Preskočiť na obsah

Aprílové ťaženie

Po prí­cho­de do hlav­né­ho tábo­ra, (ak sa ním lúka a kus lesa dá nazvať) sme boli hlav­ným orgom DarkOndrom otes­to­va­ní a pod­ľa schop­nos­ti bojo­vať roz­de­le­ní do pia­tich sku­pín a boli odde­le­né CP-éčka, kto­ré sa vytra­ti­li do lesa (tým mys­lím dru­ida Baldora a vílu Mírime). Naše sku­pi­ny boli:
Kráľovské gar­dy – pár týp­kov, kto­rí mali vybiť lúpež­ní­kov z oko­li­tých lesov
(a nie naopak:) a s nimi aj spo­lu­pi­sa­teľ­ka toh­to reportu
Žoldáci – sku­pi­na voja­kov sna­žia­cich sa naz­hro­maž­diť čo naj­viac zla­ta a dra­ho­ka­mov za kaž­dú cenu
Helmovi kňa­zi – kňa­zi sna­žia­ci sa eli­mi­no­vať sku­pi­nu Temných
Lúpežníci (Banditi)- ban­da lap­kov z miest­nych lesov lač­nia­cich po zla­te a po krvi (mali záu­jem o scho­va­ný poklad, aj keď sa občas zda­lo, že dajú pred­nosť zabí­ja­niu pred akým­koľ­vek iným zis­kom… :D)
Temní – sku­pi­na tem­ných mágov, kto­rí mali za úlo­hu vyko­nať čier­ny ritu­ál a so zís­ka­nou silou zabez­pe­čiť čo naj­lep­šie pozí­cie pre Temnotu (budem popi­so­vať kona­nie tej­to sku­pi­ny, lebo som mal tú česť stať sa jej členom)

Z pohľa­du Banditov: Z našej stra­ny (skve­lí a jedi­neč­ní ban­di­ti) to vyze­ra­lo asi tak­to: Kým sa jad­ro stra­ny ban­di­tov dosta­lo na mies­to dia­nia, o meš­ka­ní sa už dalo hovo­riť a bolo napo­náh­lo. Rýchlo sme na seba hodi­li ode­vy a už sme čeli­li kon­tro­verz­ným názo­rom o našich šer­miar­skych schop­nos­tiach (nie že by sme boli neja­ká hydi­na ale pre­ce­ni­li nás a tak sme mali až do kon­ca hry len 4 živo­ty – nie je zač 🙂
Najskôr doš­lo k pred­sta­ve­niu a keď­že sme sa nepoz­na­li tak v rých­los­ti : Mirrol – sval­na­tý chla­pík s kata­nou, Santiago – chla­pík v bie­lom so ští­tom a širo­kým mečom, Rob – mla­dist­vý sekáč s bas­tar­dom, Tyr – ďal­ší sekáč v sever­ských kože­ných noha­vi­ciach s ďal­ším bas­tar­dom, a cha­la­nis­ko s krát­kym mečom už kuli plán úto­ku na oča­ká­va­nú dru­ži­nu dob­ro­dru­hov. Našou pri­ori­tou sa sta­li prek­va­pi­vo penia­ze v štý­le čím viac tým lep­šie a v takom­to zmýš­ľa­ní sme sa stret­li s tro­j­i­cou nek­ro­man­tov. Oprava – sym­pa­tic­ká nek­ro­mant­ka s opač­ným pen­ta­gra­mom, gob­lin a nek­ro­mant s pra­sa­čí­mi sán­ka­mi osa­de­ný­mi na „moc­ných“ žezlách.
Stalo sa čo sme čaka­li – chce­li pak­to­vať. Po čase v obkľú­če­ní sme dospe­li k doho­de. Družina má moc­ný arte­fakt- kameň nesmier­nej ceny pre nek­ro­man­tov, samoz­rej­me bez­cen­ný pre nás. Chceli nám naho­vo­riť, že sú dob­rí v boji avšak živým ter­čom môže byť aj jalo­vi­ca nie?
Pomaly sme sa pus­ti­li do pre­če­sá­va­nia oko­lia v uto­pic­kej dom­nien­ke, že natra­fí­me na nie­čo, čo nám pomô­že. Čo sme však stret­li nám nie­len, že nepo­moh­lo, ale aj znač­ne oko­re­ni­lo život. Ako spo­me­nul gob­lin, čer­ve­ná „fena“ nám bola na dve veci, iba čo sa všet­ci sna­ži­li naho­vo­riť mi, že CP sa nema­jú zabí­jať. Takže po tom­to pse­udop­rí­jem­nom stret­nu­tí sme sa zúri­vo odo­bra­li hľa­dať dobrodruhov.

Z pohľa­du Svetlých: Hneď na začiat­ku sme sa (Kráľovské gar­dy) spo­ji­li s obchod­ní­kom a pri­da­li sa k nám aj Helmovi kňa­zi- všet­ci za úče­lom pre­ži­tia a prí­pad­ne lik­vi­dá­cie (kaž­dý svo­jich) nepriateľov.
Prvá zastáv­ka sa kona­la u dru­ida, kto­rý jed­nal s obchod­ní­kom o arte­fak­te. Za jeho vyda­nie žia­dal via­ce­ro vecí, ale roko­va­nie nebo­lo úspeš­né… Hlavne to bolo spô­so­be­né tým, že priš­li aj Žoldnieri a ponúk­li nám svo­ju pomoc- čo by samo o sebe nebo­lo zlé. Horšie bolo, že v pätách mali lúpež­ní­kov a tem­ných a tí sa nás roz­hod­li zlik­vi­do­vať. 🙂 Krv strie­ka­la prú­dom, hla­vy a kon­ča­ti­ny odlie­ta­va­li ako muchy a sem tam sa nie­kto zrú­til na zem v „Zatratení“ (kúz­lo, po kto­rom zasia­hnu­tý musí pad­núť na kole­ná a 5 minút pla­kať v dep­re­sii. Od usmie­va­jú­ce­ho sa Goblinka to bolo obzvlášť pro­vo­ku­jú­ce). 🙂 Naša pre­si­la bola veľ­ká a tem­ní sa stiah­li. Lúpežníci sa stiah­nuť nemoh­li, lebo boli mŕt­vi… 😀 Ale oži­vo­va­nie po 15 minú­tach sme pod­ce­ni­li a neskôr sme boli neprí­jem­ne prekvapení.

Z pohľa­du Temných: Keď zača­la hra, tra­ja tem­ní mágo­via sa pobra­li zo svo­jej rok­li­ny od Oltáru. Mali za úlo­hu zís­kať arte­fakt, kto­rý sa pod­ľa magic­ké­ho zame­ria­va­ná mal nachá­dzať v tých­to lesoch. Skupinu tvo­ril kráľ gob­li­nie­ho náro­da – Goblinko, fena upír­ka Silmeore a tep­lý nek­ro­mant Lomipliaga (moja malič­kosť). Už po pár sto met­roch sme sa ocit­li obkľú­če­ní ban­dou lúpež­ní­kov, a keď­že naša moc zatiaľ iba čaka­la na pre­bu­de­nie, muse­li sme sa s nimi voľ­ky-nevoľ­ky spo­jiť (a stá­lo to mno­ho vyjed­ná­va­nia). Dohoda s nimi bola jed­no­znač­ná – chce­li sme dostať obchod­ní­ka Nitrusa, kto­rý by mal vedieť kde sa taká cen­ná vec, akou arte­fakt urči­te je, nachá­dza. Všetko ostat­né (zla­to, výzb­roj) pri­pad­ne ban­di­tom. A tak sme sa pobra­li za hlas­mi… Onedlho sa v lese obja­vi­la jed­na sku­pi­na, no ako­náh­le nás zahliad­la, rých­lo sa stiah­la dole. Dohodli sme s ban­dit­mi tak­ti­ku boja a rých­lo zaú­to­či­li na spo­je­nú sku­pi­nu Helmových kňa­zov, Kráľovských gárd a Žoldákov. Nanešťastie sa im poda­ri­lo roz­de­liť nás a roz­bi­li aký­koľ­vek pokus o zovre­tú for­má­ciu. A boj jed­not­liv­cov je straš­ne nevý­hod­ný. Keď Temní zis­ti­li, že všet­ci ban­di­ti sú už mŕt­vi, dali sa na rých­ly ústup (resp. útek :)…

Z pohľa­du Banditov: K bit­ke doš­lo na kop­ci kde sme sa vďa­ka sil­nej dez­or­ga­ni­zá­cii dosta­li do neprí­jem­ných pozí­cií a aj cez odva­hu, sta­toč­nosť a kva­li­tu našich dru­hov sme boli roz­bi­tí. Po dez­or­ga­ni­zá­cii na dru­hej stra­ne svet­lých sa nám poda­ri­lo utiecť a zno­vu sa sformovať.
Na potul­kách sme stret­li isté­ho dru­ida, kto­rý nás chtiac-nech­tiac, ale nako­niec zrej­me omy­lom dovie­dol k pokla­du. O nie­čo neskôr sme natra­fi­li na tro­j­i­cu, kto­rá sa k nám pri­da­la po zapla­te­ní žol­du , a tak sme už tvo­ri­li devä­ti­cu nebez­peč­ných opo­nen­tov odhod­la­ných vyba­viť si to s kaž­dým, kto sa nech­ce dob­ro­voľ­ne vzdať peňážkof.

Z pohľa­du Svetlých: Po boji, lie­če­ní a oži­vo­va­ní sme išli za ved­mou, aby sme zis­ti­li, čo vlast­ne tem­ní chcú, pre­čo sa ju sna­ži­li zabiť a inak čokoľ­vek, čo by nám moh­la pove­dať. Žiadala fia­lo­vý kvie­tok (inak zná­my ako fial­ka :), ale za prí­sľub ochra­ny nám aj bez neho pre­zra­di­la veľa dôle­ži­tých vecí… (naprí­klad, kto­rým sme­rom sa nachá­dza skry­tá mapa k pokladu)
Po pla­ze­ní a zakrá­da­ní lesom sme síce mapu zís­ka­li, ale záro­veň sme si uve­do­mi­li, že rov­na­kú mapu sme vide­li aj v rukách žold­nier­ky a pre­to by sme sa mali popo­náh­ľať s jeho vyz­dvi­hnu­tím skôr, ako sa tam dosta­nú ostat­ní. Víla nám navrh­la naj­bez­peč­nej­šiu ces­tu, ale keď sme boli tak­mer pri cie­li náš­ho hľa­da­nia, obja­vi­li nás nepria­te­lia a na okra­ji lesa nás obkľú­či­li. Vyzeralo to s nami vee­eľ­mi zle. 🙂 Teraz pro­ti nám nestá­li len tem­ní a ban­di­ti, ale aj žold­nie­ri a kňaz, kto­rý zra­dil a pri­dal sa na tem­nú stra­nu. Kruh sa poma­ly zužoval…

Z pohľa­du Temných: Neskôr sme stret­li sku­pi­nu Žoldákov a zis­ti­li sme, že by boli ochot­ní s nami spo­lu­pra­co­vať, ak by sme mali čo ponúk­nuť. No momen­tál­ne sme nema­li nič okrem svo­jich čier­nych živo­tov a tak z doho­dy nič nebo­lo. Postupne sa zno­va sfor­mo­va­la sku­pi­na Banditov, rých­lo sa k nám pri­da­la aj s Regisom – Helmovým kňa­zom, kto­rý sa pri­dal na Temnú stra­nu. Zašli sme na jed­na­nie (vydie­ra­nie 🙂 s vílou Mirime, avšak jej moc­ná a odpor­ná mágia (pre­me­ni­la ma na kvie­tok 🙂 nás rých­lo pre­sved­či­la, že úto­čiť v jej blíz­kos­ti sa neo­pla­tí :D.
A tak sme sa vybra­li na lúku a sle­do­va­li, kam sa náh­li­vo pre­d­ie­ra­la sku­pi­na Žoldákov. Banditi si rých­lo domys­le­li, že je to blíz­ky posed a vyra­bo­va­li na ňom scho­va­ný poklad. Keď dora­zi­li Žoldáci, boli mier­ne neprí­jem­ne prek­va­pe­ní 😀 no my (resp. Banditi) už mali čo ponúk­nuť, a tak sa Žoldáci pri­da­li na našu stra­nu. Avšak o chví­ľu sme neve­ri­li vlast­ným očiam – z krí­kov vychá­dza­la celá bie­la dru­ži­na. Čo ma však naj­viac prek­va­pi­lo bolo, že opúš­ťa mies­to, kde s moh­la veľ­mi dlho brá­niť a vychá­dza na voľ­né prie­s­trans­tvo. Banditi ich rých­lo obkľú­či­li a moja malič­kosť zablo­ko­va­la prí­pad­ný útek do krí­kov. A tak zača­lo ďal­šie vyjed­ná­va­nie (resp. ultimátum)…

Z pohľa­du Banditov: K neča­ka­né­mu stre­tu doš­lo tes­ne po opä­tov­nom sfor­mo­va­ní našej dru­ži­ny po pre­skú­ma­ní oko­lia. Z kro­vísk na nás vyle­te­li svet­lí , avšak v počte veľ­mi smieš­nom a tak sme ich obkľú­či­li a vyjed­ná­va­li. Nekráč Ondro na to šiel správ­ne, ale mne sa to zda­lo prí­liš­ne kom­pli­ko­va­né pri­hliad­nuc na to, kto si tu dik­tu­je pod­mien­ky, a tak nám bola urých­le­ne vyda­ná rusov­lás­ka a ich zbra­ňo­vý arzenál.

Z pohľa­du Svetlých: Víla sa nám sna­ži­la zachrá­niť živo­ty výme­nou za ten svoj, ale nepria­te­lia boli nekom­pro­mis­ní. Ich pôvod­ný plán znel zabiť všet­kých a vílu pou­žiť na ritu­ál. V netr­pez­li­vos­ti navrh­li aj postup­né pop­ra­vo­va­nie, len aby ju pri­nú­ti­li spo­lu­pra­co­vať. Nakoniec sme sa muse­li vzdať svo­jich zbra­ní a sta­li sme sa zajat­ca­mi. Naše meče pre nás boli stra­te­né, ale vede­li sme, že neďa­le­ko sú ulo­že­né ďal­šie a moh­li by sme sa pokú­siť k nim dobe­hnúť, keď ostra­ži­tosť stráž­čov bude osla­be­ná. Dostali sme túto prí­le­ži­tosť, ale tro­chu sme sa pre­rá­ta­li a na úte­ku sme boli do jedi­né­ho poza­bí­ja­ní. Tá jedi­ná, posled­ná, bola kňaž­ka Atalante, na kto­rú bolo pou­ži­té Zatratenie a násled­ne bola pop­ra­ve­ná lúpež­ník­mi na posmech.

Z pohľa­du Temných: Vedma sľú­bi­la, že nám uká­že, kde je scho­va­ný arte­fakt. Požadovala za to, že nechá­me sku­pi­nu bie­lych ísť a neza­ú­to­čí­me na nich. Samozrejme, že sme odmiet­li… Jej ďal­šia ponu­ka bola, že bie­li odho­dia zbra­ne a budú môcť živí odísť – avšak vzhľa­dom na našu výhod­nú situ­áciu sme ani s tým nesú­hla­si­li. A tak nako­niec bie­li zlo­ži­li zbra­ne, osta­li v obkľú­če­ní ako nemys­lia­ce stá­do a víla Mirime išla s naším pánom Goblinkom do neďa­le­kej hory po arte­fakt. Onedlho bolo už len vidieť ute­ka­jú­cu vílu a za ňou letia­ce­ho Goblinka. Vtom sa bie­la sku­pi­na vrh­la k pos­kla­da­ným zbra­niam, nema­la však žiad­nu šan­cu a bola do jed­né­ho vybi­tá. Ako posled­ná zomre­la kňaž­ná Atalante, na kto­rú moja malič­kosť hodi­na kúz­lo Zatratenie 😀 všet­ci sa bavi­li, ale kňaž­nej ani to nepo­moh­lo a pobra­la sa do Večných lovíšť…

Z pohľa­du Banditov: Na poču­do­va­nie gob­li­no­vi sa nepo­da­ri­lo suku ustrá­žiť a potu­že­ní, zasle­pe­ní svet­lí sa dali do behu a bez zbra­ní. Troch sa mi poda­ri­lo dostať, dvoch si poda­li Rob s šies­tym čle­nom a posled­né­mu sa poda­ri­lo utiecť len pre­to, že sme boli zra­de­ní žoldniermi.

Z pohľa­du Svetlých: Teraz mali oni všet­ko a my ani holé živo­ty. Nechali nás na pospas vlkom a krkav­com, ale my sme si opäť našli ces­tu k ved­me, a tá nám dala ďal­šiu mož­nosť- ďal­šie oži­ve­nie. Vychutnávali sme si pokoj a bez­pe­čie jej ochran­né­ho kru­hu, až kým k nám nepriš­li (opäť) naši nepria­te­lia. Nemohli nás v kru­hu zabiť, ale moh­li nás (opäť) obkľúčiť.
Vedma sa zno­va uká­za­la ako cha­rak­ter a išla s nimi, ale pri nás osta­li tra­ja ban­di­ti ako stráž a tak sme sa nemoh­li pohnúť z kru­hu. Po dlhom vyjed­ná­va­ní sme sa s nimi dohod­li, že im dáme mapu k pokla­du a oni nás necha­jú ísť a keby sme sa zno­va stret­li, nebu­de­me na seba útočiť.
Z pohľa­du Temných: Obrali sme ich o zbra­ne a vyda­li sa pre­na­sle­do­vať Mirime. Zanedlho nám ces­tu skrí­žil obchod­ník Nitrus (teraz už bez sku­pi­ny), a keď­že nám nech­cel odpo­ve­dať na otáz­ky, zabi­li sme ho. Po ora­bo­va­ní mŕt­vo­ly vysvit­lo, že arte­fakt bol u neho… Posledné, čo nám ostá­va­lo zís­kať bola krv magic­kej bytos­ti – všet­kým nám napad­la Mirime. Vydali sme sa do jej háji­ka a obkľú­či­li ho (nasač­ko­va­li sa tam všet­ci rege­ne­ru­jú­ci sa svet­lí). Mirime nako­niec súhla­si­la, že nám dá časť svo­jej krvi, ale môže s ňou ísť jeden ochran­ca. Jeden člo­vek nero­bí prob­lém, a tak sme súhla­si­li. Goblinko ostal aj s nie­kto­rý­mi ban­dit­mi „strá­žiť“ svet­lých. A tak sa zvy­šok tem­nej dru­ži­ny vydal spo­lu s Mirime, jej ochran­com a čas­ťou Banditov (kto­rí nám už pre­stá­va­li dôve­ro­vať) k oltá­ru. Keď sme tam doš­li, necha­li sme Mirime krvá­cať, odo­bra­li sme jej krv a zís­ka­li moc oži­vo­vať mŕt­vych. Banditi pýta­li svoj žold a tak sme im necha­li Mirime, nech si ju ora­bu­jú. Jej ochran­ca zrej­me váž­ne nero­bil problém.
Z pohľa­du Svetlých: Tak sme zača­li posled­nú ces­tu (o kto­rej sme si samoz­rej­me nemys­le­li, že bude našou posled­nou), za pokla­dom- lebo aj bez mapy sme vede­li, kde je. Lepšie pove­da­né, kde bol, lebo keď sme priš­li na mies­to, bol už dáv­no preč…
Ale zba­da­li nás neže­la­né oči a po krát­kej nahá­ňač­ke po lese a po sva­hoch, kde by sa zabil aj kam­zík, sme sa zase raz dosta­li do nepria­teľ­ské­ho obkľú­če­nia. Goblinko pri­šiel s pria­teľ­ským úsme­vom, pria­teľ­sky ma pod­re­zal a z kňaž­ky Atalante uro­bil svo­ju zom­biu. Ostatní boli zabi­tí v boji ale­bo na úte­ku a svet­lá stra­na defi­ni­tív­ne padla.

Z pohľa­du Temných: Vrátil som sa do hlav­né­ho tábo­ra nasý­te­ný mocou a zis­til som per­fekt­nú sprá­vu – Goblinkovi sa poda­ri­lo akti­vo­vať Bam-bam kla­di­vo (kla­di­vo, od kto­ré­ho keď dosta­ne­te zásah musí­te ísť 5 kro­kov doza­du a ľahnúť si na zem :).
S takou­to výzb­ro­jou one­dl­ho zača­la nahá­ňač­ka – svet­lí ute­ka­li o holé živo­ty a tem­ná stra­na jas­ne víťa­zi­la. Rady nami ovlá­da­ných zom­bií sa roz­ši­ro­va­li a svet­lí už váž­ne nema­li žiad­nu nádej na víťazs­tvo (ešte by sa dalo rých­le vyba­ve­nie spo­je­nec­tva s Banditmi, ale to vzhľa­dom k ich smä­de po krvi nebo­lo mož­né). A tak boli nako­niec zvyš­ky svet­lých nahna­né do hlav­né­ho tábo­ra, kde boli do jed­né­ho pobití.

Z pohľa­du Banditov: Žoldnierov sme si neskôr v pre­si­le poda­li a jeden z ich mečov už naj­skôr horí v krbe:) Po tej­to uda­los­ti sa voj­na zme­ni­la na par­ti­zán­sku zále­ži­tosť, kde sme udi­ra­li správ­nym kla­di­vom na správ­nu hla­vič­ku- odnie­sol si to Santiagov štít a ďal­ší meč z radov nebanditských.
Bla bla … ďalej to pozná­me všet­ci výsled­né radov­ky guláš a spol. nechám na iných.…

Z pohľa­du Temných: No ale aby sa nepo­ve­da­lo, a aby nikto nepla­kal kvô­li tomu, že pre­hral, roz­hod­li sme sa s ostat­ný­mi org­mi, že víťazs­tvo v hre sta­no­ví­me radov­kou. Svetlí mali asi dvoj­ná­sob­nú pre­si­lu a tak nás nako­niec pora­zi­li. Ako ospra­vedl­ne­nie uvá­dzam, že neskôr sme si dali ešte jed­nu radov­ku, s ešte väč­šou pre­si­lou svet­lých – a ten­to­krát sme ich na hla­vu pora­zi­li. Možno to bolo vďa­ka tomu, že sme dlh­šie udr­ža­li zovre­tú for­má­ciu, mož­no kvô­li priaz­ni tem­ných bohov, mož­no obo­je. Každopádne, ťaže­nie sa skončilo…

Niektorí sa vyva­li­li ku gulá­šu, nie­kto­rí inam 🙂 , nie­kto­rí strie­ľa­li z lukov Majstra Hraničiara Mirca, nie­kto­rí iba odpo­čí­va­li po dlhej behač­ke. K veče­ru sme navia­za­li tro­chu cha­otic­ké spo­je­nie s účast­ník­mi Oslavy vzni­ku ST v Bratislave, ale potom sa osa­den­stvo poma­ly zača­lo roz­chá­dzať- nech už domov a defi­ni­tív­ne ale­bo iba pre veci na noc. Guláš od moc­nej kuchár­ky Atalante bol skve­lý a mizol v nás závrat­nou rých­los­ťou, nasle­do­va­li duchár­ske prí­ho­dy a iné vese­lé zále­ži­tos­ti :), oheň ticho pras­kal a hviez­dy nás šmí­ro­va­li z čier­ne­ho neba… A tak sa skon­či­lo his­to­ric­ky dru­hé Ťaženie Bratstva Oceli, mno­hé­mu sme sa na ňom nauči­li (orgo­via a dúfam, že aj hrá­či) a teším sa zno­va na všet­kých v augus­te na Tordhane a v sep­tem­bri na Septembrovom Ťažení…

A pre vytrval­cov, kto­rí to ešte nevzda­li a číta­jú ten­to report sku­toč­ne celý, pár skve­lých Goblinkových výrokov:
„Ty ísť sem, fena… Ty, čier­no­vla­sá … fena…“
„Vy nechať chu­dá­ka Goblinka. Nezabíjať Goblinka…“
„My chcieť taká … čer­ve­no­vla­sá fena!“
„Moja sta­rá mama moooc hrýzť… ona zlá­áá… Ja ju zabiť. Ja ju potom zjesť, zlúúú…“
„Ja byť vee­eľ­ký kráľ od gob­lin, ja byť veľ­ký samec, mať veľa fena, ja veeeeľký!“

(DArk)_OnDro#1
Isilóte
Tyr
+ výro­ky od Goblinka (Michael)