Popis vývoja larpov tak, ako je v tomto článku prezentovaný, vychádza z vývoja larpov na severnom Slovensku, ale možno môže povedať niečo aj hráčom či organizátorom z iných častí Slovenska. Takže ospravedlňte moje zameranie na severné Slovensko, ale ako hráčka z tejto oblasti mám k nemu najbližšie.
Na severnom Slovensku sa larpy najprv hrávali celkom na číslach. Telo malo svoje číslo, útok svoje, prípadne obrana (zbroj) svoje, každé kúzlo malo svoju cenu v magickej energii a svoj efekt vyjadrený číslom. Bolo toho dosť. Takže po nejakej dobe si niektorí ľudia povedali – čo tak urobiť to jednoduchšie? Vynechali čísla na boj. Potom vynechali aj čísla na manu a útočné čísla mágie a nakoniec čísla opustili úplne. Fajn. Niekde sa to uchytilo viac a niekde menej.
Avšak od doby, kedy sa z toho stal takmer precedens, akcie, ktoré si chcú nechať a nechali pár čísiel – aj keď minimum, sú považované za nevyspelé a horšie ako tie bez čísiel. Sú ľudia, ktorí ak počujú: „mágia na larpe sa rieši aj pomocou čísiel“, predstavia si, že je to jeden z tých starých larpov, kam sa ešte nedostal pokrok a nejdú naň, lebo majú predstavu o tom, že celú dobu nebudú nič iné robiť, iba kalkulovať: „Koľko fireballov za 3 many so silou 4 mám vykastiť, aby som zložil toho bojovníka, ktorý má 23 života a zbroj 2?“
Často tak zabúdajú na to, že aj keď tam nejaké číslo môže byť, neznamená to svet čísiel. Je tu napríklad larp, kde životy sa nerátajú. Zbroje sa nerátajú. Zranenia sa nerátajú. Ráta sa magická energia, ktorú môže kúzelník použiť. To je jeho interné číslo. Nikde na celom larpe tak nemusí zaznieť ani jedno počítanie many či zranení. Je to len orientačné číslo pre mága, aby vedel, na čo zhruba má a na čo už nie. A predsa sa nájdu ľudia, ktorí povedia: „nejdem tam, lebo sú tam čísla“. Popravde, pripadá mi to až smiešne.
Alebo ďalší larp, kde je jediné číslo a to určuje takpovediac silu človeka v boji – ak nastane boj, porovnajú si čísla a ten s vyšším číslom vyhráva. Problém? Žiaden nevidím pri larpe, ktorý sa odohráva v jednej miestnosti a hráči nemajú záujem dávať si reálne päsťami.
Nie je to trochu paranoidné, vyhýbať sa číslam ako čert krížu? Najmä, ak sa jedná o larpy, kde tieto čísla človek nemusí ani použiť? Kde stačí, keď si uvedomí, čo to číslo vyjadruje a bude brať iba jeho praktický význam? Kde neznie pri boji: „za 3, za 3, za 3“? Hráči zbytočne vlastným strachom z čísiel prichádzajú o akcie, ktoré sú plnohodnotné a mohli by im dať veľa – napríklad aj skúsenosť s larpom s neviditeľnými číslami.
Na jednej strane – čísla sú ľahké pre nováčikov. Na druhej strane – ak sa nováčik naučí hrať bez čísiel férovo, nemá problém rozhodovať sa, na čo jeho postava má a na čo nemá. Ale kam patria larpy, kde boj prebieha bez čísiel a teda je kladená zodpovednosť za hru na hráča, ale je tu číselne vyjadrená magická energia a sila mága je daná organizátorom? Patria niekam medzi tieto dva druhy a spájajú vlastnosti oboch.
Taktiež – kto kedy ustanovil, že larp s číslami je zlý? A verte mi, nejeden človek to nielen naznačuje. Tento larp je len iný. Pre niekoho je jednoduchší a pre niekoho je zložitejší, ale nie je o nič horší. Prebytok čísiel, uznávam, môže byť na obtiaž – ale ako chcete zahrať Gangrela 12.-tej generácie a nemať určené atribúty, nemal ani poňatia o tom, čo dokáže? Tieto čísla sú orientačné a nemusí sa vám ani stať, že ich počas hry použijete, už vôbec ich nemusíte spomínať pred spoluhráčmi a kaziť im tým atmosféru.
Takže prečo tá panika z čísiel? Prečo niektorí spokojne chodia na larpy s číslami a bez nich a bavia sa a niektorí sa naježia už len pri slove „číslo“? Čísla pomáhajú zorientovať sa v postave tam, kde by to inak nebolo jasné. Aj ja dám prednosť tomu, keď nemusím nič počítať, ale nikdy ma to neodradí od toho, aby som išla na larp s dobrou tematikou a ľuďmi, ktorí ma isto nesklamú svojimi hereckými výkonmi. A tí, ktorí sa odradiť nechajú si môžu len sami vyčítať, že prišli o skvelý larp.
Je dobré učiť nováčika hrať – hrať, všetko, čo dokáže zahrať. Hrať a nepočítať, vžívať sa, simulovať, predvádzať sa, to je jedno. Ale je zlé povedať mu: „Hry, na ktorých sú čísla, sú o ničom.“ Nie je to totiž pravda.