Stalo sa priam neuveriteľné a mne sa pri všetkej mojej tohtoročnej smole podarilo onoho krásneho slnečného a už vlastne letného dňa konečne vyraziť na mnou dlho očakávaný a vytúžený LARP Hrdinovia 08. Jeho tretí ročník sa niesol v znamení extrémnych horúčav, príjemnej uvoľnenej atmosféry a správne naladených ľudí so všetkých kútov Slovenska, ktorých sa tu stretla myslím necelá tridsiatka. Na miesto konania som so správnou cestovateľskou vervou dorazil o deň skôr a stal som sa tak prvým oficiálnym návštevníkom, ktorého sa klasicky ľudia (vzhľadom na „junik ekvipmenty“, ktoré my trčali všade z batohu) vypytovali, že čo to tu bude, ako aj svedkom vybudovania onej záhadnej čiernej diery, pracovne tiež zvanej „latrína“. Moje rozčarovanie nad monumetnálnym pozostatkom hradu Divín, ktorý som ma mal možnosť zatiaľ vidieť len z fotiek z predošlých ročníkov ma v reáli nenechal na pochybách, že táto akcia bude mať rozhodne tú správnu „fantasy“ atmosféru a pohľad na hrad, v čase, kedy v krvavom horizonte za jeho stenami miznú posledné lúče slnka sa my vryl do pamäte naveky. No úplný Dracula, čo vám poviem. Prvá noc (a vlastne aj tie ďalšie), ako už býva zvykom sa niesla v duchu zvítavania sa, poznávania nového prostredia a hlavne ubezpečovania „domorodcov“, že hrad im aj naďalej ostáva.
„Ráno, raníčko hráči vstali.
Do kostýmov sa nasúkali.
Na tváre maľby, na uši špičky.
Niektorí meče, iní na šípi tyčky.“
Nech to znie akokoľvek poeticky, práve uvoľnená atmosféra a taká akási „ťažká pohoda“ bola badať práve ráno, kedy sa teda väčšinou ešte dlho vylihovalo a rozjímalo a hráčom sa a tak veľmi nechcelo do kostýmov nahodiť. Čomu sa zase nedá diviť, keďže teploty v chládku sa pohybovali celý čas okolo 27°C a jedine na hrade ako tak prefukovalo. Posledné dni sa museli tiež vďaka počasiu robiť prestávky hlavne v čase obeda, kedy sa to už naozaj nedalo vydržať. Hra tak pôsobila miestami roztrhane avšak aspoň čo ja som badal nestagnovala. Tento čas totižto mohli hráči pomerne voľne využiť napr. jedlom, nákupom, seansami pri vodnej fajke (ktorá tiež skvelo dotvárala nočné posedenia pri ohníčku, ktoré všetci larperi tak milujú) či tak ako ja s mojou udatnou družinou sme v rámci pauzy herne oslovili jedného z organizátorov a kým sme onomu „záhadnému starčekovi“ kúpili drink už nám súkal do ruky mapu k záhadnému a vekmi zabudnutému „dungeonu“, kde nás čakal koopec zábavy až do konca prestávky. Tu by som chcel vyzdvihnúť schopnosť orgov rýchlo sa prispôsobiť zmene nálady hráčov a hlavne tú trpezlivosť kým ich opäť nenápadne zapojili späť do hry.
Hra teda začala a pomaly sa teda začali rozvíjať aj jednotlivé postavy a ich charakteri. Hráči boli zjavne správne naladení po oddychových ránkach, čo bolo vidieť aj na ich hre. Nebadal som žiadne krkolomné naháňanie sa za niečím, ani aby niekto hru kazil tým, že by bol rýchlo ultra neporaziteľným za čo si hlavne chlapci z „Orkskej čaty“, ktorí boli teda značne vytunení vyslúžili u ostatných na záver patričné uznanie. Keďže väčšina kvestov mala svoje vlastné konce a začiatky len málokedy sa stalo, že by ste museli s dákou inou skupinou súperiť o dáky váš potrebný predmet. Väčšinou však v takýchto prípadoch zvíťazil zdravý obchodnícky duch (či dobre nastavené vyjednávacie podmienky – inak povedané vrabec v hrsti ) a mohli ste ísť „dobrodružniť“ ďalej. Na veľa akciách hlavne u pravidelných hráčov badať často rovnaké klišé spôsobu hry a preto ma aj tu pobavili a v podstate neprekvapili hromadné seansy v knižnici, či hromadné očumovania bojujúcich družín, prípadne (opäť) hromadné vyjednávania s pochybnými existenciami v temných podzemných kobkách hradu, ktoré teda mali byť pôvodne medzi 4 očami. Larpu to vždy pridá takú správnu utužovaciu ingredienciu do fajnej pohodovej atmosféry.
Keďže to na tomto larpe obvykle nikto nevyžaduje a ani sa popravde nikomu nechce na večer sa hra miesto 24 hodinového hrania pomaly ukončí a ľudkovia sa odoberú k typickým letným radovánkam, s ktorých pre mňa malo v tomto horúcom lete najväčšiu obľubu kúpanie v neďalekej (cca 15–20min pešej chôdze) priehrade. Po takomto osviežení sa potom už viac-menej za tmy len vysedávalo v miestnych pohostinstvách a na moju veľkú radosť sa len tak nepopíjalo, ale ako sa na larpistov patrí „rolplejovalo“. A to pri ničom inom ako pri dnes už legendárnej hre Mafií, ktorú si zakaždým zahralo minimálne tak 15 ľudí. Po záverečnej sa potom až do skonania poslednej iskry v ohnisku vysedávalo pri ohníčku, a za doprovodu lutien prítomných bardov spokojne usínalo.
Hrdinovia si u mňa jednoznačne získali mnohé plusy pretože na larp si rád chodím aj oddýchnuť a zároveň v rámci relaxu mne vlastnému zahrať niečo „iné“. Iným pre mňa tu bol jednoznačne spôsob hrania a to tzv. „dungeonov“, kedy sme sa niekde reálne fyzicky dotrepali v plnej paráde a následne sme s prítomným orgom odohrali typické DnD posedenie (akurát namiesto kociek sme mali vlastné čísla a ability), ktoré buď viedlo v získaniu niečoho potrebného pre náš kvest, alebo sme neuspeli a šli sme riešiť prípadné vyčerpania, či zranenia. Tento „retro resp. Back to basic“ spôsob my tu velice vyhovoval pretože hráči takéto „raidy“ naozaj hrali s patričným RP nasadením. Celkovo mi teda takéto skĺbenie prišlo na takejto menšej akcií s voľnejším režimom plne uspokojivé. Ďalším veľkým plusom bolo samotné prostredie Divínskej zrúcaniny a podhradia. Mať na svojej akcií k dispozícií hrad/zrúcaninu je myslím nielen na Slovenské pomery celkom luxus a že teda takýto monument vie značne zlepšiť vernosť prostredia danej lokácie je myslím jasné každému.
No a aby som tomu teda na záver udelil akýsi verdikt.
Hrdinovia sú skvelou klasickou hrou v prírode, využívajúcou k tomu základný prístup DnD/DrD. Veľkosťou určite patrí k tým komornejším zato však príjemnejším pretože máte možnosť tú menšiu skupinu ľudí lepšie poznať a to ako herne tak aj mimo nej. Celkovo my to prišlo ako taký príjemný fantasy tábor bez buzerujúcich lektorov s hlavnou témou fantasy. Nečakajte žiadne monumentálne bitky, rozsiahle pravidlá, či úberpremakané kostýmy a rekvizity (až na hrad teda). Zato však určite môžete počítať s príjemnou atmosférou, nádherným prostredím, pohodovými ľuďmi a dobrou RPG hrou v starom štýle.
(„Tento článok sa záhadne stratil v jednom nemenovanom okne, aby sa za triumfálneho výkriku absolútnej radosti jeho autora znovu po 3 mesiacoch objavil v nepoužívanej emailovej schránke. Kompetentní tento fenomén vzápätí nazvali „Lost in Windovs“ a týmto by som sa chcel proste ospravedlniť, že to tak dlho trvalo“).
Fotky:
http://picasaweb.google.sk/GanjalfJediny/Hrdinovia08#