Tak je to už asi rok a pol, čo som na cestách mimo nášho krásneho Derkanského kráľovstva.
Nechápem, čo to rodičov napadlo poslať ma na tuto neurodzenú cestu, veď komu som mohol prekážať, keď som si len hovel pri krbe, alebo sa preháňal na koni a spolu s priateľmi lovil bažanty a prepelice. Och áno, kde sú tie bezstarostné večery s vínom a dobrou spoločnosťou.
Teraz sa musím trmácať kadejakou pustinou a pochybnými hostincami, kde ani mäkkú posteľ nemajú. Strieborniaky sa mi míňajú a dopočul som sa, že neďaleko sa nachádza kraj, akýsi Garmen, kde príležitosť čaká len na toho, kto ju dokáže pevne uchopiť. No, dúfam že tam uchopím aspoň nejaký ten zlaťák, nech si môžem zaplatiť dobré víno a spoločnosť.
Je to asi týždeň cesty a pustinu, ktorou som doteraz putoval strieda pustina, do ktorej som mieril. Kraj Garmen sa predostiera predo mnou, rovnako škaredý ako všetky ostatne, ktorými som prešiel odkedy som opustil domovinu, ale vo vzduchu niečo je. Cítim, že to rozhodne nebude nuda a vykročím k prvej osobe, ktorú uvidím v diaľke. Vo chvíli, keď sa dostanem na do sluch skupinke 3 ľudí, moje nadšenie opadá. Dvaja odetý v bielych robách sa bavia s tretím v bielych handrách o nejakých lekárskych veciach a ja sa znechutene vydávam ďalej. Našťastie netrvá dlho a narazím na neznámeho elfa, ktorý je podobne ako ja odetý v zelenom habite s lukom na chrbte. Rýchlo sa dozvedám, že sa jedna o lesného elfa, ktorý je na výprave za akýmsi vrahom, Targónskym elfom a kde sa nachádza mesto. Pretože je za toho vraha údajné vypišaná odmena a pretože targónskych nemám práve v láske, v neposlednom rade preto, že sa jedná o vraha, prisľúbim pomoc pri pátraní po tej osobe a pokračujem k mestu.
Úbohejšie mesto som snáď nevidel… no dobre, videl som množstvo úbohých miest, ale peniaze potrebujem a nie je lepší zdroj peňazí, než mestská pokladnica a tak sa vydávam za tunajším správcom. Nájsť ho nebol žiaden problém, problém bol akurát so získavaním nejakej tej prace, akurát čo ma odkázal na ďalších ľudí, takže som sa vydal na obchôdzku mesta a každú chvíľu som sa zastavil tu, čí tam a počúval čo si ľudia navzájom hovoria a občas sa spýtal, čí nemajú niečo, z čoho by kvapol nejaký ten strieborniak. Takto sa mi podarilo získať 1 strieborný za to, že som miestnemu obchodníkovi prisľúbil, že každému, koho stretnem spomeniem, aké úžasné zbrane ma vo svojom obchode. Tiež som od akéhosi mága kúpil tabletku, ktorá vraj vyvoláva opojný pocit, bude sa skvele hodiť do hospodskej zábavy, keď nejaká slečna bude príliš uzavretá… Čo ale nesmiem zabudnúť je, že som sa stretol so skupinou 2 mágov, ktorý obskakovali okolo akéhosi pohybujúceho sa stromu. Neskôr som zistil, že ten strom býval nejakým mágom alebo čo, ktorý bol zavraždený a jeho duša zostala zakliata v strome. Zaujímavejšie na tom bolo to, že jedným z tých 2 mágov bola vcelku pekná elfka, ktorá hovorila o tom, že sa chystajú vyslobodiť akúsi driadu – to znie ako vcelku zaujímavá zábava a že akýsi 2 ľudia zháňajú živicu – to znie ako ľahko zarobené peniaze. Ihneď som sa vydal do lesa po živicu, nájsť ju ale bolo ťažšie, ako sa prvotne zdalo, lebo tunajšie stromy sú prevažne listnaté a ihličnaté sú zase mlade. Predral som sa mnohými krovinami, kým som získal rozumne množstvo živice, ktorú som nakoniec vymenil za byliny. Tie údajne zvyšujú telesnú silu, perfektný pomocník do hospodskych bitiek. Vypráva na záchranu driady už bola na ceste, no podarilo sa mi ich dobehnúť, ten chodiaci strom ich značné spomaľoval. Cestou som zistil, že mierime k akémusi bludisku, kde kedysi sídlil minotaurus, či čo, dúfal som že tam už nebude, no pre istotu som si pripravil luk a skontroloval, čí mam po ruke mec. Nájsť labyrint bolo ťažšie, než nim prejsť. Na jeho konci sme našli zvláštneho tvora, ktorý driadu údajné zaklial do kameňa, mágovia sa snažili vyjednávať, no tvor proti nim vyslal kúzlo a tá elfka začala zvracať. Ihneď som spolu s kolegom lesným elfom zahájil streľbu z luku a po tvorovi sa rozbehol mág, ktorý mi predal tu tabletku. Všetci sme tvora tvrdo zasiahli, no nebolo to zadarmo. Mág pri svojom postupe aktivoval pascu, ktorá mu tromi tŕňmi prepichla nohu a ja než som stihol znovu vystreliť som bol taktiež zasiahnutý „zvracacím kúzlom“. Než sa môj žalúdok upokojil, ležal už umierajúc ten tvor na zemi. Mágovia ho začali liečiť s úmyslom zistiť, ako oslobodiť driadu, no tvor opäť zaútočil, takže tento krát sme ho už zabili.
Keď sme vyšli z labyrintu, stromový mág povedal, že na vyslobodenie driady potrebujeme založiť druidský háj, na to však potrebujeme nezvyčajný biely list. Než sme sa stihli vrátiť do mesta, 1 z mágov – klerik boha bez mena sa dostal do zvláštneho tranzu a bezmyšlienkovite sa ponevieral po okolí. Aby toho nebolo málo, znenazdajky nás napadol démon a niekoľkých ťažko zranil. Ťažko predovšetkým mňa, pretože chvíľu pred útokom sa polovica skupiny záhadné vyparila a ja ako jediný som mal zbraň. Elfka mi niektore rany zašila a stromovec zopár vyliečil, no stále som bol na tom dosť zle. Našťastie sme stretli obchodníčku, ktorá predávala liečiace elixíry. Od tej chvíle sme pátrali po bielom liste, no ten nikde. V meste som stretol zvláštnu postavu. Vyzerala hrozne, ako netvor, no ona sama tvrdila, že je človekom. Neskôr sa ukázalo, že šlo o licha, ktorý mal na muške dušu správcu. Až kým sa nezačalo zvečerievať, nedialo sa už nič, čo by stalo za zmienku. Nie po tom, čo som tu už zažil, tak som sa aspoň posilnil jedlom a pitím. K večeru prišiel ten klerik, ktorého jeho boh varoval pred temnými silami, ktoré sa pokúšali otvoriť portály do démonických sfér. Mne to nič nehovorilo, ja som skôr mal dojem, že si niekde za krovím dal poriadnu dávku čohosi, no oni mali plán. Akýsi kúzelník, ktorý v Garmene nejaký čas šéfoval, vraj vymyslel stroj, ktorým môžeme zhatiť temne plány. No stále dúfam, že za to dostanem aspoň dobre zaplatené. Dostal som za úlohu rozmiestniť dve časti tohto stroja a tak sa vydávam na cestu. Len kúsok od mesta ma zástupca nebohého správcu požiadal o pomoc pri zatýkaní 2 zločincov. Úloha na záchranu pred zlom chvíľu počká, z tohto mohli byt pekne peniaze už teraz. Na náš údiv sme sa dostali akurát k zvláštnemu stromu, okolo ktorého ležali traja mŕtvy ľudia v kalužiach krvi o to zvláštnejší, že sa evidentne zabili sami. Neviem, čí to bolo tou hrôzostrašnou scénou, alebo tým zvláštnym miestom, ale do mysle sa mi vkradli pochmúrne myšlienky. Premýšľal som nad tým, aký márny život som doteraz viedol. Som síce hraničiarom, no nikdy som sa neobzrel po rastlinách a zvieratách okolo mňa, ktoré by potrebovali pomôcť. Čas, ktorý som strávil v krčmách som mohol stráviť kŕmením zvery. Ale teraz mam poslanie, na ktorom nesmiem zlyhať. Ihneď som sa rozbehol a začal umiestňovať kusy stroja, ktorý mal zachrániť tunajší kraj, hoci na pohľad pusty, predsa plný života, ktorý som doteraz nevnímal. Keď som sa vrátil opäť do mesta a našiel mojich druhov, ešte raz elfka vysvetlila o čo tu ide. Vraj cely kraj sa akoby zastaví, aby mohol okolitý svet vymyslieť, ako naložiť s neodvratnou hrozbou. Rozhodol som sa, že neodídem. Zostanem tu a budem chrániť svojich nových druhov a okolitú prírodu pred nástrahami temných síl. Mestská hliadka zahliadla hľadaných zločincov a ja som sa rozbehol pomôcť ich zadržať. Človek chytí jedného a iný zatiaľ niekde kuje pikle. Kým sme sa vrátili do mesta, nejaký posluhovači démonov otvorili ohnivý portál a vpustili tie beštie sem. Lord démonov napadol klerika, ktorý zaskočený nestihol aktivovať stroj a len vďaka môjmu zásahu stihol uniknúť a ja som sa pustil do súboja s tou ohavou. Zásahy mojou zbraňou mu nijak viditeľne neškodili, no aspoň som ho rozptyľoval. Zahľadel sa mi do oči a okolie potemnelo. Kdesi akoby v diaľke zaznel zvonec…