Asi pol roka dozadu som bola náhodne pridaná do skupiny Larpovnica, o ktorej som predtým nepočula, ale preštudovala som info v ich skupine. Fungujú dva roky, teda od 2016, v okolí Žiliny, Rajca a Považskej Bystrice a týždeň dozadu som sa dostavila na ich akciu: Temnohvozd – Prelomenie Bartimeusa.
Ako teda bolo?
Informácií spočiatku nebolo veľa, termín akcie sa dokonca menil kvôli vybavovaniu miesta, ale dostatočne vopred pred larpom bolo jasné, o aký typ akcie sa jedná a aké sú očakávania organizátorov.
Popis akcie bol jednoduchý, ale výstižný. Dovolím si citovať: Ide o sandboxový larp zameraný na questy, hľadanie pokladov a boj. Základné kostýmy a základný roleplay je nutný. Akcia je vhodná aj pre nováčikov, ako aj pre skúsených larpistov. Hráči budú rozdelení do niekoľkých skupín, ktoré budú následne plniť questy, bojovať proti sebe, hľadať poklady a súťažiť.
Osobne by som doplnila slovo družinovka, ale inak všetko to, čo bolo napísané, platilo. Ako jedno mínus by som uviedla, že začiatok akcie sa posúval – to sa ale ostatne stáva na mnohých larpoch.
Komunikácia s organizátorom bezproblémová, vždy keď som napísala, dostala som odpoveď prevažne do pár hodín, takže som sa dopýtala na všetky veci, ktoré ma zaujímali.
Pravidlá na menej ako A5 obsahovali všetko, čo bolo na hre treba vedieť pre bežné fungovanie. Jediné, čo sa doplnilo na mieste boli nadmieru jednoduché pravidlá pre mágiu. Nie som si istá, či zazneli zásahové plochy, čo by som doporučila s hráčmi prebrať pred každou jednou akciou, ale nebol to problém, ktorý by sa odzrkadlil v hre. Férové uznávanie zásahov bolo príjemné.
Miesto larpu bolo krásne, terén členitý, studnička dokonca s pitnou vodou. Tu spomeniem krásnu mechaniku smrti a re-spawnu. Postava nezomrela natrvalo, hráč zobral v lese šišku, prišiel k studničke ako duch, položil pri nej šišku a napil sa (dôraz na pitný režim! 🙂 a na konci hry bolo možné sa pokochať riadkom šišiek, ktoré boli štatistikou našich smrtí. Keďže boli behom dňa dve búrky, bolo super, že sme sa mohli skryť v altánku, kde bol zároveň herný obchod. Tam sme si vyzdvihávali questy, ohlasovali ich splnenie a kupovali si za zarobené peniaze zbrane, zbroje, predmety a pod.
Každá družinka mala svoju mapu, takže orientácia bola jednoduchá. Z pekných detailov by som spomenula ručne písaný beštiár a iné texty, bezpečné (a mnohé aj veľmi pekné) zbrane, pohodovú atmosféru a obetavé hranie zbojníkov a iných CP, z ktorého pre mňa vyplynulo hneď niekoľko pekných scén.
Org/CP tím bol prístupný návrhom a nápadom, takpovediac, boli za každú zlobu. Na záverečnú bitku sme sa ešte s jedným hráčom pridali na stranu temného pána, čím sa trochu vyrovnal pomer strán – na hre bolo všeho-všudy asi 12 ľudí.
Aby som to zhrnula, hra bola jednoduchá a príjemná, vhodná pre nováčikov, pre starších hráčov návrat k základom (osobne mi to pripomenulo ťaženia od Brotherhood of Steel and Sorcery 😉 a ľudia priateľskí a prístupní diskusii.
Ďakujem za larp a dúfam, že sa znovu skoro uvidíme.
Isi