Dňa respektíve noci pána 4.5. 2007 sa uskutočnil druhý ťah larpu z Urban sveta Dracon.
Larp pomerne nový si kladie za cieľ podľa slov jeho autora „výuku novej „krvi“(rozumej nových hráčov) do prostredia Urban larpu a vlastne aj WoDu (World of Darkness), čo sa mu na moje milé prekvapenie celkom darí. Z hľadiska účastníka aj pozorovateľa rád skonštatujem, že status „nový hráč“ sa vyskytol v hojnom až úctyhodnom počte 11 kúskov, čo pri odhadom dvadsiatke celkového počtu zúčastnených hráčov je naozaj pekný ukazovateľ toho, aký záujem o takýto druh zábavy je medzi našou„fantasy/horror pozitive“ verejnosťou. Z toho väčšina bola na moje druhé veľké prekvapenie ženského rodu, čo mňa ako zarytého bádateľa v oblasti ženskej návštevnosti akcií potešilo o to viacej.
No a vo co teda vlastne gou? Dracon sa svojím konceptom hrania niekoľkých ťahov ročne dá považovať za obdobu mestského hrania stredoslovenských ťažení (ktoré rovnako má za cieľ prilákať k hraniu larpov nové tváre), či tiež čerstvo sa rozrastajúceho sa Shadowfall‑u. Systém spočíva v hraní počas celého roku pričom každý jeden ťah (aspoň v prípade tohtoročného prvého Draconu) pozostáva z lokálnych príbehových/dejových epizód s následným presúvaním sa do iných lokalít. To je spojené, doplnené a premiešané vytvorením skupiniek podľa názorov, presvedčení či poslaní, ktoré popri všetkom tom hraní často-krát radi zasadnú do rôznych pohostinstiev, kde prerokovávajú vnútornú politiku, či ďalšie kroky.
Pre priblíženie udalostí sa v nočnej Bratislave onej noci odohralo rituálne odstránenie bezpečnostnej bariéry, nielen s tým spojených niekoľko podivných lokálnych rituálov, niekoľko stretov strán society so sabbatom, ťažké zháňanie komponentov do tajomnej zbrane „Nihilizátora“ a za pomoci tejto mocnej zbrane odstránenie prestrašného Hvozda na Jedlíkovej. Verejnosť si mohla počas noci povšimnúť podivné správanie u niektorých jedincov, častejšie viditeľne nosené zbrane, či podivných pomätencov s krížmi behajúcimi napr. na autobusovej stanici Mlynské Nivy. Za zmienku stojí spomenúť aj choreografiu hromadného „tanca smrti“, ktorého sa na konci zúčastnili všetky mŕtve postavy za účelom vernej reprodukcie nikým nepoznaného Hvozda. Verejnosť opäť mohla zočiť podivne sa potácajúcich, podivné zvuky vydávajúcich a do noci vykrikujúcich jedincov vo formácii, ktoré pripomínala zoskupenie ľudových tancov, ktorá na známom „bratislavskom šikmookom trhovisku“ evidentne útočila na inú skupinku, prevažne tmavo odetých ľudí.
Dracon sa skončil niekedy tesne pred jednou hodinou nočnou a to správne depresívnym a depresívne gotickým dažďom. A tak ku skvelo zakončenej atmosfére patrilo už len klasické mimo herné posedenie pre tých, ktorí čakali na nočné spoje domov a pre ten zvyšok napr. ako ja pracujúcich aj v soboty urputná pešia túra nočnou depresívnou Bratislavou domov do reality.
… Dracon pokračuje.