Príprava pred akciou
Veľa preto, aby sa akcia vydarila, môžete spraviť ešte pred tým, ako sa na akciu vydáte. Na prvom mieste si zistite dostatok informácii o akcii. A to nielen kedy sa koná, kde sa koná a aké si máte zobrať zbrane, ale tiež aká je to akcia, čo sa tam bude zhruba diať a predovšetkým čo všetko tam budete môcť robiť. Veľa sklamania vzniká už len z toho, že organizátor, ako aj hráč, majú rozličné predstavy o tom, ako čo bude na akcii prebiehať a fungovať.
Uvediem príklady:
‑Pri čítaní pravidiel si plánujet,e aký budete uber bojovník na 10. úrovni v mithrilovom brnení, kým neskôr zistíte, že nemáte priveľkú šancu sa vypracovať ani nad 5. úroveň a po šialenom zháňaní všetkými možnými cestami a spôsobmi nakoniec zoženiete sotva obyčajnú „krúžkovku“.
‑Prípadne plánujete, ako budete celú dobu zabíjať drakov či iné obludy a nakoniec na akcii strávite prvé dva dni výrobou meča a larp ukončíte miesto zabitia draka veľkou a určite slávnou výpravou na diviaka.
Máloktorý organizátor zverejňuje dostatočné množstvo informácii o rôznych detailoch hry a tak neváhajte a radšej sa aj niekoľkokrát spýtajte ako sa veci majú (zo skúseností viem, že mnohokrát stačí niekoľko stručných emailov, či telefonát a vaše otázky sú zodpovedané a problémy či dilemy vyriešené). Zistite si, čo je na hre bežné a čo nie, čo máte zhruba v akej situácii očakávať, od koho a tak podobne. Ušetríte si tým množstvo nedorozumení a sklamaní, ktoré by vám v konečnom dôsledku iba pokazili zážitok z hry. Zvlášť doporučujem toto využívať pri akciách, ktoré pokračujú už niekoľko ročníkov. Pri nich totižto hlavne starší a ostrieľanejší hráči majú omnoho lepšiu predstavu, ako to v hernej realite zhruba funguje. Veľa sa toho o akcii môžete dozvedieť aj pri večernom posedení pri ohníku na nejakej inej akcii, či na rôznych internetových fórach zaoberajúcich sa akciami tohto druhu.
Ešte pred akciou si pozorne prečítajte jej pravidlá (väčšinou bývajú verejne dostupné na internete). Pokiaľ je vám čokoľvek nejasné, najskôr si znovu pozornejšie prečítajte presnú formuláciu pravidiel a zamyslite sa nad ňou. V sporných prípadoch neváhajte a spýtajte sa (najlepšie vždy pred začatím akcie) príslušného organizátora. DOPORUČUJEM si pravidlá vždy vytlačiť a zobrať si ich so sebou!
Pokiaľ sa to po vás chce, prihláste sa (prípadne sa registrujte). Prihláste sa včas (i niekoľko týždňov dopredu nezaškodí, skôr naopak) a pokiaľ neskôr zistíte, že na akciu z akýchkoľvek dôvodov nemôžete prísť, určite sa odhláste (organizátori potrebujú mať prehľad, kto príde a čo/koho bude hrať). V opačnom prípade sa vám môže stať, že vás organizátor už na svoju hru viacej nepustí. V registrácii uveďte všetky potrebné informácie a neváhajte tiež popísať (platí pri larpoch) akú postavu chcete hrať, čo by ste chceli na hre robiť, čo chcete dosiahnuť, s kým mienite spolupracovať a s kým naopak nie a pod. Takéto informácie sa zvyknú tiež nazývať „backround“ a organizátorom veľmi pomôžu pri príprave hry a hlavne pri zakomponovaní vašej postavy do nej. Veľmi sa však nerozpisujte, organizátori majú toho aj tak dosť.
Ďalšou podstatnou časťou vašej predprípravy je urobiť si slušný a predovšetkým vyhovujúci kostým, masky a iné vybavenie či doplnky (netreba ich zanedbať, pretože sa za ne mnohokrát dajú získať body k dobru). Pamätajte, že nie je rozhodujúca cena ani množstvo, ale nápaditosť a vtip. Ostatní hráči a rovnako tak organizátori vašu prípravu určite ocenia.
Nuž a mojou poslednou radou je – aby ste na akciu, pokiaľ možno, prišli včas, najlepšie ešte o niečo skôr. Bez problémov potom stihnete registráciu (ktorá mnohokrát brzdí začiatok hry), kontrolu zbraní, zaberiete najlepšie miesta na stany, môžete si dopredu prejsť hracie územie, dorobiť si to, čo sa ukáže ako nevyhovujúce, či nedostačujúce (napr. bezpečnosť zbrane), pokecať zo starými účastníkmi a všeličo sa od nich dozvedieť, prípadne v tom lepšom prípade aj pomôcť s niečím organizátorom.
Kostýmová povinnosť
Prakticky na všetkých akciách bez rozdielu sa po vás vždy bude vyžadovať, aby ste chodili v štýlovom (rozumej vyhovujúcom) kostýme. Nie je to samoúčelné. Veľmi to prispieva k atmosfére akcie i vašim zážitkom. Samotný kostým pritom nemusí byť nič drahé, ani svetoborné. Pri troške tvorivosti si vystačíte aj s málom. Pokiaľ svoj kostým prispôsobíte častým zmenám a rozmarom počasia (napr. si dáte na tuniku sveter, alebo cez seba v lejaku pršiplášť) nikto vám nič nepovie. Snažte sa však vyvarovať vecí, ktoré pôsobia rušivo (rifle, tričká s potlačou – hlavne metalové frčia, tenisky a pod.). Týka sa to aj doplnkov. Keď máte na hre hodinky, nemusíte ich nosiť nutne na ruke, ale napr. ukryté vo vrecku, či v brašni. Po dobu akcie kľudne dajte dole aj neštýlový piercing, či šperky.
Správanie sa v tábore
V tábore bývate nielen vy, ale aj veľa ďalších ľudí a ste tam vidieť aj počuť. Chovajte sa teda slušne. Nerobte neporiadok (na odpadky sú väčšinou pripravené vreci,a alebo si ich odvezte so sebou – aspoň do dediny), nerozkladajte ohne pokiaľ, vám to výslovne nepovolí organizátor (ani fakle), na záchod využívajte miesta na to určené. Nepoškodzujte prírodu ani svoje okolie (typické je umývanie riadu, či čistenie zubov v studničke, parkovanie áut na nepokosenej lúke a pod.).
Pokiaľ už musíte na akciu priviesť psa, dohovorte sa dopredu s organizátorom. Svojho miláčika ste však potom povinný celú dobu strážiť, aby nekradol jedlo, či neočúraval stany.
Nerobte zbytočný hluk. Taký ilegálny a nekoordinovaný spevácky folklórny súbor, ktorý sa rozhodol nacvičovať svoje opilecké odrhovačky o štvrtej ráno, kedy sa okolo vás pokúša zaspať niekoľko desiatok/stoviek ľudí, vám na popularite naozaj nepridá.
Pokiaľ musíte fajčiť, snažte sa to robiť niekde bokom, kde to nebude smrdieť ostatným. Veľa ľudí nefajčí (z akýchkoľvek dôvodov) a z vašich cigariet je im zle, minimálne nepríjemne. Neodhadzujte špaky v prírode, hrozí vážne riziko požiaru.
Večer ponúka mnoho príležitostí ako sa zabaviť (teda pokiaľ práve nehrátr „hard core 24 non-stop larp“). Posadajte si okolo ohňa (určite ste už dnes pomohli s prípravou dreva na oheň, že?), spievajte s gitarou či iným hudobným doprovodom, opekajte večeru, rozprávajte si príbehy, rozoberajte hru (pozor na mimoherné informácie), hrajte hry (akékoľvek), proste bavte sa podľa chuti, ale tak, aby ste svojou zábavou nekazili zážitok ostatným. Niektorí jedinci zvyknú zmiznúť do neďalekej krčmy, ale zbytočne sa tým okrádajú o nočnú pohodovú atmosféru akcie.
Slušne sa samozrejme chovajte nielen na celom hracom území, ale aj v priľahlých obciach/dedinkách (taká hlučná cesta z krčmy, vandalizmus či pošlapané pole miestneho farmára na prejavenej priazni miestnych nepridá). Problémy s niektorými účastníkmi akcie totižto môžu zapríčiniť zákaz usporiadania ďalších akcii na takomto mieste.
Ako sa správať k civilom
Cudzí ľudia (miestni aj turisti) sú väčšinou zvedaví, čo sa to vlastne deje. Buďte k nim otvorení a komunikatívni, je totižto nutné udržovať dobré vzťahy. Na otázku „čo robíte“, patrí medzi najlepšie vysvetlenie pojem „rozprávková hra“. Uvedomte si, že vás miestni často pozorne sledujú a podozrievajú ktovie z akých nerestí, takže priveľmi nepredvádzajte pre nimi násilie, boj a drsné veci (taká obeť satanovi nie je vždy správne pochopená ak je vytrhnutá z kontextu).
Alkohol & Drogy
Na akcie samozrejme nepatrí alkohol ani akékoľvek iné drogy. Zhúlený, podnapitý či nedajbože „našlehnutý“ protivník je veľmi nebezpečný nielen sám pre seba, ale bohužiaľ aj pre svoje okolie. Ak niekoho takéhoto na hre vymáknete, skúste ho patričným spôsobom usmerniť (nie spacifikovať!) a na vážnejšie prípady bez váhania upozornite organizátora. Predovšetkým tí mladší účastníci často nezvládnu neobvyklú, čerstvo nadobudnutú voľnosť, a majú pocit (a často práve kvôli zlému príkladu tých starších hráčov), že k poriadnej zábave sa patrí poriadne opiť. Ale larpy a bojovky sú predovšetkým dobrodružné hry v prírode a nie žiadne smažby či chlastačky. To patrí naozaj niekam inam. Navyše ak nepijete, vyhnete sa tak nepríjemným ranným „šimpanzom“ (či iným opiciam) a ostatným účastníkom rozhodne nebude chýbať ranná aróma ogrcaného tábora. Pokiaľ sa chcete napiť (niekedy je toto ponechané na uvážení každého účastníka), pite s mierou a rozhodne nie nikdy počas hry. Uvedomte si, že pokiaľ by náhodou došlo k nejakému vážnejšiemu zraneniu či inému problému, policajti by vám určite dali fúknuť a tak to večer veľmi nepreháňajte nech stihnete do začiatku hry vytriezvieť.
Dodržiavanie pravidiel
Dodržiavanie pravidiel je predovšetkým osobnou hrdosťou, cťou a záležitosťou Fair Play. Proste sa nepodvádza. Samozrejme, je možné neuznávať zranenia, podvádzať pri počítaní životov, používaní schopností na ktoré nemáte nárok a podobne, ale časom sa na to určite príde a vy sa dočkáte tak maximálne veľkej hanby, ktorej sa nezbavíte mesiace a niekedy aj roky. Stojí to teda za to?
Pokiaľ máte podozrenie, že niekto porušuje pravidlá, nenapádajte ho a hlavne sa s ním zbytočne nehádajte. Najskôr to preberte s organizátorom. Možno sa na jeho postavu vzťahuje pravidlo, ktoré nepoznáte. Neúmyselné porušenie pravidiel sa občas stávajú. Dostatočným štúdiom pravidiel sa však dá tomuto zabrániť.
Bezpečný boj
Aj keď vás vtiahne vír boja, berserk, nastane situácia, kedy ide o všetko a adrenalín vám tečie z uší nezabúdajte, že JE TO LEN HRA!! Snažte sa byť aspoň čiastočne nad vecou a uvedomte si, čo vlastne robíte. Samozrejmosťou by mali byť brzdené údery a rozumné bojové tempo. Rozhodne nie žiadne divoké nekoordinované máchanie, prerážanie krytov, preskakovanie radami a pod. Pokiaľ si chcete s niekým vybaviť účty, tak prosím, ale nie počas hry (prípadne ak je taká možnosť vyzvite ho herne na duel). Prispôsobte svoj boj schopnostiam svojich nepriateľov (často proti vám stoja naše krehké polovičky alebo neskúsené deti). Nemierte na žiadne, všeobecne známe, nezásahové plochy ako sú ruky, rozkrok a tvár. Snažte sa mať neustále kontrolu nad svojou zbraňou a vždy vedieť kam a prečo sekáte. Samozrejmosťou je nebodať, nechytať protivníka, žiaden kontaktný boj a la telo na telo atď.
Pri boji „strážte chrbát“ svojho protivníka (rozumej dívajte sa, čo je za ním) a v prípade, že hrozí kolízia (strom, prudký svah, ležiaca mŕtvola) súboj radšej prerušte alebo presuňte do bezpečnejšej zóny. Rovnako tak na takýchto miestach nebojujte a sami rozhodne nezatlačujte na takéto nevhodné miesta protivníka, aby ste tak získali taktickú výhodu v boji. V prípade bolestivého zásahu prerušte na potrebnú dobu súboj. V prípade vzniku zranenia (či už vašou vinou, alebo nešikovnosťou protivníka) ste povinný okamžite poskytnúť všetku nevyhnutnú pomoc, pokiaľ sa mu nedostane kvalifikovaného ošetrenia.
Podmienkou pre bezpečný boj sú tiež bezpečné zbrane. Rešpektujte kontrolu zbraní a nesnažte sa jej vyhnúť (aj pri strachu, že by vám zbraň neprešla – spravodlivý organizátor určite dačo pre vás vymyslí). Radšej bojujte požičanou kratšou zbraňou než aby ste sa za každú cenu snažili presadiť svoju vlastnú – potenciálne nebezpečnú. Rozhodne nebojujte poškodenou zbraňou a pri streľbe kontrolujte pred každým výstrelom šípy, ktoré používate. Samozrejme je lepšie bojovať obalenou či vypchatou zbraňou, ale pozor nech vás to nezvádza k úvahám typu: „Je to obalené, nemôže sa teda nič stať.“ Nie je to pravda!! Nepreháňajte to s hmotnosťou zbrane. Musíte byť schopný mávať so zbraňou, nie ona s vami. Tiež rôzne háky, bodce a iné výrastky na čepeli aj inde môžu byť potenciálne nebezpečné.
Za veľa zranení si môžu hráči sami. Či už preto, že nevedia poriadne bojovať, predkláňajú sa, hrbia sa, či strkajú hlavu kam nemajú, strhávajú si rany na tvár, nekryjú (či už naschvál, alebo preto, že to nevedia, či nezvládajú) a hlavne nepoužívajú základné ochranné pomôcky – dobré rukavice (kožené pracovné rukavice sú minimum), ale na bojovkách aj prilbu, chrániče kĺbov a pod.
Hádky
Základným pravidlom pri hádkach je vôbec sa do nich nepúšťať. Ono sa to nezdá, ale veľmi tým kazíte hru sebe aj ostatným. Však to poznáte: „Múdrejší ustúpi, hlupák sa utopí.“ Už vôbec sa nehádajate o tak triviálnych veciach, ako je uznávanie zásahov, počítanie životov a pod. Pokiaľ si myslíte, že niekto sústavne podvádza, upozornite na neho organizátorov. Tí sú tam na to, aby takýchto ľudí riešili.
Rešpekt k organizátorom
Rešpektujte organizátorov hry aj ich pokyny. Sú to nadšenci rovnako ako vy, ktorí strávili desiatky, ba stovky hodín tým, že pre vás ostatných pripravovali dobrú zábavu, tak im ich snahu nekazte. Pokiaľ budete ignorovať stanovené pravidlá a kašľať na organizátorov, ľahko tak získate povesť ľudí, ktorých nie je dobré si na akciu volať.
Organizátorov behom hry informujte o tom, čo sa deje, čo viete a aké akcie sa chystáte podniknúť. Pomôže im to udržať dostatočný prehľad o priebehu a vývoji hry, deja a v neposlednom rade možnosť včas zasiahnuť (môže sa stať, že vám aj niečo zakážu, pretože by vaša akcia mohla narušiť ich plánovaný koncept a skazilo by to hru). Neokupujte však organizátorov zase veľmi často. Majú veľa práce (aspoň sa tak tvária) a ich čas je vzácny. Organizátori by nemali však zneužívať svoje postavenie k tomu, aby vás otravovali alebo sa nedajbože nechali uplatiť vašou čokoládou (dievčence by o tomto vedeli možno viacej). Hlavným cieľom dobrého organizátora by malo byť, aby sa na jeho akcii bavila väčšina účastníkov.
Riešenie problémov
Pokiaľ sa na hre nebavíte, nesadla vám vaša rola, alebo vám niečo / nejaké pravidlo / okolnosť / dejová zápletka / iná postava kazí hru, tak len niekde neseďte a nenadávajte, ale miesto toho radšej príďte za organizátorom a kľudne s nimi preberte váš problém. Často vám môžu ľahko pomôcť a aj by tak dávno urobili, keby o vašom probléme vedeli skôr.
Občas sa stane, že postava, ktorú ste si zvolili, nezapadne úplne do hry prípadne je svojimi vlastnosťami izolovaná od ostatných hráčov („Ja by som s nimi šiel, ale môj zlodej by to nikdy nespravil“). Vy si hru veľmi neužívate, ale nechcete v polke hry radikálne zmeniť charakter svojej (dopredu pripravenej) postavy. Tiež sa obráťte na organizátorov. Majú v rukách mnohé páky, o ktorých sa vám ani nesnívalo a práve v takejto situácii môžu pomôcť.
Roleplaying
Predovšetkým na Larpoch sa veľmi cení takzvaný roleplaying (RP). Čo to vlastne je? Toto cudzie slovo v jednoduchom poňatí znamená, že na hre nehráte seba samého, ale nejakú vymyslenú postavu. Táto postava je daná nielen svojim povolaním či schopnosťami, ale aj svojou povahou, minulosťou a pod. Hráč by mal vymyslieť celý charakter (spomínaný backround) a s tým sa čo najviac stotožniť, prebrať minulosť, záujmy, zvyky a zlozvyky, názory, chovanie, ciele a informácie svojej postavy a hlavne ich oddeliť od seba samého. Dobrý RP znamená, že hráte aj veci, ktoré nemusíte, poprípade veci, ktoré pre vás môžu byť dokonca nevýhodné resp. mať na vašu postavu negatívny dopad. Napríklad keď herne popijete v krčme a potom chvíľu hráte opitého, aj keď vám to žiadne pravidlo neprikazuje. Alebo keď ťažko ranený utekáš z boja.., aj keď ty ako hráč vieš, že keby si v tom boji padol, kamaráti by ťa oživili. Keď hráte barbara, môžete hrať že neviete čítať a písať. Naopak, keď hráte učenca či mága, môže vám vypadávať meč z ruky. Na dobrý RP je výhodou mať prirodzený herecký talent, prípadne trocha tvorivosti.
Nesmierne dôležitou súčasťou hry je atmosféra. Neničte ju hláškami typu: „Čéče, mňa to nebaví, pome radšej chlastať do krčmy a hrať medžiky“ alebo „Sakra, ja už si chcem konečne zabojovať. Kedy nám už tí … organizátori dajú dáky fajt?“ prípadne „Aha pod tou maskou je Anička. Anči ty teda vyzeráš!“. A naopak sa pokúste radšej chovať, hovoriť a jednať ako postavy, ktoré predstavujete: „Tý brďo! Drak! A aký veľký! Aaaaaaaaa utekajtéééé…“ (v reále vás organizátor v maske nevydesí, ale vašu postavu hobita zlodeja by skutočný drak pekne šokoval) alebo „Hurá! Jaskyňa. Konečne mne milý priestor. Idem prvý.“ (v skutočnosti by sa vám síce do malej diery plnej nebezpečných príšer nechcelo, ale vy hráte trpaslíka bojovníka a ten má už elfského lesa plné zuby). Práve takéto drobné hlášky a vžitie sa do postavy robia z podobných hier tak skvelú zábavu.
Prehrávanie a ohľaduplnosť
Môže sa stať, že v maximálnej snahe dokonale hrať niečo fakt preženiete. Často sa to stáva pri rôznych záporákoch, škretoch a podobne. Je veľmi lacné a jednoduché byť extrémne drsný, hnusný či nechutný. Nebuďte prehnane hrubý, sprostý a oplzlý. Je to síce hra, ale menej zvyknutým ľuďom vo vašom okolí sa z vás môže zdvíhať žalúdok. Vždy sa to dá zahrať aj s veľkým vtipom a gráciou, čoho si ostatní cenia určite viacej, než lacnú „drzosť a aroganciu“. Nezháňajte si príliš nechutné kostýmy a doplnky. Viacej obmedzte hranie mučenia a iných zverstiev (o hraní znásilnenia či pitvania radej ani neuvažujte – že nekromanti?). Nevykrikujte na ľudí nadávky a urážky. Uvedomte si, že medzi „teplými elfami“, ale aj vo vašich radách sú najmenej 4% homosexuálov a že sú to ľudia (mnohokrát aj kamaráti) rovnako ako vy. Ste na hra – nejde o extrémny výkon ani o extrémne dobrodružstvo, ale o pohodovú a príjemnú hru pre všetkých zúčastnených.
Umenie prehrávať
Nikdy nie je možné zaistiť, aby ste sa dobre bavili úplne všetci. Keď niekto vyhráva, musí iný prehrávať. Prosím, snažte sa brať občasné prehry a neúspechy športovo. Pokiaľ zomriete, nebuďte naštvaný na tých, čo vás zabili a nesnažte sa im pomstiť ani k tomu navádzať ostatných (ak ste hrali dobre, väčšinou vás niekto herne pomstí). Berte to športovo a určite si pripíšete u ostatných za takéto správanie body k dobru.
Pokiaľ umriete, začnite hrať inú postavu. Máte unikátnu možnosť vyskúšať si klady a zápory inej role. Na dlhšie hry, kde je možné (či dokonca pravdepodobné), že zomriete si prípadne so sebou zoberte rovno kostým či doplnky na nejakú inú postavu (organizátori väčšinou majú pre takéto prípady pripravené náhradné postavy v podobe rôznych NPC či príšery, ale s kostýmami je to už horšie).
Kombenie a Munchkinovanie
Hlavným cieľom mnohých (hlavne menej vyspelých hráčov) je mať čo najmocnejšiu a najnabušenejšiu postavu (tzv. Mančkini). Dosiahnuť sa toho dá zúrivou honbou za vylepšovaním svojej postavy (expenie), protekciou u organizátora (extra pravidlá, či výnimky), podvádzaním, vychytávaním bugov a dier v pravidlách, alebo čo najúčinnejším kombinovaním rôznych schopností.
Nerobte to! Verte alebo nie, ale hru si môžete veľmi dobre užiť aj ako slabá postava (hrať napr. kňaza či mnícha, ktorý len za každú cenu šíri vieru, aj keď je to čistý RP v kruhu škretov). Pokiaľ narazíte na nejakú medzeru v pravidlách, ktorú by bolo možné nejako zneužiť, tak ju nezneužívajte, ale zájdite radšej za organizátorom a upozornite ich na ňu (žiaden tvorca pravidiel nie je neomylný).
Herné a neherné
Snažte sa rozoznávať čo je herné a čo je neherné. Herné je to, čo rieši, hovorí a robí vaša postava, ktorú hráte. Neherné je naopak všetko to, čo robíte ako hráč – napr. vysvetľovanie pravidiel, rozhovory s organizátormi, varenie obeda, písanie SMSky rodičom, toaleta a pod. – tieto veci nie sú súčasťou hry, mali by od nej jasne oddelené a malo by ich byť čo najmenej. Každopádne nesmú byť zneužívané k získaniu herných výhod! (dostať sa z obliehaného mesta k niekomu sa nenápadne priblížiť, získať nejakú informáciu a pod.) Pokiaľ nedokážete niečo herného naznačiť reálne, tak na to upozorňujte všetkých, ktorí by si toho mohli všimnúť („V skutočnosti meriam tri metre.“ „Táto váza je v skutočnosti zo zlata.“ Táto palička je páčidlo.“ a pod.). Vždy upozorňujte ostatných, čo v skutočnosti vidia a počujú a pokiaľ ste si nie istý, kľudne sa sami pýtajte.
Informácie sú jednou z najdôležitejších vecí v hre. Snažte sa obmedziť na minimum rozdiel medzi tým, čo vie vaša postava a čo viete vy ako hráč. Veľmi to ovplyvňuje vaše chovanie a ruší to hru. Je zakázané zbierať neherné informácie, t.j. niečo, čo vaša postava nemôže vedieť („Ty si mŕtvy? Kto ťa zabil? Aké sú pravidlá pre tvoju schopnosť? Ty si upír? Čo si počul pri organizátoroch?“). Na takéto otázky si počkajte na koniec hry. Samozrejme je zakázané používať mobilné telefóny a iné elektronické výdobytky modernej doby (ďalekohľad, baterku a pod.).
Mimo hru môžete byť dobrí (najlepší) kamaráti, partneri a pod. každopádne v hre môžete byť cudzie postavy alebo dokonca nepriatelia. Chovajte sa podľa svojich rolí. Nevyužívajte „staré“ známosti a dôvery, nezvýhodňujte svojich kamarátov, ale obracajte sa na nových a cudzích ľudí. Nepodliehajte trendu jazdiť na hry ako dopredu dohovorená družina, ktorých neherné kamarátstvo a spojenectvo nemá šancu narušiť žiaden herný mechanizmus, úplatok, či informácia. Ostatní proti vám nemajú šancu a kazíte tým hru. (Nie je nič lepšie ako využiť takúto príležitosť na zoznámenie sa s novými ľuďmi).
Pokiaľ umriete a začnete hrať novú postavu, tak myslite na to, že si nepamätáte nič zo svojej minulosti resp. zo svojej predošlej role. Vaša nová postava nemá ani šajnu, kto zabil tú starú (aj keď vy ako hráč to samozrejme viete) a bude vrahovi kľudne znovu dôverovať. Väčšinou nemáte žiaden herný dôvod hľadať vraha svojej miluje postavy a mstiť sa mu. Nikomu nič nenaznačujte a najlepšie ani nehovorte, že ste mŕtvi. Pokiaľ začnete hrať inú postavu, zmeňte svoje chovanie, svoj vzhľad (účes, fúzy) a kostým (aspoň ubrať, či pridať nejaký výrazný doplnok, pokrývku hlavy a pod.), aby bolo jasne vidno na prvý pohľad, že už ste iná postava. Samozrejme si zvoľte iné meno.
Dôsledky vašich činov na ostatných hráčov
Pred tým, než niečo vykonáte, skúste trošku popremýšľať aké bude mať tento váš počin dopady na ostatných hráčov a na hru ako takú. Pokiaľ zjednotíte pod svoju vlajku všetkých bojovníkov v hre, máte síce veľkolepú armádu, ale tá samozrejme nemá potom proti komu dôstojne bojovať a hrozne sa nudí. Pokiaľ sa stanete temným kúzelníkom, ktorý vyvraždí tri štvrtiny ostatných hráčov, budú vás musieť organizátori „zneškodniť“ nejakým božským zásahom, aby ostatní hráči mohli vôbec hrať. Pokiaľ hneď na začiatku hry zavraždíte dôležité postavy a kráľa, bude sa hra ešte dlho zmietať v chaose a dej nebude nikam napredovať. Nevravím tým, že nesmiete vziať dej hry do vlastných rúk. Naopak. Naozaj dobré hry to umožňujú. Len je rozdiel zabiť po dlhom súperení šéfa konkurenčného klanu upírov a zabiť pre pár drobných alebo ešte horšie z nudy a v presile okoloidúce bezbranného spoluhráča, ktorý sa so svojou postavou niekoľko dní pracne vyvíjal a má rozohraných niekoľko zápletiek a úloh.
Rešpektujte svojich veliteľov a vladárov. Väčšinou sú to omnoho skúsenejší hráči než vy a vedia čo robia. Pokiaľ nie, čoskoro sa nájde niekto lepší kto ich (prinajmenšom fakticky) nahradí. Pamätajte, že ako disciplinovaná jednotka s dobrým vedením máte omnoho väčšiu šancu na víťazstvo, než ako banda nedohodnutých a nekoordinovaných individualistov. Vladári sú na hrách veľmi užitoční. Sústreďujú moc v rukách schopných hráčov, čo pomáha rozohrať hru a posunúť ju do kvalitnejších vyšších stupňov.
Prehodnotenie cieľa
Počas hry môžete zistiť, že to, o čo ste sa celú dobu snažili nie je to pravé. Je síce fajn zistiť, že ste najlepší bojovník kráľovstva, ale ostatní behom vášho zlepšovania stihli rozbehnúť politiku, vyriešiť veľa úloh a vôbec, celkovo sa viacej bavia. Nebojte sa behom hry zastaviť, zamyslieť sa nad tím, čo robíte a o čo sa vlastne snažíte a pokiaľ to nie je to pravé, zmeniť to. Ale skôr než k výrazným zmenám povahy vašej postavy, by malo dôjsť len k zmene jej činností, prípadne cieľov.
Dodržiavanie limitov sveta
Pri larpoch je veľmi dôležité, aby všetci hráči hrali rovnakú hru. To zaisťuje organizátor tým, že vytvorí a všetkým účastníkom čo najlepšie popíše svet, v ktorom hrajú. Tieto podmienky sú pre hráča záväzné. Pokiaľ ich svojvoľne porušíte (napríklad v prísne náboženskom svete začnete hlásať ateizmus), mnohým ľuďom môžete pokaziť hru. Pri veľkých zmenách sa potom nedivte, keď organizátor rázne zakročí, aby si udržal celistvosť hry (napr. ateistu usmaží božský blesk)
Uvedomte si, že vaše postavy nemajú zďaleka taký prehľad, znalosti a benevolenciu ako hráči 21. storočia. Nesnažte sa presadiť dohodu dvoch tradične nezmieriteľných strán. Nezavádzajte nové vynálezy či politické systémy (demokraciu, strelný prach, molotovove koktaily, a pod.). Pokiaľ chcete uskutočniť nejakú výraznú zmenu v hre, dohovorte sa najskôr s organizátormi, či to zodpovedá hre, ktorú hráte.
Komunizmus
Bohužiaľ najefektívnejším systémom správy malej skupiny ľudí, ktorým nejde o nič skutočne dôležité, je vzájomná dôvera a spoločná kasa. Na mnohých hrách organizátor pripravia prepracovaný politický systém plný možností (presvedčovanie, voľby, úplatky, vydieranie, únosy, vraždy) a hráči ich aj tak nevyužívajú a o všetko sa radšej priateľsky delia, rozdávajú majetok, nehrajú na spoločenské postavenie a pod. Kamarátstvo a neherná dôvera prevládnu nad postavami a ich vzťahmi. Zbytočne to potom ochudobňuje hru o veľmi zaujímavý rozmer. Snažte sa hrať v prvom rade každý sám za seba, nespoliehajte na neherné kamarátstvo, majte vlastnú kasu, názory a ciele, neprezradzujte svoje schopnosti, zhrabávajte moc, budujte si osobnú prestíž, vydávajte sa za najvýhodnejších partnerov, zvádzajte atraktívnych partnerov (nie nutne tých istých) atď. a podnecujte k tomu aj ostatných (bez konkurencie je nuda). Hra sa tak stane omnoho zaujímavejšou.
Syndróm posledného dňa
Syndróm posledného dňa sa hovorí zmene v chovaní hráčov, ktorí si ku koncu viacdennej hry neuvedomujú, že herný svet ide ďalej, aj keď oni odídu a snažia sa na poslednú chvíľu urobiť čo najviac vecí a často stratia pud sebazáchovy a ohľad na všetku doterajšiu motiváciu. („Mne je to jedno, aj tak idem domov“). Je to veľmi bezohľadné k ľuďom, ktorí sa stále ešte snažia hrať. Nesnažte sa dohnať málo aktívnu hru tím, že na poslednú chvíľu niekoho zabijete alebo niečo zničíte, len aby ste niečo urobili či dokázali, že ste to celú hru mali. Hrajte až do konca tak, aby hrala vaša postava, ktorá domov nejde.
V slabšej (ale tiež nefér) podobe sa prejavuje tento syndróm u ľudí, ktorí z nejakého dôvodu idú skôr domov a tak dajú všetky svoje peniaze a vybavenie svojim kamarátom. To je z hľadiska postavy nezmysel. Svoje veci odovzdajte organizátorovi alebo s nimi preberte, ako ich čo najlepšie „zanechať“ v hre (napr. ukrytý poklad).
Pomoc organizátorom
Organizátori majú veľa práce s prípravou hry samotnej a určite im veľmi pomôže niekoľko zodpovedných účastníkov, ktorí im pomôžu s drobnými prácami (upratať, rozvešanie alebo naopak pozbieranie fáboriek, vykopanie latríny a iné viac, či menej populárne práce). Oni pre vás pracovali celú hru. Pokiaľ môžete, skúste im to vrátiť. Ocenia to nielen oni.
Koniec
Dodatok k článku
Tento článok vznikol za pomoci priateľa Azrika a nášho spriateleného webu www.palmir.cz , ktorý sa rovnako ako my snaží zlepšiť úroveň akcií ako takých a hlavne samotný prístup hráčov k týmto akciám. Všetky informácie obsiahnuté v tomto článku sú predovšetkým odporúčania ľudí, ktorí sa vo svete LARPov, bojoviek (drevární) nejakú dobu už pohybujú a majú bohaté skúsenosti. Aj keď sa v podstate jedná o hrubý preklad, väčšina tu rozobratých problémov je rovnaká pre české aj slovenské akcie. Aj keď sa niekomu môže zdať, že na Slovensku je to trochu inak, jediný vážnejší rozdiel môžeme badať v hráčskej základni, ktorá zatiaľ ani zďaleka nedosiahla takých rozmerov, ako u našich českých bratov. Niekoľko postrehov som pridal sám, iné som len prevzal, ale podstata a posolstvo článku ostali nezmenené.
(pre potreby S.L.A.D.u preložil a upravil)
-Ganjalf-