Preskočiť na obsah

Jesenné Ťaženie 2007

Kto by bol pove­dal, že život v Bariére môže pri­niesť toľ­ko zaujímavého…

Po mesia­coch napl­ne­ných iba sna­hou pre­žiť sa dostá­va môj­mu magic­ké­mu nada­niu uzna­nia. Stretávam v Novom tábo­re nie­len iných s podob­nou mocou, ale aj maj­stra – Saturasa, kto­rý vedie moje prvé kro­ky k pozna­niu vlast­ných síl i záko­nov mágie. Náš cieľ je jas­ný. Prelomenie Bariéry nám dá slo­bo­du a mož­nosť roz­ví­jať sa aj mimo nej. Osobne ma nezau­jí­ma­jú malé rozb­ro­je medzi Starým a Novým tábo­rom, či pri­slu­ho­vač­mi Spáča, lebo nič z toho už nebu­de mať ďalej zmy­sel, keď bude Bariéra zničená.

Moje prvé kro­ky v sku­toč­nej mágii – začí­nam sa čoraz viac oko­lo seba poze­rať a sku­toč­ne Vidieť. Vo vzdu­chu sú ucho­pi­teľ­né prú­dy, pri Bariére sa lámu a skrú­ca­jú a aj oko­lo kaž­dé­ho živé­ho tvo­ra či rast­li­ny je aura, kto­rá o ňom nie­čo hovo­rí. Sú to tiež malé prú­dy far­by, ale tie­to sú pre mňa už ove­ľa viac ucho­pi­teľ­né. Vzduch sa dá tva­ro­vať a smerovať.

Stretávam sa s rudou – aura má sla­bo fia­lo­vú far­bu a jem­no vyža­ru­je. Spáčovi pri­slu­ho­va­či – žia­ri­vé pre­men­li­vé far­by, medzi nimi aj fia­lo­vá z rudy. Znamená to, že dro­gou sa im do tela dostá­va prá­ve ruda? Mág Inoctavius – svet­lo oran­žo­vá aura. Mág Cronos – svet­lo mod­rá. Más Brennius – svet­lo mod­rá pre­chá­dza­jú­ca do strie­bor­nej. Majster Saturas – bie­la s odles­ka­mi žltej a modrej.

Kapitán Lares s jed­not­kou mužov je odo­sla­ný maj­strom Saturasom do magic­kých ruín na pries­kum a pri­ná­ša­jú zvit­ky a zau­jí­ma­vé infor­má­cie. Mocný mág Xardas, o kto­rom si mno­hí mys­le­li, že je mŕt­vy sa opäť zja­vu­je v Bariére. Alebo je to iba jeho duch? Zo zvit­kov je jas­né, že pre­pa­dol tem­nej mágii a tak­tiež, že Bariéra nie je to, čo bolo pôvod­ne plá­no­va­né a do jej vzni­ku zasiah­la neja­ká moc. Saturas však stá­le nie je spo­koj­ný a posie­la aj ďal­ších do ruín, aby ich lep­šie pre­hľa­da­li, napriek tomu, že nie sú bezpečné.

Prichádza chví­ľa, aby som sku­toč­ne vyskú­ša­la moje nové schop­nos­ti. Ideme vyhľa­dať Xardasa, zis­tiť, aké má plá­ny a ako by nám mohol byť pros­peš­ný v zni­če­ní Bariéry. Na ces­te k nemu nás napa­da­jú orko­via. Hnusné tvo­ry. Pomáhame bojov­ní­kom, kto­rí nás chrá­nia, ale moja výdrž má svo­je medze a nedo­ká­žem dlho pri­ťa­ho­vať silu vet­ra bez vyčer­pa­nia. Máme stra­ty. Avšak sku­toč­ne stre­tá­va­me Xardasa (tlme­no žia­ria­ca fia­lo­vá s čier­ny­mi prúd­mi). Ten jed­ná s mág­mi Cronosom a Brenniom a dáva si pod­mien­ku. Donesieme mu meč Uriziel a on nám potom pomô­že Bariéru zni­čiť svo­jou mocou.

Hovorí sa, že tí čo majú veľ­kú moc túžia ešte po väč­šej. Neverím Xardasovi, že nám chce sku­toč­ne pomôcť. Aj mág Brennius sa nám zve­ru­je so svo­ji­mi oba­va­mi, či je vhod­né, aby sme mu meč vyda­li, keď ho bude­me mať. Ale neo­pla­tí sa rizi­ko pod­stú­piť, ak je sku­toč­ne zni­če­nie Bariéry na dosah? Avšak nastá­va chví­ľa, keď Gomez je mŕt­vy, orko­via zni­če­ní, Nový tábor je vypá­le­ný a väč­ši­na Starého pobi­tá a meč je v našich rukách. Xardas čaká, čo uro­bí­me. Brennius mu po krát­kom váha­ní a po uis­te­ní, že náš maj­ster Saturas mu verí, vydá meč. Zabliká vo mne nádej. Pristupujeme k obra­du na zni­če­nie Bariéry.

Xardas ho vedie a jeho prvým poky­nom je ľud­ská obe­ta. Jedna zo žien sa ponú­ka a jej krv je vzá­pä­tí pre­lia­ta na rudu. Pripútavame k nej kaž­dý jeden zo živ­lov. Xardasova aura fia­lo­vo svie­ti. Možno sa mi to zdá. A mož­no mu naozaj pohrá­va na perách úsmev. Ale mágia ma vyčer­pá­va a nie som si istá. Potom napne­me všet­ky svo­je sily na odpá­le­nie rudy našou magic­kou mocou. Sústredím sa a moje telo slab­ne čoraz viac. Už sot­va sto­jím na nohách. Nie som ničím viac, ako médi­om pre magic­kú silu, ako lie­vi­kom, cez kto­rý pre­chá­dza sila vet­ra do rudy pre­do mnou. Ale nič sa nede­je. Xardas hovo­rí, že nie­čo ešte brá­ni pre­lo­me­niu Bariéry.

Vtom sa roz­ľah­ne krik. Sám Spáč, v kto­ré­ho exis­ten­ciu málo­kto vôbec veril povs­tal a začal zabí­jať a s ním hor­da jeho pri­slu­ho­va­čov. Obrovské kle­pe­tá trha­jú mäso. Ale ja nemám silu. Klesám na zem, avšak zno­vu sa dví­ham, keď nás maj­ster Saturas povo­lá­va do boja pro­ti Spáčovi. Nedokážem však ucho­piť silu vet­ra. Cítim, že vysi­le­nie by ma zabi­lo. Pohľad mi zablú­di ku Xardasovi (tem­ne fia­lo­vá). Majster Saturas kle­sá k zemi vysi­le­ním. Bežíme k nemu s Cronosom a chce­me mu pre­dať našu ener­giu, aby žil. Avšak skôr, než to môže­me uro­biť, obrov­ský tieň zaha­ľu­je sln­ko. Na posled­nú chví­ľu odsko­čím pred Spáčom, ale so Saturasom a Cronosom už je koniec. Vyzerá to beznádejne.

Avšak pred­stu­pu­je Xardas. Všetky far­by oko­lo neho bled­nú, lebo on sám vyža­ru­je nesmier­ne sil­nú fia­lo­vú. Postaví sa pro­ti Spáčovi a láme jeho moc runou, kto­rú som vide­la na meči Urizieli . Bariéra miz­ne. Tak pred­sa? Ale vša­de oko­lo je toľ­ko mŕt­vych… Tuším, že teraz sa Xardas uká­že vo svo­jom pra­vom svet­le. Sila Spáča pre­šla do neho. Spolu s Brenniom sa k nemu pri­blí­ži­me. Verím, že Brennius ešte uká­že svo­ju silu a zakro­čí pro­ti Xardasovi. Pomôžem mu v tom celou svo­jou mocou, ak budem môcť. Xardasova aura sa mení. Temnie a chlad­ne. Už je tak­mer čier­na. Brennius s ním pre­ho­dí slo­vo – dve. Potom vez­me od neho dýku a pria­mo pred moji­mi oča­mi pod­re­že Xardasovu učni­cu. Čo to má zna­me­nať? Moje prek­va­pe­nie sa mie­si s naiv­nou náde­jou, že čis­t­ke unik­nem. Brennius sa pozrie na Xardasa (prázd­na, chlad­ná čier­na aura).

Zabi ju.“ Viem, že som vyčer­pa­ná. Brennius začí­na odrie­kať kúz­lo. Preberám sa z letar­gie a vyslo­vu­jem prvé dve slo­vá zaklí­nad­la („Sila vet­ra…“), ale už viem, že ho nikdy nestih­nem dokončiť…