Preskočiť na obsah

LARP Betliar 2004

  • by

Rok ube­hol snáď ako voda, prí­pad­ne ako nie­čo iné teku­té 🙂 , a nadi­šiel čas, kedy sa zno­va stal aktu­ál­ny tzv. Erkenov LARP. Bol to dru­hý roč­ník tej­to hry a odo­hral sa opäť v maleb­nom pro­stre­dí par­ku pri zám­ku Betliar neďa­le­ko Rožňavy. Hlavným orga­ni­zá­to­rom som ako už pred rokom bol ja Branislav „Erkenbrand“ Škrečko. Druhý naj­dô­le­ži­tej­ší orga­ni­zá­tor hry bol Marek „Asterix“ Simkanin. Hra sa ako pred rokom odo­hra­la na kon­ci škol­ské­ho roku 25. až 28. júna 2004.
Aby som spo­me­nul aj ostat­ných tak ďal­ší pomoc­ní orga­ni­zá­to­ri boli Michal „Annun“ Ganzarčik alias Hostinský, Jaro „Xan“ alias tem­ný ele­men­tál a duo Mišo „Mithrandir“ a Zuzka „Amaterasu“, dva­ja nero­zluč­ní zlodeji.
Takže všet­ko sa to zača­lo 25. júna kedy som ja, Annun, Asterix a Xan dora­zi­li s autom do Rožňavy asi o 14h. Zvítali sme sa s Mithrandirom a Tibim alias Nikodemusom, kto­rým chcem poďa­ko­vať za vyba­ve­nie par­ku pre našu hru, a odiš­li sme do Betliara. Kto všet­ko sa zúčast­nil nebu­dem meno­vať, pre­to­že účasť bola ten­to rok naozaj rekord­ná. Oproti minu­lé­mu roku, kedy bolo hrá­čov 14, sa ten­to rok zúčast­ni­lo viac ako 28!
Zatiaľ čo sa ostat­ní zozna­mo­va­li, pre­to­že sa tu hádam po prvý krát stre­tol východ zo zápa­dom, sme mi orga­ni­zá­to­ri rozo­be­ra­li prí­beh, vysvet­ľo­va­li a upres­ňo­va­li pod­rob­nos­ti. A že ich nebo­lo málo…
Večer sa ako vždy roz­beh­la neod­mys­li­teľ­ná zába­va, na kto­rej sa podie­ľa­li rôz­ne zlož­ky, kto­ré mož­no uzrieť naj­čas­tej­šie v domoch s ozna­če­ním „Krčma“ ale­bo loka­li­tách ozna­če­ných ako „Verejný park“. Zhodnotil som pre­to stav bavia­cich sa a tak­tic­ky naria­dil budí­ček na 7h ráno a dúfal, že sa mi všet­kých poda­rí zobu­diť „už“ o 9h. Na moje prek­va­pe­nie boli sko­ro všet­ci o 7h ran­ne už hore. Alebo lep­šie pove­da­né, o 7h ráno ešte boli hore 🙂 Tento rok sme si necha­li na príp­ra­vu pred hrou viac času, asi 3 až 4 hodi­ny, keď­že sme vede­li z minu­lé­ho roku, že nám príp­ra­va trva­la asi 3 hodi­ny. No.. ten­to­raz nám to trva­lo 5 hodín, tak­že sme mali meš­ka­nie zača­tia samot­nej hry, ale mys­lím, že to hrá­čov neodradilo.
Opisovať samot­ný prie­beh hry veľ­mi nebu­dem, keď­že nemám uce­le­né poznat­ky a veľa si toho pop­rav­de ani nepa­mä­tám. To nech rad­šej roz­po­ve­dia repor­ty jed­not­li­vých dru­žín. Poviem len struč­ne, kto­rá dru­ži­na mala čo na práci.
1. dru­ži­na bola pala­din­ská dru­ži­na, zlo­že­ná zo šty­roch pala­di­nov, jed­né­ho (neskôr z dvoch) lie­či­te­ľa a jed­né­ho kúzel­ní­ka. Ich úlo­ha bolo zis­tiť čo sa v lese sta­lo. Mali sa stret­núť s bie­lym mágom Tarsonisom (Erkenbrand) a ten im mal ozná­miť spô­sob ako zis­tiť čo sa sta­lo, keď­že on ma ten istý úkol. Oživiť les­né­ho ducha, keď­že ten tu bol v ten osu­do­vý deň kedy les Garoton zahl­ti­la tem­no­ta. Mali najprv nájsť meč les­né­ho ducha, potom pri­pra­viť nápoj, kto­rý by cti­žia­dos­ti­vý bie­ly mág Tarsonis vypil a pre­me­nil sa tak na les­né­ho ducha. Ďalej mali posta­viť pev­nosť, akti­vo­vať komu­ni­kač­ný kryš­tál a pomo­cou neho pri­vo­lať armá­du, keď­že les­ný duch tvr­dil, že v lese sa roz­moh­lo zlo. Tým by vyhra­li hru.
2. dru­ži­na bola zlo­dej­ská gil­da zlo­že­ná z rôz­nych cha­rak­te­rov, kto­rí hľa­da­li poklad v lese, nie­čo čo by im pomoh­lo v ich boji s dru­hou zlo­dej­skou gil­dou. Dostali indí­ciu v podo­be zvit­ku s trpas­li­čí­my runa­mi kde sa písa­lo o pokla­de, ale neve­de­li čo. Museli to pre­lo­žiť, pri­čom zo zvit­ku sa dozve­de­li o por­tá­li, kto­rý by ich po akti­vá­cii dovie­dol na mies­to, kde bola ukry­tá mapa k pokla­du. Po pora­ze­ní ele­men­tá­la (Mithrandir), kto­rý por­tál chrá­nil, muse­li por­tál otvo­riť pomo­cou jed­né­ho amu­le­tu. Keď našli poklad muse­li zámok na ňom zni­čiť buď špe­ciál­nou kyse­li­nou ale­bo otvo­riť kľú­čom. Mali teda na výber.
3. dru­ži­na zlo­že­ná tiež z rôz­nych cha­rak­te­rov hľa­da­la tiež poklad a bola to vlast­ne kon­ku­renč­ná dru­ži­na tej prvej zlo­dej­skej gil­dy. Oni hľa­da­li v lese nie­ko­ho kto sa v lese vyzná. Kto by vedel o pokla­de. Ten nie­kto bol tem­ný démon (Asterix). Démon bol však neo­vlá­da­teľ­ný a tak ho bolo tre­ba para­ly­zo­vať pomo­cou magic­kej vody. Prípravu vedel tem­ný mág Nikodémus. Po para­ly­zo­va­ní démon pre­zra­dil pozí­ciu pokla­du a pre 3. dru­ži­nu nastal ten istý oka­mih ako pre prvých zlo­de­jov. Kyselina ale­bo kľúč. Obe dru­ži­ny mali navy­še navzá­jom u seba špe­hov, o kto­rých vede­li iba kapi­tá­ni družín.
4. dru­ži­nu tvo­ri­li bojov­ní­ci Uruk Hai, tem­ná lie­či­teľ­ka a šéf sku­pi­ny tem­ný mág Nikodemus. Po ich víťazs­tve spred 10 rokov, po úspeš­nom vyvo­la­ní tem­né­ho démo­na, kto­rý zabil les­né­ho ducha a pala­di­nov, potre­bo­va­li tem­ní mágo­via zís­kať aj magic­kú nad­vlá­du nad tým­to lesom. To moh­li uro­biť pomo­cou otvo­re­nia brá­ny do pek­la a povo­la­nia tem­ných prí­šer. Potrebovali nájsť 5 svä­tých kame­ňov lesa (kameň dob­ra, zla, cha­osu, záko­na, lesa) a znes­vä­tiť ich. Znesväcovanie zahr­no­va­lo obe­to­va­nie krvi (iba her­nej samoz­rej­me 🙂 ), čaro­va­nie kúziel na kame­ne, pri­pad­ne u kame­ňa cha­osu nesme­la tem­ná dru­ži­na niko­ho hodi­nu a pol zabit. Alebo potre­bo­va­li na to neja­ký arte­fakt. Neskôr muse­li od bie­le­ho mága Tarsonisa zís­kať komu­ni­kač­ný kryš­tál, akti­vo­vať ho a zasa­diť do stre­du troj­pos­cho­do­vej veže, kto­rú muse­li posta­viť. To sa im aj ako prvým poda­ri­lo a tak vlast­ne vyhra­li hru.
Týmto im srdeč­ne a doda­toč­ne (aj keď si to nemys­lia 🙂 ) gra­tu­lu­jem. Prvý deň im to išlo veľ­mi poma­ly. Ale tem­po, kto­ré nasa­di­li dru­hý deň, mi občas až vyrá­ža­lo dych.
No tak­že ako skon­čil pres­ne Erkenov LARP sa dozvie­te z repor­tov. Väčšina hrá­čov bola s hrou spo­koj­ná a dúfam, že sa aj dob­re bavili.
Atmosféra kaž­dé­ho veče­ra po hre sa samoz­rej­me opäť vzná­ša­la v duchu krč­my, hluč­ných debát, hra­nia všet­kých mož­ných (aj nemož­ných) hier a inej zába­vy. Vzduchom sa nie­sol smiech, prí­pad­ne bolo počuť aj pár expre­sív­nych viet od bojov­ní­kov adre­so­va­né posta­vám pou­ží­va­jú­cim mágiu 🙂 Stávalo sa tiež, že než­né polo­vič­ky zís­ka­va­li svo­jim dôvti­pom infor­má­cie potreb­né na ďal­ší deň hry zo svo­jich muž­nej­ších polo­vi­čiek a núti­li ich robiť neprav­di­vé vyhlá­se­nia 🙂 Ľudia sa zabá­va­li fote­ním seba samé­ho v rôz­nom oša­te­ní a občas aj 6 ľudí v tom istom 🙂 Samozrejme nevy­hol som sa ani ja vše­obec­nej zába­ve, a v sobo­tu ráno som si našiel na mojom aute asi šty­roch sli­má­kov a nápi­sy ako „Pán slimákov“ 🙂
No pros­te musím uznať, že sran­dy bolo neúre­kom a som veľ­mi rád, že ľudia odchá­dza­li s hry s úsme­vom. Dúfam, že väč­ši­nu z nich, ak už nie všet­kých, uvi­dím na mojej hre aj nabu­dú­ce. Kedy bude to nabu­dú­ce, to vie zatiaľ iba Boh. Pre neve­ria­cich: je to v rukách osudu 🙂
Teším sa na nabu­dú­ce. Na to keď bude odha­le­ná vzbu­ra a spri­sa­ha­nie. Keď sa dob­ro­dru­ho­via pokú­sia o novú pre­stav­bu sve­ta. Kedy pre slo­bod­ný svet svit­ne nové ráno, avšak s čer­ve­ným sln­kom. Meče budú rin­čať, ruky budú iskriť a krv tiecť potok­mi. No pre zís­ka­nie nade­je, inej ces­ty niet…