Po príchode do hlavného tábora, (ak sa ním lúka a kus lesa dá nazvať) sme boli hlavným orgom DarkOndrom otestovaní a podľa schopnosti bojovať rozdelení do piatich skupín a boli oddelené CP-éčka, ktoré sa vytratili do lesa (tým myslím druida Baldora a vílu Mírime). Naše skupiny boli:
Kráľovské gardy – pár týpkov, ktorí mali vybiť lúpežníkov z okolitých lesov
(a nie naopak:) a s nimi aj spolupisateľka tohto reportu
Žoldáci – skupina vojakov snažiacich sa nazhromaždiť čo najviac zlata a drahokamov za každú cenu
Helmovi kňazi – kňazi snažiaci sa eliminovať skupinu Temných
Lúpežníci (Banditi)- banda lapkov z miestnych lesov lačniacich po zlate a po krvi (mali záujem o schovaný poklad, aj keď sa občas zdalo, že dajú prednosť zabíjaniu pred akýmkoľvek iným ziskom… :D)
Temní – skupina temných mágov, ktorí mali za úlohu vykonať čierny rituál a so získanou silou zabezpečiť čo najlepšie pozície pre Temnotu (budem popisovať konanie tejto skupiny, lebo som mal tú česť stať sa jej členom)
Z pohľadu Banditov: Z našej strany (skvelí a jedineční banditi) to vyzeralo asi takto: Kým sa jadro strany banditov dostalo na miesto diania, o meškaní sa už dalo hovoriť a bolo naponáhlo. Rýchlo sme na seba hodili odevy a už sme čelili kontroverzným názorom o našich šermiarskych schopnostiach (nie že by sme boli nejaká hydina ale precenili nás a tak sme mali až do konca hry len 4 životy – nie je zač 🙂
Najskôr došlo k predstaveniu a keďže sme sa nepoznali tak v rýchlosti : Mirrol – svalnatý chlapík s katanou, Santiago – chlapík v bielom so štítom a širokým mečom, Rob – mladistvý sekáč s bastardom, Tyr – ďalší sekáč v severských kožených nohaviciach s ďalším bastardom, a chalanisko s krátkym mečom už kuli plán útoku na očakávanú družinu dobrodruhov. Našou prioritou sa stali prekvapivo peniaze v štýle čím viac tým lepšie a v takomto zmýšľaní sme sa stretli s trojicou nekromantov. Oprava – sympatická nekromantka s opačným pentagramom, goblin a nekromant s prasačími sánkami osadenými na „mocných“ žezlách.
Stalo sa čo sme čakali – chceli paktovať. Po čase v obkľúčení sme dospeli k dohode. Družina má mocný artefakt- kameň nesmiernej ceny pre nekromantov, samozrejme bezcenný pre nás. Chceli nám nahovoriť, že sú dobrí v boji avšak živým terčom môže byť aj jalovica nie?
Pomaly sme sa pustili do prečesávania okolia v utopickej domnienke, že natrafíme na niečo, čo nám pomôže. Čo sme však stretli nám nielen, že nepomohlo, ale aj značne okorenilo život. Ako spomenul goblin, červená „fena“ nám bola na dve veci, iba čo sa všetci snažili nahovoriť mi, že CP sa nemajú zabíjať. Takže po tomto pseudopríjemnom stretnutí sme sa zúrivo odobrali hľadať dobrodruhov.
Z pohľadu Svetlých: Hneď na začiatku sme sa (Kráľovské gardy) spojili s obchodníkom a pridali sa k nám aj Helmovi kňazi- všetci za účelom prežitia a prípadne likvidácie (každý svojich) nepriateľov.
Prvá zastávka sa konala u druida, ktorý jednal s obchodníkom o artefakte. Za jeho vydanie žiadal viacero vecí, ale rokovanie nebolo úspešné… Hlavne to bolo spôsobené tým, že prišli aj Žoldnieri a ponúkli nám svoju pomoc- čo by samo o sebe nebolo zlé. Horšie bolo, že v pätách mali lúpežníkov a temných a tí sa nás rozhodli zlikvidovať. 🙂 Krv striekala prúdom, hlavy a končatiny odlietavali ako muchy a sem tam sa niekto zrútil na zem v „Zatratení“ (kúzlo, po ktorom zasiahnutý musí padnúť na kolená a 5 minút plakať v depresii. Od usmievajúceho sa Goblinka to bolo obzvlášť provokujúce). 🙂 Naša presila bola veľká a temní sa stiahli. Lúpežníci sa stiahnuť nemohli, lebo boli mŕtvi… 😀 Ale oživovanie po 15 minútach sme podcenili a neskôr sme boli nepríjemne prekvapení.
Z pohľadu Temných: Keď začala hra, traja temní mágovia sa pobrali zo svojej rokliny od Oltáru. Mali za úlohu získať artefakt, ktorý sa podľa magického zameriavaná mal nachádzať v týchto lesoch. Skupinu tvoril kráľ goblinieho národa – Goblinko, fena upírka Silmeore a teplý nekromant Lomipliaga (moja maličkosť). Už po pár sto metroch sme sa ocitli obkľúčení bandou lúpežníkov, a keďže naša moc zatiaľ iba čakala na prebudenie, museli sme sa s nimi voľky-nevoľky spojiť (a stálo to mnoho vyjednávania). Dohoda s nimi bola jednoznačná – chceli sme dostať obchodníka Nitrusa, ktorý by mal vedieť kde sa taká cenná vec, akou artefakt určite je, nachádza. Všetko ostatné (zlato, výzbroj) pripadne banditom. A tak sme sa pobrali za hlasmi… Onedlho sa v lese objavila jedna skupina, no akonáhle nás zahliadla, rýchlo sa stiahla dole. Dohodli sme s banditmi taktiku boja a rýchlo zaútočili na spojenú skupinu Helmových kňazov, Kráľovských gárd a Žoldákov. Nanešťastie sa im podarilo rozdeliť nás a rozbili akýkoľvek pokus o zovretú formáciu. A boj jednotlivcov je strašne nevýhodný. Keď Temní zistili, že všetci banditi sú už mŕtvi, dali sa na rýchly ústup (resp. útek :)…
Z pohľadu Banditov: K bitke došlo na kopci kde sme sa vďaka silnej dezorganizácii dostali do nepríjemných pozícií a aj cez odvahu, statočnosť a kvalitu našich druhov sme boli rozbití. Po dezorganizácii na druhej strane svetlých sa nám podarilo utiecť a znovu sa sformovať.
Na potulkách sme stretli istého druida, ktorý nás chtiac-nechtiac, ale nakoniec zrejme omylom doviedol k pokladu. O niečo neskôr sme natrafili na trojicu, ktorá sa k nám pridala po zaplatení žoldu , a tak sme už tvorili deväticu nebezpečných oponentov odhodlaných vybaviť si to s každým, kto sa nechce dobrovoľne vzdať peňážkof.
Z pohľadu Svetlých: Po boji, liečení a oživovaní sme išli za vedmou, aby sme zistili, čo vlastne temní chcú, prečo sa ju snažili zabiť a inak čokoľvek, čo by nám mohla povedať. Žiadala fialový kvietok (inak známy ako fialka :), ale za prísľub ochrany nám aj bez neho prezradila veľa dôležitých vecí… (napríklad, ktorým smerom sa nachádza skrytá mapa k pokladu)
Po plazení a zakrádaní lesom sme síce mapu získali, ale zároveň sme si uvedomili, že rovnakú mapu sme videli aj v rukách žoldnierky a preto by sme sa mali poponáhľať s jeho vyzdvihnutím skôr, ako sa tam dostanú ostatní. Víla nám navrhla najbezpečnejšiu cestu, ale keď sme boli takmer pri cieli nášho hľadania, objavili nás nepriatelia a na okraji lesa nás obkľúčili. Vyzeralo to s nami veeeľmi zle. 🙂 Teraz proti nám nestáli len temní a banditi, ale aj žoldnieri a kňaz, ktorý zradil a pridal sa na temnú stranu. Kruh sa pomaly zužoval…
Z pohľadu Temných: Neskôr sme stretli skupinu Žoldákov a zistili sme, že by boli ochotní s nami spolupracovať, ak by sme mali čo ponúknuť. No momentálne sme nemali nič okrem svojich čiernych životov a tak z dohody nič nebolo. Postupne sa znova sformovala skupina Banditov, rýchlo sa k nám pridala aj s Regisom – Helmovým kňazom, ktorý sa pridal na Temnú stranu. Zašli sme na jednanie (vydieranie 🙂 s vílou Mirime, avšak jej mocná a odporná mágia (premenila ma na kvietok 🙂 nás rýchlo presvedčila, že útočiť v jej blízkosti sa neoplatí :D.
A tak sme sa vybrali na lúku a sledovali, kam sa náhlivo predierala skupina Žoldákov. Banditi si rýchlo domysleli, že je to blízky posed a vyrabovali na ňom schovaný poklad. Keď dorazili Žoldáci, boli mierne nepríjemne prekvapení 😀 no my (resp. Banditi) už mali čo ponúknuť, a tak sa Žoldáci pridali na našu stranu. Avšak o chvíľu sme neverili vlastným očiam – z kríkov vychádzala celá biela družina. Čo ma však najviac prekvapilo bolo, že opúšťa miesto, kde s mohla veľmi dlho brániť a vychádza na voľné priestranstvo. Banditi ich rýchlo obkľúčili a moja maličkosť zablokovala prípadný útek do kríkov. A tak začalo ďalšie vyjednávanie (resp. ultimátum)…
Z pohľadu Banditov: K nečakanému stretu došlo tesne po opätovnom sformovaní našej družiny po preskúmaní okolia. Z krovísk na nás vyleteli svetlí , avšak v počte veľmi smiešnom a tak sme ich obkľúčili a vyjednávali. Nekráč Ondro na to šiel správne, ale mne sa to zdalo prílišne komplikované prihliadnuc na to, kto si tu diktuje podmienky, a tak nám bola urýchlene vydaná rusovláska a ich zbraňový arzenál.
Z pohľadu Svetlých: Víla sa nám snažila zachrániť životy výmenou za ten svoj, ale nepriatelia boli nekompromisní. Ich pôvodný plán znel zabiť všetkých a vílu použiť na rituál. V netrpezlivosti navrhli aj postupné popravovanie, len aby ju prinútili spolupracovať. Nakoniec sme sa museli vzdať svojich zbraní a stali sme sa zajatcami. Naše meče pre nás boli stratené, ale vedeli sme, že neďaleko sú uložené ďalšie a mohli by sme sa pokúsiť k nim dobehnúť, keď ostražitosť strážčov bude oslabená. Dostali sme túto príležitosť, ale trochu sme sa prerátali a na úteku sme boli do jediného pozabíjaní. Tá jediná, posledná, bola kňažka Atalante, na ktorú bolo použité Zatratenie a následne bola popravená lúpežníkmi na posmech.
Z pohľadu Temných: Vedma sľúbila, že nám ukáže, kde je schovaný artefakt. Požadovala za to, že necháme skupinu bielych ísť a nezaútočíme na nich. Samozrejme, že sme odmietli… Jej ďalšia ponuka bola, že bieli odhodia zbrane a budú môcť živí odísť – avšak vzhľadom na našu výhodnú situáciu sme ani s tým nesúhlasili. A tak nakoniec bieli zložili zbrane, ostali v obkľúčení ako nemysliace stádo a víla Mirime išla s naším pánom Goblinkom do neďalekej hory po artefakt. Onedlho bolo už len vidieť utekajúcu vílu a za ňou letiaceho Goblinka. Vtom sa biela skupina vrhla k poskladaným zbraniam, nemala však žiadnu šancu a bola do jedného vybitá. Ako posledná zomrela kňažná Atalante, na ktorú moja maličkosť hodina kúzlo Zatratenie 😀 všetci sa bavili, ale kňažnej ani to nepomohlo a pobrala sa do Večných lovíšť…
Z pohľadu Banditov: Na počudovanie goblinovi sa nepodarilo suku ustrážiť a potužení, zaslepení svetlí sa dali do behu a bez zbraní. Troch sa mi podarilo dostať, dvoch si podali Rob s šiestym členom a poslednému sa podarilo utiecť len preto, že sme boli zradení žoldniermi.
Z pohľadu Svetlých: Teraz mali oni všetko a my ani holé životy. Nechali nás na pospas vlkom a krkavcom, ale my sme si opäť našli cestu k vedme, a tá nám dala ďalšiu možnosť- ďalšie oživenie. Vychutnávali sme si pokoj a bezpečie jej ochranného kruhu, až kým k nám neprišli (opäť) naši nepriatelia. Nemohli nás v kruhu zabiť, ale mohli nás (opäť) obkľúčiť.
Vedma sa znova ukázala ako charakter a išla s nimi, ale pri nás ostali traja banditi ako stráž a tak sme sa nemohli pohnúť z kruhu. Po dlhom vyjednávaní sme sa s nimi dohodli, že im dáme mapu k pokladu a oni nás nechajú ísť a keby sme sa znova stretli, nebudeme na seba útočiť.
Z pohľadu Temných: Obrali sme ich o zbrane a vydali sa prenasledovať Mirime. Zanedlho nám cestu skrížil obchodník Nitrus (teraz už bez skupiny), a keďže nám nechcel odpovedať na otázky, zabili sme ho. Po orabovaní mŕtvoly vysvitlo, že artefakt bol u neho… Posledné, čo nám ostávalo získať bola krv magickej bytosti – všetkým nám napadla Mirime. Vydali sme sa do jej hájika a obkľúčili ho (nasačkovali sa tam všetci regenerujúci sa svetlí). Mirime nakoniec súhlasila, že nám dá časť svojej krvi, ale môže s ňou ísť jeden ochranca. Jeden človek nerobí problém, a tak sme súhlasili. Goblinko ostal aj s niektorými banditmi „strážiť“ svetlých. A tak sa zvyšok temnej družiny vydal spolu s Mirime, jej ochrancom a časťou Banditov (ktorí nám už prestávali dôverovať) k oltáru. Keď sme tam došli, nechali sme Mirime krvácať, odobrali sme jej krv a získali moc oživovať mŕtvych. Banditi pýtali svoj žold a tak sme im nechali Mirime, nech si ju orabujú. Jej ochranca zrejme vážne nerobil problém.
Z pohľadu Svetlých: Tak sme začali poslednú cestu (o ktorej sme si samozrejme nemysleli, že bude našou poslednou), za pokladom- lebo aj bez mapy sme vedeli, kde je. Lepšie povedané, kde bol, lebo keď sme prišli na miesto, bol už dávno preč…
Ale zbadali nás neželané oči a po krátkej naháňačke po lese a po svahoch, kde by sa zabil aj kamzík, sme sa zase raz dostali do nepriateľského obkľúčenia. Goblinko prišiel s priateľským úsmevom, priateľsky ma podrezal a z kňažky Atalante urobil svoju zombiu. Ostatní boli zabití v boji alebo na úteku a svetlá strana definitívne padla.
Z pohľadu Temných: Vrátil som sa do hlavného tábora nasýtený mocou a zistil som perfektnú správu – Goblinkovi sa podarilo aktivovať Bam-bam kladivo (kladivo, od ktorého keď dostanete zásah musíte ísť 5 krokov dozadu a ľahnúť si na zem :).
S takouto výzbrojou onedlho začala naháňačka – svetlí utekali o holé životy a temná strana jasne víťazila. Rady nami ovládaných zombií sa rozširovali a svetlí už vážne nemali žiadnu nádej na víťazstvo (ešte by sa dalo rýchle vybavenie spojenectva s Banditmi, ale to vzhľadom k ich smäde po krvi nebolo možné). A tak boli nakoniec zvyšky svetlých nahnané do hlavného tábora, kde boli do jedného pobití.
Z pohľadu Banditov: Žoldnierov sme si neskôr v presile podali a jeden z ich mečov už najskôr horí v krbe:) Po tejto udalosti sa vojna zmenila na partizánsku záležitosť, kde sme udirali správnym kladivom na správnu hlavičku- odniesol si to Santiagov štít a ďalší meč z radov nebanditských.
Bla bla … ďalej to poznáme všetci výsledné radovky guláš a spol. nechám na iných.…
Z pohľadu Temných: No ale aby sa nepovedalo, a aby nikto neplakal kvôli tomu, že prehral, rozhodli sme sa s ostatnými orgmi, že víťazstvo v hre stanovíme radovkou. Svetlí mali asi dvojnásobnú presilu a tak nás nakoniec porazili. Ako ospravedlnenie uvádzam, že neskôr sme si dali ešte jednu radovku, s ešte väčšou presilou svetlých – a tentokrát sme ich na hlavu porazili. Možno to bolo vďaka tomu, že sme dlhšie udržali zovretú formáciu, možno kvôli priazni temných bohov, možno oboje. Každopádne, ťaženie sa skončilo…
Niektorí sa vyvalili ku gulášu, niektorí inam 🙂 , niektorí strieľali z lukov Majstra Hraničiara Mirca, niektorí iba odpočívali po dlhej behačke. K večeru sme naviazali trochu chaotické spojenie s účastníkmi Oslavy vzniku ST v Bratislave, ale potom sa osadenstvo pomaly začalo rozchádzať- nech už domov a definitívne alebo iba pre veci na noc. Guláš od mocnej kuchárky Atalante bol skvelý a mizol v nás závratnou rýchlosťou, nasledovali duchárske príhody a iné veselé záležitosti :), oheň ticho praskal a hviezdy nás šmírovali z čierneho neba… A tak sa skončilo historicky druhé Ťaženie Bratstva Oceli, mnohému sme sa na ňom naučili (orgovia a dúfam, že aj hráči) a teším sa znova na všetkých v auguste na Tordhane a v septembri na Septembrovom Ťažení…
A pre vytrvalcov, ktorí to ešte nevzdali a čítajú tento report skutočne celý, pár skvelých Goblinkových výrokov:
„Ty ísť sem, fena… Ty, čiernovlasá … fena…“
„Vy nechať chudáka Goblinka. Nezabíjať Goblinka…“
„My chcieť taká … červenovlasá fena!“
„Moja stará mama moooc hrýzť… ona zlááá… Ja ju zabiť. Ja ju potom zjesť, zlúúú…“
„Ja byť veeeľký kráľ od goblin, ja byť veľký samec, mať veľa fena, ja veeeeľký!“
(DArk)_OnDro#1
Isilóte
Tyr
+ výroky od Goblinka (Michael)