Preskočiť na obsah

História SLADu

Intro:
„Na počiat­ku bolo…pivo. Nuž a pred ním …S.L.A.D.“ …no to je hádam kaž­dé­mu jasné.

Svojho času som bol požia­da­ný jed­ným spo­lu­ko­le­gom od fachu, aby som napí­sal akú­si retros­pek­tí­vu toho, aké boli počiat­ky strán­ky, kto­rá dovo­lím si pove­dať zosku­pi­la, naštar­to­va­la a v nepo­sled­nom rade rozž­ší­ri­la komu­ni­tu lar­pis­tov na Slovensku a znač­nou mie­rou tak pris­pe­la k tomu, že sa tu dnes na fórach stre­tá­me a dis­ku­tu­je­me v takom hoj­nom počte, ale­bo sa v lete toľ­kí stre­tá­me na výbor­ných akciách a venu­je­me sa tomu, čo máme všet­ci tak radi. Hraniu rolí na živo! Ja si svoj sľub dnes plním v podo­be toh­to člán­ku, kde by som rád zaspo­mí­nal aké boli počiat­ky komu­ni­ty lar­pis­tov resp. komu­ni­ty Spoločnosti LARPov a dre­vár­ní, aké boli moti­vá­cie jej vzni­ku, ako sme to celé so Starým Hostinským vymys­le­li a ako (sa) nám to celé nako­niec roz/do-pad­lo :-).

Dovoľte mi teda teraz pono­riť brko his­tó­rie do tušu spo­mie­nok a roz­pí­sať vám jeden príbeh.

KAPITOLA PRVÁ: „Na Východ do raja.“

Píše sa jeseň roku 2003 a nie­kda­šie zosku­pe­nie „fan­ta­sy pozi­tiv“ maní­kov, fan­ta­zis­tom a užšej verej­nos­ti zná­me pod kry­cím nemom Spoločensto Tolkiena (ST) plné elá­nu plá­nu­je akcie svoj­ho zdru­že­nia na ďal­ší rok. Jeho vte­daj­ší aktív­ny člen Branislav Š. pre­zý­va­ný tiež Erkenbrand svoj­ho času žijú­ci v Košiciach*, roz­prá­va púta­vé prí­be­hy o báj­nej fan­tas­tic­kej hre, kto­rá sa u nich doma z času na čas hrá­va. Bojujú v nej mej­džov­ja po boku s moc­ný­mi wari­or­mi zabí­ja­jú škre­tov a „tých tem­ných“ a plnia vše­li­ja­ké kves­ty a expia, aby boli ešte moc­nej­ší. A vraj je tam kopa fajn ľudí podob­nej krv­nej sku­pi­ny, čo milu­jú dra­čák, medži­ky a šerm. Tá hra malo svo­je ozna­če­nie. Svoje meno. Nazývali ju LARP.
Následne sa na (dnes už žiaľ nefun­gu­jú­cej) strán­ke tol​kien​.sk, kto­rej som vte­dy pomá­hal ako šéf­re­dak­tor vytvo­ri­la téma, kde sa o jed­nej takej­to akcii roz­prá­va­lo. Tou akci­ou bol LARP Betliar aka Les Garoton, kto­rú Erken začal organizovať.
V júny nasle­du­jú­ce­ho roku sme na ňu samoz­rej­me hro­mad­ne vyra­zi­li a to čo som tam zažil pozna­či­lo znač­ne môj ďal­ší „zdra­vý vývoj“ a „nor­mál­ny život“. Východ, kra­ji­na dovte­dy pre mňa nepoz­na­ná v kaš­tie­ly Betliar zhmo­nil všet­ky moje taj­né sny a túž­by na rea­li­tu v podo­be úchvat­né­ho pro­stre­dia a fan­tas­tic­kej atmo­sfé­ry. Rozpútavame tam to čaro noč­ných pose­de­ní pri ohni, vyke­cá­va­nie o všet­kých mož­ných aj nemož­ných témach s novo­poz­na­mý­mi ľud­ka­mi, skrát­ka, ako asi všet­ci tak aj ja hltám novo­poz­na­nú zába­vu a nevšed­ný úlet z kaž­do­den­nej rea­li­ty plný­mi ústa­my. A páči sa mi to.

KAPITOLA DRUHÁ: „Platforma“

Tu v tej­to cha­se ľudí spoz­ná­vam pre ten môj spo­mí­na­ný ďal­ší život a vývoj oso­bu naj­zá­sad­nej­šiu a to Hostinského od Starého Elfa, môj­ho kama­rá­ta, spo­lu­vi­zi­oná­ra a život­nú pla­to­nic­kú lás­ku Michala G. skôr zná­mej­šie­ho pod menom Annun (annun​.sk). Ako šéf­re­dak­tor a admin sme si navzá­jom mali na čo posťa­žo­vať tak­že téma dala tému, slo­vo dalo slo­vo, po pive sme dali ďal­šie pivo… …Hra sa skon­či­la. Išlo sa domov. A vo mne zosta­lo práz­dno. Prázdno po ľuďoch, po atmo­sfé­re, po akcií. Chcel som ďal­šiu akciu, ale neve­del som, kde, čo, kedy, ako, s kým… Tu nie­kde vznik­la myš­lien­ka, kto­rú sme spo­lu s jedi­ným fun­gu­jú­cim admi­nom, kto­rý u mňa vte­dy pri­chá­dzal do úva­hy, (teda Annunom) zača­li rie­šiť. Rozoberali sme ju, vykre­slo­va­li a for­mo­va­li až sa ono­ho pamät­né­ho dňa zhmot­ni­la v podo­be strán­ky slad​.tol​kien​.sk. Naplnili sme ju prvý­mi člán­ka­mi a tex­ta­mi struč­ných defi­ní­cií toho, čo robí­me a strán­ka samot­ná­na bola naša plat­for­ma vízie, kto­rou to robíme.
Spojazdnili sme fóra, dnes tak dôle­ži­tý kalen­dár, pome­ni­li ban­ne­ry, roz­ší­ri­li fámy a čaka­li ako rybár na pohyb pla­vá­či­ka, koho na náv­na­dy nalákame.

KAPITOLA TRETIA: „Komunita“

Začiatkom sa tu vída­li ľudia, s kto­rí­mi sme sa už pozna­li, či už z iných inter­ne­to­vých fór a komu­nít, ale­bo osob­ne z Betliaru, či pre mňa prvých pár akcii ako napr. „dnes již legen­dár­ní“ LARPy Tordhan, Dobrofanth či Vyvrženci, ale­bo bojov­ky Posledné spo­je­nec­tvo a Biely kameň) Postupom času ako tak ply­nu­li roč­né obdo­bia rástla aj komu­ni­ta, utu­žo­va­li sa regi­onál­ne vzťa­hy väč­ši­nov pod­ľa toho, kde sa aká akcia kona­la, rozo­be­ra­li sa stá­le aktu­ál­nej­šie a akút­nej­šie témy priš­li ďal­ší ľudia a s nimi ďal­šie akcie ako.BbFN, BD, HV, BbSD, atd …však vie­te ako­by to pokra­čo­va­lo. LARPy a bojov­ky rôz­nych sve­tov, veľ­kos­tí a set­tin­gov. Na fórach sa vyčle­ni­lo nie­koľ­ko typov náv­šetv­ní­kov, kto­ré by sa dali roz­de­liť na:
Intelektuálov / vete­rá­nov – teda tých, čo zaži­li a vedia a radi rozo­be­ra­jú a radia,
Organizátorov – teda tých, kto­rí majú z to všet­ké­ho teore­ti­zo­va­nia vyš­šej sku­pi­ny a záuj­mu niž­šej sku­pi­ny naj­väč­ší osoh,
Hráčov / Nováčikov / Náhodných oko­lo­idú­cich – teda tých, kto­rým všet­ky tie infor­má­cie majú uviesť na správ­nu mie­ru pochyb­nos­ti o ich dušev­nom a zdra­vot­nom sta­ve tela i mys­le a ponúk­nuť im tro­chu inú for­mu zába­vy a cie­le ich záujmu.

KAPITOLA ŠTVRTÁ: „A tak ply­nul čas“

Ako spie­va jed­na popu­lár­na slo­ven­ská sku­pi­na: „Zostarli sme ako maľ­by sve­to­zná­mych umel­cov..“ tak aj nám s Annunom život namie­šal „kok­te­il, kerí sa nepi­je brč­kem, ale sa pros­te rov­no exne“ a naše záuj­my a hlav­ne čas nám nedo­vo­lo­val veno­vať sa fun­go­va­niu S.L.A.D.u tak ako by potre­bo­val a vyza­do­val. Nachádzame sa na pre­lo­me rokov 2006/2007. Stránka je dlho­do­bo neka­tu­ál­na, nič nepri­bú­da, na fórach vzni­ká FLAME WARS, odchá­dza­jú pre S.L.A.D. význam­ní ľudia, do tém nepri­bú­da­jú nové prís­pev­ky. V tom čase sme tu pre­chá­dza­li prvou váž­nej­šou krí­zou a komu­ni­ta chlad­la. Našťastie skôr ako­by celá naša sna­ha upad­la v zabud­nu­tie priš­la neča­ka­ná pod­po­ra z rád komu­ni­ty v podo­be Vratka, Erkena či Ondra so Shadeom (kto­rí na dneš­nom výzo­re a fun­go­va­ní sla­du zane­cha­li kus svo­jej prá­ce) a koneč­ne bol tak napl­ne­ný cieľ, pre kto­rý S.L.A.D. nesie hrdo na čele náz­vu slov­ko Spoločnosť. Uviedli naše diet­ko do spoločnosti.
APROPÓ názov.
Viete ako ten­to názov vlast­ne vznikol.


Itermezzo: O tom, ako vzni­kol samot­ný názov slad.

Po tom ako sme si tri­um­fál­ne s Annunom dohod­li, čo že to vlast­ne ide­me dať do kopy a akú maši­né­riu tu roz­bie­ha­me („tak­po­ve­diac neho­ráz­nu“ ako­by več­ný kla­sik Annun rie­kol) bolo nut­no vymys­lieť názov. Priaznivé pod­mien­ky nám dali prí­le­ži­tosť stret­núť sa osob­ne na taj­nom mies­te v taj­ný čas úpl­ne taj­ne pri jed­nom upl­ne neuta­je­nom sto­le v jed­nom z odta­je­ných bra­ti­slav­ských pod­ni­kov. Čapovali Krušovice. Na papie­ri som vte­dy donie­sol asi desiat­ku náz­vov medzi kto­rý­mi sa už nácha­dza­la aj Spoločnosť Larpov a dre­vár­ní. Padli skvos­ty ako A.L.S. (Asociácia Larpov Slovenka), L.S.D.sk (Larpy s Drevárňami.sk), F.A.L.O.S. – čítaj faloš, neza­mie­naj s falus (Fantasy A LARPovo Orientovaná Skupina/Spoločnosť), K.L.A.D.A.S (Komunita Larpistov, Drevárnikov a Slobodných ) a pár ďal­ších, kto­ré už pre­šli prvot­nou cen­zú­rou a prví náv­števn­cí­ci strán­ky mys­lím moh­li aj za kon­krét­ne náz­vy svoj­ho času zahla­so­vať. Diskutovali sme o zne­ní jed­not­li­vých náz­vov, význa­moch a tak podob­ne. Snažili sme sa tam zahr­núť čo naj­viac z toho, čo máme na tom celom tak radi. Nakoniec tak ako sa na správ­nych pivá­rov pat­rí sme osta­li pri tom „naj­lep­šom čo doma máme“. Triumfálne sme poz­dvih­li čaše a tri­krát sme zvo­la­li na slá­vu S.L.A.D.u. (V pri­lo­že­nom mate­riá­li sa nachá­dza aj fot­ka z ono­ho sláv­nost­né­ho aktu. Fotku robil náš krst­ný tato sla­du več­ne tem­ný brat Depres).


KAPITOLA PIATA: „Ako to celé nako­niec dopad­lo a kam to vlast­ne spe­je dnes“

Dopadlo to vlast­ne tak ako vidí­te. Slad dostal svoj ofi­ciál­ny vlast­ný domov a momen­tá­le síd­li na svo­jej vlast­nej domé­ne slad​.sk. Má boha­tú galé­riu aj záso­bu pod­stat­ných infor­má­cii v podo­be nahro­ma­de­ných člán­kov, má fun­gu­jú­ce­ho admi­nis­trá­to­ra aj zod­po­ved­nú sprá­vu fór, komu­ni­ta zno­vu oží­va aj vďa­ka mla­dej krvi, kto­rá sa k našej Spoločnosti hlav­ne za posled­ný rok pri­po­ji­la. Akcie sa udo­mác­ni­li a z nie­kto­rých sa už stá­va­jú slo­ven­ský­mi Legendami. Minuloročné uka­zo­va­te­le náv­štev­nos­ti tých naj­väč­ších pre­kro­či­li magic­kú hra­ni­cu 100, o čom sme pop­rav­de na žačiat­ku ani nesní­va­li – aj keď sme mali ako tak zma­po­va­né dia­nie u našich suse­dov, či sever­ských kra­ji­nách, kto­ré nám sú stá­le vzo­rom. Konajú sa akcie maso­vé aj komor­né pre nároč­nej­ších hrá­čov. Mnohé akcie sa dnes kona­jú bez toho, že by ste poda­kto­rí o nich čo i len tuši­li a mno­hé sú ešte len v hla­vách organizátorov.
L.A.R.P. sa vďa­ka verej­ným pre­zen­tá­ciám na conoch, či hra­ním pria­mo v bež­nom mest­skom dia­ní dostal aj do pove­do­mia šir­šej masy a už aj star­šie roč­ní­ky začí­na­jú chá­pať „na čo sa to vlast­ne celé tie roky hráme“.
Ja verím, že ces­ta, po kto­rej sme sa vyda­li má svoj koniec ešte v nedo­hľad­ne a že spo­loč­ne minie­me ešte mno­ho význam­ných mil­ní­kov v his­tó­rii Slovenského L.A.R.P.u.

Takže L.A.R.P.u ZDAR priatelia!!!

…samoz­va­ný vete­rán v aktív­nej výslužbe

–g-