov.

Na dru­hej stra­ne, nesym­pa­tic­ká, hnus­ná a odpu­di­vá posta­va, kto­rá koná dob­ro, najprv vyvo­lá­va vo svo­jich spo­lu­hrá­čoch nega­tív­ne poci­ty, kto­ré časom ustu­pu­jú a môžu sa pre­lí­nať s istým dru­hom zdrá­ha­vé­ho rešpek­tu, až sa uká­že, že posta­va, nezá­vis­le od toho ako odpor­ne sa javí, koná dob­ré skut­ky.

Väčšina zlo­du­chov však spa­dá medzi tie­to dva extré­my. Zriedkavo majú 100% odpu­di­vú osob­nosť, ale­bo sú ich akcie čis­to nemo­rál­ne. Od ostat­ných, sym­pa­tic­kej­ších postáv ich odli­šu­je len to, že ich zlé vlast­nos­ti v porov­na­ní s iný­mi posta­va­mi pre­va­žu­jú.

Ako veľmi zlí môžete byť?

Takže, akí hroz­ní, neprí­jem­ní, kru­tí a násil­ní môže­te byť počas LARPu? Aby ste dosta­li odpo­veď na túto otáz­ku, musí­te vziať do úva­hy tri per­spek­tí­vy: orga­ni­zá­tor­skú, spo­lu­hráčs­ku a vašu vlast­nú.

Prvá vec, kto­rú si tre­ba uve­do­miť je, čo tie­to per­spek­tí­vy CHCÚ. Spýtajte sa ich, aký druh zlo­du­cha chcú a pre­fe­ru­jú. Spýtajte sa to isté aj samé­ho seba. To je ten správ­ny cieľ/balans, kto­rý hľa­dá­te. Keď si uve­do­mí­te, čo ostat­ní ľudia chcú, môže­te sa začať pýtať samé­ho seba a ostat­ných na ich hra­ni­ce; čo ešte je a čo už nie je pre nich v poriad­ku. Snažte sa vyho­vieť ich oča­ká­va­niam a vyhnúť sa pre­kro­če­niu ich hra­níc.

Pred LARPom si pre­čí­taj­te her­né mate­riá­ly a kon­tak­tuj­te orga­ni­zá­to­rov. Snažte sa zis­tiť, aké dru­hy a aké úrov­ne zla chcú vo svo­jej hre. Snažte sa dis­ku­to­vať o kon­krét­nych veciach a prí­kla­doch. Napríklad: „Je sys­te­ma­tic­ká šika­na nie­čo, čo chcú na svo­jej hre? Je to nási­lie? Ako to chcú mať pred­ve­de­né? Aké bez­peč­né tech­ni­ky sú pou­ží­va­né?“ A podob­ne.

Ak máte pred hrou prí­le­ži­tosť, skús­te sa poroz­prá­vať s ostat­ný­mi hráč­mi a spý­tať sa ich na to, aký spô­sob inte­rak­cií oča­ká­va­jú a akým veciam by sa prí­pad­ne chce­li vyhnúť.

Skúste si sta­no­viť, čo vy sám chce­te a aké sú vaše vlast­né hra­ni­ce. Je veľa­krát ľah­šie si mys­lieť, že to chce­te dotiah­nuť čo naj­ďa­lej, čo však často­krát zna­me­ná, že vaša posta­va bude taká extrém­na, že jej budú chý­bať iné odtie­ne inte­rak­cií.

Bez ohľa­du na to, aké odpo­ve­de dosta­ne­te, stá­le mys­li­te na to, že ľudia môžu svoj názor zme­niť a majú na to abso­lút­ne prá­vo. Ľudia si môžu uve­do­miť, že chcú nie­čo iné, ale­bo že nie­čo, o čom si mys­le­li že ešte bude v poriad­ku, pre nich v poriad­ku vlast­ne vôbec nie je. To pla­tí pre orga­ni­zá­to­rov, hrá­čov, aj vás samot­ných.

Ľudia môžu vycú­vať zo scén ale­bo zo vzťa­hov, kto­ré ste spo­lu naplá­no­va­li pred hrou. Musíte sa s tým zmie­riť. Niekedy oso­ba z neprí­jem­nej situ­ácie vycú­va zvlášt­nym spô­so­bom, naprí­klad tak, že sa vám začne vyhý­bať aj mimo­her­ne. Ak začne­te mať pocit, že sa nie­kto chce vycú­vať z nie­čo­ho, čo ste spo­lu naplá­no­va­li, môže­te mu skú­siť dať prí­le­ži­tosť sa tomu vyhnúť so cťou. Buď tým, že sa mimo­her­ne spý­ta­te, či by to nech­ce­li zahrať inak, ako ste to naplá­no­va­li, ale­bo im jed­no­du­cho dáte pries­tor sa vám vyhnúť.

Snažte sa dať sebe a ostat­ným úro­veň zlo­by, kto­rý chcú a vždy sa snaž­te ju pris­pô­so­biť tak, aby s ňou bol kaž­dý zahr­nu­tý OK. Jeden mož­ný spô­sob je začať mier­nej­šie a potom postup­ne výkon stup­ňo­vať až na ide­ál­nu úro­veň.

Nezáleží na tom, čo ľudia pove­da­li pred hrou. Musíte byť vždy pozor­ní voči sig­ná­lom od spo­lu­hrá­čov počas hry. Ak si nie ste istí, či je nie­ko­mu nie­čo prí­jem­né ale­bo nie, v rám­ci posta­vy, či mimo nej, zvoľ­ni­te a uvi­dí­te ako budú rea­go­vať, ale­bo sa mimo­her­ne opý­taj­te, či sú s tým, čo sa deje v poriad­ku. Ak hra má neja­kú bez­peč­nost­nú stup­ni­cu, pou­ži­te ju.

Čomu sa vyhnúť

Tu je zopár vecí, kto­rým by ste sa mali v rám­ci hra­nia zlo­du­cha vyhnúť, tak­mer nezá­vis­le od situ­ácie.

  • Nikdy neútoč­te na mimo­her­né črty. Napríklad: nie­čiu figú­ru, vzhľad, reál­ne pos­ti­hnu­tia atď.
  • Nechovajte sa bez­o­hľad­ne pri deťoch. Traumatizovanie die­ťa­ťa nesto­jí ani za tú naj­lep­šiu scé­nu.
  • Ak máte z nie­čo­ho zlý pocit, neig­no­ruj­te to. Bezpečnosť nadov­šet­ko.
Erica Kolppanen as a vampire. Photo by Emmielie Nordstro?m, Lajvlabbet photoshoot 2014.
Erica Kolppanen as a vam­pi­re. Photo by Emmielie Nordstro?m, Lajvlabbet pho­tos­ho­ot 2014.

Ak čas­to hrá­te zlo­du­chov, občas to môže­te posrať. Nepočúvate svo­je poci­ty, povie­te nie­čo aj mimo­her­ne kru­té a ak hrá­te v prí­tom­nos­ti detí môže­te si uve­do­miť, že počas nie­kto­ré­ho z vašich výstu­pov vide­li viac než by ste chce­li. Ak sa to sta­ne, vystúp­te z posta­vy, ospra­vedlň­te sa a pri­znaj­te si, že ste pre­kro­či­li hra­ni­ce. Môžete to spra­viť okam­ži­te, ale­bo chví­ľu počkať, ak je nevhod­né to spra­viť ihneď. Ak uro­bí­te chy­bu, ľudia sú ochot­ní vám odpus­tiť, ak sa k tomu posta­ví­te zod­po­ved­ne a ospra­vedl­ní­te sa.

Aspekty postavy, ktoré treba vziať do úvahy

Keď hrá­te, vymýš­ľa­te, ale­bo vám orga­ni­zá­to­ri zada­jú posta­vu zlo­du­cha, tu sú neja­ké aspek­ty, kto­ré by ste si mali uve­do­miť. Tieto aspek­ty ovplyv­nia, ako budú ostat­ní hrá­či vní­mať vašu posta­vu, rov­na­ko ako aj vy sami. Zvážte, ako cho­va­nie vašej posta­vy ovplyv­ní ostat­ných hrá­čov. Zvážte, či toto sprá­va­nie môže spô­so­biť nepo­hod­lie pre hrá­čov, kto­rý majú s podob­ným cho­va­ním pre­doš­lé skú­se­nos­ti.

Zatínate do živého, či nie

Jedným z tých­to aspek­tov je, ako veľ­mi sa cho­va­nie vašej posta­vy môže ostat­ných dot­knúť osob­ne. Tým „osob­ne“ mys­lím typ posta­vy, s kto­rým mno­hí z nás majú skú­se­nos­ti z reál­ne­ho živo­ta. Napríklad šika­nu­jú­cich spo­lu­žia­kov, násil­ných par­tne­rov ale­bo rodi­čov. Osobne sa nás nedo­tý­ka­jú posta­vy, s kto­rý­mi nemá­te a naj­skôr ani nikto nemá osob­né skú­se­nos­ti. Napríklad tem­ní nek­ro­man­ce­ri ale­bo vra­žed­ní mimo­zemš­ťa­nia.

Ak hrá­te nie­ko­ho také­ho, pove­dz­me tem­né­ho nek­ro­man­ce­ra, nie je prav­de­po­dob­né, že nie­kto bude mať neja­ké osob­né boles­ti­vé spo­mien­ky ale­bo trau­my spo­je­né s nek­ro­man­ci­ou. Ľudia oča­ká­va­jú od tem­né­ho mága, že bude hovo­riť pod­lé a zlé veci a čas­to si to nebe­rú tak osob­ne. Železné pra­vid­lo je, že ľudia sú menej cit­li­ví k zlo­du­chom a ich činom, ak tie­to sú vzdia­le­né od ich osob­ných skú­se­nos­tí.

Ak však hrá­te posta­vu, kto­rá sa nie­ko­ho môže dotý­kať osob­ne, pove­dz­me šika­nu­jú­ce­ho spo­lu­žia­ka, je prav­de­po­dob­nej­šie, že nie­kto z vašich spo­lu­hrá­čov bude mať reál­nu trau­mu spo­je­nú so šika­no­va­ním. Kvôli tomu­to by ste mali byť opatr­nej­ší so slo­va­mi a čin­mi, keď­že kvô­li trau­mám z reál­ne­ho živo­ta, môžu raniť omno­ho hlb­šie.

Jedna vec, na kto­rú si tre­ba dávať pozor je, ak hrá­te posta­vu, kto­rá sa vás osob­ne netý­ka, ale môže sa osob­ne týkať nie­kto­ré­ho z vašich spo­lu­hrá­čov. Možno vy nemá­te skú­se­nos­ti s nási­lím pácha­ným gan­ga­mi, ale stá­le to môže byť téma, kto­rá sa osob­ne dot­kne nie­kto­ré­ho z ostat­ných hrá­čov. Takže, pro­sím, zváž­te, či by typ posta­vy, kto­rú hrá­te nemo­hol nie­ko­mu „zaťať do živé­ho“.

Nepriateľ alebo súčasť tímu

Keď hrá­te zlo­du­cha, zamys­li­te sa, či chce­te aby vás ostat­ní bra­li ako nepria­te­ľa ale­bo súčasť tímu. Veľmi to ovplyv­ňu­je, aký budú mať ľudia z vašich skut­kov pocit. Ak vás váš nepria­teľ ozna­čí za „nepou­ži­teľ­né­ho idi­ota“, neura­zí vás to, lebo od nepria­te­ľa oča­ká­va­te, že sa k vám bude sprá­vať hru­bo. Ak vám však tú istú vec povie nie­kto, s kým ste na rov­na­kej stra­ne, je to omno­ho neprí­jem­nej­šie.

Pri hra­ní zlej posta­vy je dob­ré uve­do­miť si túto dyna­mi­ku. Činy bez­cit­né­ho kama­rá­ta, čle­na tímu ale­bo rodin­né­ho prí­sluš­ní­ka vní­ma­me inak ako činy nepria­te­ľa. Ak hrá­te hru so znep­ria­te­le­ný­mi sku­pi­na­mi, môže­te robiť obo­je: byť súčas­ťou jed­nej sku­pi­ny a nepria­te­ľom inej.

Sociálna situácia

Spoločenský kon­text je pri hra­ní zlo­du­cha veľ­mi dôle­ži­tý. Hráme s ostat­ný­mi a pre pros­pech svoj­ho vlast­né­ho gamep­la­yu, je dôle­ži­té si uve­do­miť, akej sociál­nej situ­ácii vaša posta­va bude čeliť. Ak je to mož­né, poroz­prá­vaj­te sa so svo­ji­mi spo­lu­hráč­mi o tom, akú sociál­nu dyna­mi­ku chce­te. Tu sú bež­né prí­kla­dy sociál­nych situ­ácií, kto­ré môže­te pou­žiť:

Osamelý: Nesympatickí bas­tar­di nema­jú veľa kama­rá­tov, tak­že jed­na z bež­ných sociál­nych situ­ácií pre zlo­du­cha je skon­čiť pomer­ne osa­me­lo. Ostatné posta­vy sa vám môžu chcieť vyhý­bať a je mož­né, že časť LARPu strá­vi­te sami. Byť sám a nená­vi­de­ný môže byť skve­lá situ­ácia, ale nie kaž­dé­mu hrá­čo­vi to vyho­vu­je. Ak nech­ce­te trá­viť čas na hre osa­mo­te, môže byť dob­ré zobrať do úva­hy aj iné mož­nos­ti.

S podob­ne nala­de­ný­mi kum­pán­mi: Vrana k vra­ne sadá, rov­ný rov­né­ho si hľa­dá. Ak ste gang, ale­bo ban­da zlo­du­chov, môže vám prí­sť pri­ro­dze­né, že sa dáte dohro­ma­dy. Dokopy vytvo­rí­te tová­reň na zlo­bu a okrem iné­ho sa môže­te pod­po­ro­vať aj mimo­her­ne. Túto mož­nosť by som odpo­ru­či­la naj­mä nová­či­kom.

Súčasť tímu ale­bo rodi­ny: Každá rodi­na má svo­ju čier­nu ovcu. Ak hrá­te zlo­du­cha, kto­rý je súčas­ťou neja­kej sku­pi­ny, kto­rá vás pri prvej prí­le­ži­tos­ti nevy­kop­ne, môže­te mať veľ­mi spo­lo­čen­ský LARP, aj keď hrá­te úpl­né­ho idi­ota. Predovšetkým ak máte v sku­pi­ne dôle­ži­tú pozí­ciu. Členstvo v sku­pi­ne tak­tiež môže vytvo­riť situ­áciu, kde aj napriek tomu, že hrá­te zlú posta­vu, máte v rám­ci sku­pi­ny aj pár vyslo­ve­ne dob­rých vzťa­hov.

Obľúbený a totál­ny bas­tard: Toto je posled­ná a veľ­mi nároč­ná mož­nosť. Byť záro­veň obľú­be­ný a zlo­duch. Aby to fun­go­va­lo, musí­te to sku­toč­ne zvlá­dať, pre­to­že aj keď požia­da­te ostat­ných, aby vás pod­po­ri­li a hra­li tak, ako­by vaša posta­va bola záro­veň cha­riz­ma­tic­ká a pekel­ne zlá, má to ten­den­ciu upad­núť a potom sa len zdá, že sa vám iba vtie­ra­jú.

Musíte pri­nú­tiť hrá­čov a posta­vy, aby vašu posta­vu záro­veň nená­vi­de­li a milo­va­li. Ak to zvlád­ne­te, je to úžas­né. Chce to tro­chu odva­hy roz­be­hnúť to a nie vždy sa to poda­rí. Môžete skon­čiť s tým, že ste váš­ni­vo nená­vi­de­ný ale­bo nie tak zlý, ako ste si žela­li. To zna­me­ná, že môže­te skon­čiť v úpl­ne inej sociál­nej situ­ácii, ako ste si pred­sta­vo­va­li, čo ale nemu­sí v žiad­nom prí­pa­de zna­me­nať zlý záži­tok. Stojí to za vyskú­ša­nie, ak vám neva­dí rizi­ko zly­ha­nia

Krutí voči pár ľuďom, či celému LARPu?

Bude vaša posta­va zlá voči veľ­ké­mu množ­stvu postáv, jed­nej, ale­bo iba zopár? Urobí to veľ­ký emoč­ný roz­diel – pre cie­le vašej kru­tos­ti, rov­na­ko ako pre vás samých.

Ak ste kru­tí len voči zopár posta­vám, zna­me­ná to, že s mno­hý­mi iný­mi posta­va­mi môže­te mať dob­rý vzťah. Na dru­hej stra­ne, ľudia pokla­da­jú za omno­ho kru­tej­šie a cítia sa zra­ni­teľ­nej­šie, ak si zlo­duch vytý­či iba zopár ter­čov. Musíte sa tiež uis­tiť, že to nebu­de vní­ma­né ako neher­ná šika­na.

Ak ste bas­tard voči úpl­ne všet­kým, nebu­de­te mať žiad­ne, ale­bo len veľ­mi málo pozi­tív­nych vzťa­hov s ostat­ný­mi posta­va­mi; a pre­to­že kaž­dý s vami má nega­tív­ne inte­rak­cie, ostat­né posta­vy si vaše činy budú brať menej osob­ne.

Bleed* a poherná terapia

Ak hrá­te neprí­jem­nú posta­vu, ble­ed posta­vy a poher­ná tera­pia sú dôle­ži­té témy, nad kto­rý­mi je tre­ba sa zamys­lieť.

Po LARPe, hrá­či postáv, kto­ré strá­vi­li celý čas v stra­chu, odpo­re a nená­vis­ti voči vašej posta­ve, môžu mať pre­tr­vá­va­jú­ci nega­tív­ny ble­ed voči vám. Neoprávňuje ich to cho­vať sa k vám zle, ale mali by ste túto mož­nosť oča­ká­vať a rešpek­to­vať. Po hre buď­te milý, choď­te a roz­prá­vaj­te sa s hráč­mi, kto­rí s vašou posta­vou mali nega­tív­ne inte­rak­cie. Presvedčte sa, či sú v poriad­ku, roz­prá­vaj­te sa o scén­kach a daj­te im šan­cu aby vás spoz­na­li aj mimo vašej posta­vy. Zmena vzhľa­du tiež môže ľuďom pomôcť pre­ko­nať nega­tív­ny ble­ed. Dajte si iné oble­če­nie, zmeň­te si účes a make-up,nasaďte si smieš­ny klo­búk… Čím menej pri­po­mí­na­te svo­ju posta­vy, tým lep­šie. Povedzte im, že v sku­toč­nos­ti ste milí a že roz­umie­te, ak stá­le voči vám majú nega­tív­ny ble­ed.

Potom je na rade vyspo­ria­da­nie sa s vašim vlast­ný ble­e­dom a poher­nou tera­pi­ou. Niektorí ľudia majú po hra­ní zlo­du­cha výčit­ky sve­do­mia. Ľudia, kto­rí trá­via LARP emoč­ne odde­le­ní, budú mať potre­bu navia­zať kon­takt, byť súčas­ťou sku­pi­ny, počuť, že si vied­li dob­re. Niektorí ľudia budú mať potre­bu sa ospra­vedl­niť. Ostatní sa budú chcieť vzdia­liť od posta­vy tým, že sa budú bláz­niť a robiť si sran­du zo svo­jej vlast­nej posta­vy.

Často je hrať utlá­ča­te­ľa emoč­ne nároč­nej­šie ako hrať obeť. Postarajte sa o seba ako­koľ­vek potre­bu­je­te, kým to neub­li­žu­je ostat­ným.

Možno po LARPe bude­te musieť ostat­ným pri­po­me­núť, že napriek tomu, že ste hra­li zlo­du­cha, potre­bu­je­te rov­na­kú pod­po­ru ako kaž­dý iný. Možno sa potre­bu­je­te cítiť byť mimo­her­ne súčas­ťou sku­pi­ny, potre­bo­vať si poke­cať o LARPe, byť vypo­ču­tý, ale­bo dostať rov­na­ko veľa obja­tí ako všet­ci ostat­ní. Pre ostat­ných sa na toto ľah­ko zabú­da po tom, ako ste hra­li ich nepria­te­ľov. Je v poriad­ku pri­po­me­núť im to.

Neobhajujte kruté veci, ktoré vaše postavy urobili

Po LARPe je veľ­mi dôle­ži­tá ešte jed­na vec. Neobhajujte zlé veci, kto­ré  vaša posta­va uro­bi­la ostat­ným posta­vám. Šikana je hroz­ná vec. Mučenie je ešte hor­šie. A tak ďalej a tak ďalej. Kým na urči­tej úrov­ni potre­bu­je­te byť empa­tic­kí voči svo­jej posta­ve, aby ste poro­zu­me­li, pre­čo sa zacho­va­la tak, ako sa zacho­va­la, neme­ní to nič na tom, čo uro­bi­la. Mimo posta­vy máte zod­po­ved­nosť si ten­to fakt uve­do­miť. Prijať ho. Priznať si ho. Neobhajujte debil­né veci, čo vaša posta­va uro­bi­la iným. Možno to uro­bi­la, lebo bola emoč­ne pod tla­kom ale­bo donú­te­ná, ale­bo ich spo­loč­nosť pre­sved­či­la, že to bolo správ­ne. Možno ste ako posta­va uro­bi­li aj neja­ké dob­ré veci. To je fuk.

V mno­hých prí­pa­doch je pre vašich spo­lu­hrá­čov dôle­ži­té, aby ste si uzna­li, čo vaša posta­va uro­bi­la tej ich bez toho, aby ste to ospra­vedl­ňo­va­li ale­bo obha­jo­va­li. Jasne si pri­znaj­te, že činy vašej posta­vy nie­ko­mu ublí­ži­li. Aj keď roz­umie­te pre­čo tak kona­la, nič to na veci neme­ní. Uznaním, že vaša posta­va nie­ko­mu ublí­ži­la, sa ostat­ní oko­lo vás budú cítiť bez­peč­nej­šie, aj keď hrá­te nega­tív­ne posta­vy.

Zhrnutie

Je veľa spô­so­bov ako hrať zlo­du­chov a dúfam, že ten­to člá­nok vám dal neja­ké tipy, na čo mys­lieť, keď ich hrá­te. Doteraz ste si naj­skôr všim­li, že vám ten­to člá­nok nedal nija­ké kon­krét­ne rady o tom, čo pres­ne robiť, hovo­riť, ako na posta­vy vyví­jať tlak a podob­ne. Dôvodom je, že nega­tív­ne posta­vy sú prí­liš varia­bil­né. Nemôžem dať radu, kto­rá by vyho­vo­va­lo rov­na­ko škre­tie­mu voj­vod­co­vi a žiar­li­vé­mu zazo­ba­né­mu ex-par­tne­ro­vi. Cieľom toh­to člán­ku bolo dať vám kate­gó­rie, kto­ré je dôle­ži­té zvá­žiť a vziať si k srd­cu pri hra­ní zlo­du­cha.

The aut­hor Elin Dalstål pla­y­ing the nasty cha­rac­ter Agnes. Photo by Emmelie Nordstro?m, På Gott och Ont pho­tos­ho­ot 2016.

Originálny článok

Elin Dalstål: Playing Nasty Characters 

Preklad: Klára Fedora Homzová, Kristína Kureková

O autor­ke:

Elin Dalstål je LARPistka zo sever­né­ho Švédska. Narodila sa roku 1986 a od roku 2004 orga­ni­zu­je všet­ko od kla­sic­kých fan­ta­sy LARPy až po sur­re­ál­ne black­box LARPy. Nedávno zor­ga­ni­zo­va­la turis­tic­ko-hráčs­ku kon­ven­ciu FjällCon vo švéd­skych horách a psy­cho­lo­gic­ko-horo­ro­vý LARP Dom Som Överlever v roku 2017. Taktiež je autor­kou mno­hých femi­nis­tic­kých blo­gov o hrách a pod­cas­tou o rpg sto­lov­kách.

* Bleed=Emocionálny pre­sah z hry do reál­ne­ho živo­ta

Foto z titulky: Näcken. Photo by Emmelie Nordström, På Gott och Ont photoshoot 2017

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.