Preskočiť na obsah

Bratislava by Freezing Night vol.1

Bratislava. Križovatka mno­hých obchod­ných ciest. Mesto význam­ných cir­kev­ných hod­nos­tá­rov. Mesto, kde sa koru­no­va­li cisá­ri. Mesto, kto­ré bolo súčas­ťou množ­stva význam­ných his­to­ric­kých bitiek, či uda­los­tí. Mesto, kto­ré zaži­lo nespo­čet­né množ­stvo spl­nov a svi­ta­ní. Ale sú tu aj veci pod povr­chom. Veci, kto­ré nevní­ma­me, nevi­dí­me ich. To však nezna­me­ná, že Bratislava nie je mes­to plné pul­zu­jú­cej magic­kej ener­gie a tichých šepo­tov. Mesto, v kto­rom odne­pa­mä­ti v noci oží­va­jú podiv­né tie­ne. Mesto tichých vojen a kon­flik­tov. Domovom div­ných stvo­re­ní a sta­rých rodov. Tak ako za sta­rých časov Keltov, Rimanov či Uhorských krá­ľov tak aj v tých­to dňoch sa sta­la Bratislava mes­tom detí noci. Stala sa mes­tom upírov.
Či verí­te, či neve­rí­te je to tak. V jeden chlad­ný mar­co­vý víkend (18–20) sa v Bratislavských uli­ciach sta­ré­ho mes­ta konal prvý roč­ník (pred­chá­dzal mu nul­tý, tzv. tes­to­va­cí) „vam­pír­ske­ho“ L.A.R.P.u s veľ­mi prí­hod­ným náz­vom Bratislava by Freezing Night. Pre nezna­lých celá kon­cep­cia vam­pí­rov vychá­dza z pomer­ne zná­me­ho sto­lo­vé­ho RPG Vampire: The Masquarade a sve­ta Word of Darkness (WoD). Pre tých, kto­rým to ani teraz nič nepo­ve­da­lo dopo­ru­ču­jem mies­to pokra­čo­va­nia v číta­ní repor­tá­že siah­nuť po pra­vid­lách tej­to hry prí­pad­ne nav­ští­viť nie­kto­rú z inter­ne­to­vých strá­nok, kto­rá sa tým zaobe­rá. Napríklad aj samot­nú strán­ku spo­mí­na­né­ho L.A.R.P.u, www​.bbfn​.unas​.cz , kde sa môže­te dozve­dieť všet­ko potreb­né, aby ste sa prí­pad­ne moh­li zúčast­niť jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia, kto­ré sa vzhľa­dom na dote­raj­šiu odoz­vu hrá­čov bude urči­te konať.
Ale prej­di­me teraz k samot­nej hre. Nakoľko je vše­obec­ne zná­me, že svet tem­no­ty a upí­rov je pre­dov­šet­kým sve­tom noč­ným, tak aj táto hra sa kona­la pre zacho­va­nie atmo­sfé­ry v noci. Počas troch dní, v kto­rých sa hrá­va­lo vždy od 18.00. do pri­bliž­ne tej 23. hodi­ny ste sa ako jeden z rod­ných (rod­ný – takým­to poj­mom sa vam­pí­ry ozna­ču­jú medzi sebou), prí­pad­ne ako nie­kto­rá z iných postáv zo sve­ta WoD, pres­ne pod­ľa zvy­kov a tra­dí­cii moh­li vydať rie­šiť prob­lé­my sve­ta Vampírov. Ak ste sa teda náho­dou v nie­kto­rí zo spo­mí­na­ných dní pre­chá­dza­li inak veľ­mi ruš­nou Bratislavskou nocou a zhliad­li ste podoz­ri­vé oso­by so zvlášt­ny­mi odznak­mi na hru­diach vedz­te, že to boli prav­de­po­dob­ne nie­kto­rí z päť­de­siat­ky zúčast­ne­ných hrá­čov, kto­rí prá­ve rie­ši­li nie­kto­rí z ques­tov . Ak ste ich však spo­zo­ro­va­li, tzn. že upú­ta­li vašu pozor­nosť, zna­me­ná to, že poru­ši­li jed­nu z naj­hlav­nej­ších vam­pír­skych tra­dí­cii a to „maš­ka­rá­du“. Tak ako v reál­nom sve­te ľudí exis­tu­jú záko­ny a naria­de­nia, kto­rý­mi sa musia obča­nia ria­diť tak aj vo vam­pír­skej komu­ni­te exi­tu­jú záko­ny, kto­ré sa musia rešpek­to­vať, aby tak zabrá­ni­li smr­teľ­ní­kom zis­tiť ich prí­tom­nosť. Jedným z nich je „maš­ka­rá­da“ a zjed­no­du­še­ne zna­me­ná, že sa na verej­nos­ti musí vam­pír cho­vať tak ako bež­ný člo­vek. Nesmie pou­ží­vať svo­je super­na­tu­rál­ne schop­nos­ti, sať krv, prí­pad­ne sa inak pre­ja­vo­vať ako vam­pír. Na dodr­žia­va­nie tých­to záko­nov dohlia­da princ, kto­rý je záro­veň naj­vyš­šou auto­ri­tou v mes­te. Za zmien­ku tiež sto­jí rada pri­mo­gé­nov, kto­rí okrem iné­ho volia prin­ca a tak­tiež posta­va s fun­kci­ou tak­po­ve­diac „výkon­nou“ šerif. Ale ako vra­vím, toto sú veci už tak­po­ve­diac do hĺb­ky sve­ta WoD, tak­že koho naozaj zau­jí­ma viac nech siah­ne po spo­mí­na­ných zdro­joch. No a čo sa teda vlast­ne za tie tri dni noč­né­ho hra­nia udialo?
V rám­ci ohra­ni­če­né­ho úze­mia sa sta­lo mno­ho zau­jí­ma­vých uda­los­tí, kto­ré bež­ní smr­teľ­ní­ci pozna­jú skôr z fil­mov, ako z rea­li­ty. Či už spo­me­niem lov­cov, kto­rí lovi­li vam­pí­rov, prí­pad­ne vam­pí­rov, kto­rí lovi­li lov­cov, pokus nebez­peč­nej sek­ty, kto­rá sa pod Bratislavským hra­dom pokú­si­la na svet pri­vo­lať moc­né­ho démo­na, záhad­né zne­uc­te­nie hro­bov na Ondrejskom cin­to­rí­ne, ale­bo ukrad­nu­tie a záhad­né zno­vu náj­de­nie pia­tich dia­man­tov v Slovenskom národ­nom múzeu, bolo rela­tív­ne stá­le čo robiť. Ku kon­cu sa dokon­ca usku­toč­nil neča­ka­ný veľ­ký pre­vrat, kto­rý skon­čil zvr­hnu­tím samot­né­ho prin­ca radov pri­mo­gé­nov. Osobitne by som veľ­mi rád vyz­dvi­hol posta­vu vlko­la­ka (Werevolfa), kto­rou sa naša noč­ná Bratislava môže po tom­to víken­de hrdo pýšiť (i keď v kru­hoch vam­pír­skej šľach­ty je to skôr prob­lém). Bola to jed­na z naj­zá­had­nej­ších postáv v hre a roz­hod­ne pris­pe­la k lep­šie­mu zre­ál­ne­niu atmo­sfé­ry sve­ta WoD, čo urči­te doce­ni­li hlav­ne tí skú­se­nej­ší hrá­či vam­pí­rov. No a ako to na záver zhodnotiť?
Svedomito pre­pra­co­va­né pra­vid­lá opro­ti (BbFN0), vylep­še­nie nie­kto­rých dis­cip­lín, väč­šia kva­li­ta kos­tý­mov a hlav­ne lep­šia atmo­sfé­ra medzi hráč­mi. Za mínus by som pova­žo­val jedi­ne spô­sob zís­ka­va­nia infor­má­cii. Rada pre orga­ni­zá­ciu – tre­ba na to via­cej ľudí.
Celkovo sa však hrá­či napriek všet­ké­mu počas tých­to chlad­ných noč­ných hodín pod­ľa ich slov naozaj dob­re bavi­li a nála­du im neska­zi­li ani, u nie­kto­rých jedin­cov pri­veľ­mi sko­ré pre­ja­vy sva­lo­vi­ce. Ono fak­tom je, že za tie tri dni sa pri takej­to hre jeden v tej Bratislave nachodí…