Preskočiť na obsah

Len ty môžeš zachrániť SLAD

Len ty môžeš zachrá­niť SLAD

…našou sna­hou je napo­má­hať pri pro­pa­gá­cii a orga­ni­zá­cii jed­not­li­vých akcií a sna­žiť sa rozp­rú­diť dis­ku­sie na témy, kto­ré pove­dú k zvý­še­niu kva­li­ty akcií ako takých.“ Takto znie časť tex­tu z hlav­nej strán­ky SLADu. Spoločnosť Larpov A Drevární už nie­koľ­ko rokov spá­ja slo­ven­ských lar­pis­tov a dáva im pries­tor. Priestor, kde sa môžu vyjad­riť, poskyt­núť infor­má­cie o svo­jich hrách, dozve­dieť sa infor­má­cie o ostat­ných hrách a okrem toho si nezá­väz­ne pode­ba­tiť na rôz­ne témy. V posled­nej dobe SLAD tiež posky­tu­je pries­tor orga­ni­zá­tor­ským sku­pi­nám, kto­ré v súkrom­ných fórach môžu orga­ni­zo­vať svo­je akcie.

SLAD však už dáv­no nezna­me­ná len hlav­nú strán­ku a fóra. SLAD sa stal komu­ni­tou. Tvoria ho všet­ci ľudia, kto­rí ho nav­šte­vu­jú, či už pra­vi­del­ne ale­bo nepra­vi­del­ne. Nejde pri­tom o jed­not­nú komu­ni­tu, bez prob­lé­mov a vnú­tor­ných roz­po­rov. Taká snáď ani neexis­tu­je. Napriek tomu však všet­kých na SLADe spá­ja jed­na vec. Radosť z lar­pov a sna­ha robiť čím ďalej, tým lep­šie hry. Tak tomu bolo od začiat­ku fun­go­va­nia tej­to spoločnosti.

Súčasný stav však uka­zu­je, že nie je všet­ko v poriad­ku. Na SLADe stích­li aj tie naj­váš­ni­vej­šie dis­ku­sie, pre­sta­li sa obja­vo­vať nové pro­jek­ty a ľudí, kto­rých ste tam pred­tým vída­li 24 hodín den­ne, dnes už sot­va náj­de­te raz za mesiac, ak vôbec. Dôvodov je pod­ľa mňa nie­koľ­ko, spo­me­niem však len tri, o kto­rých si mys­lím, že sa naj­viac pre­ja­vi­li a majú naj­väč­ší vplyv na dneš­nú situáciu.

V prvom rade, ako prob­lém vidím prí­liš­nú orien­tá­ciu na verej­nosť. Snaha pri­blí­žiť larp bež­ným ľuďom je obdi­vu­hod­ná a urči­te pro­ti nej nič nemám. Ja sám som aktív­ny pro­pa­gá­tor lar­pov a robím, čo sa dá, aby som k nim pri­tia­hol čo naj­viac ľudí. Myslím si však, že všet­ké­ho veľa ško­dí a mám pocit, že pro­pa­gá­cia pre­sa­ku­je do všet­kých tém na fórach a poma­ly vytlá­ča témy zame­ra­né na komu­ni­tu a skú­se­nej­ších lar­pis­tov. Dokonca aj tak ambi­ci­óz­ny pro­jekt, akým bol Výťah, ako­si stí­chol a namies­to neho sa rie­šia logá, a tri web strán­ky. Nechápte ma zle, obdi­vu­jem prá­cu, kto­rú všet­ci tí ľudia robia a urči­te je to potreb­né a dôle­ži­té. Len ma mrzí, že toľ­ko sna­hy sa nein­ves­tu­je aj do iných vecí.

A tam sa dostá­va­me k dru­hé­mu prob­lé­mu. Stagnácii komu­ni­ty. Je urči­te prav­dou, že čo sa počtov týka, slo­ven­ské­mu lar­pu sa darí. Komunita naras­tá kaž­dým dňom a toho­roč­né hry budú prav­de­po­dob­ne lámať rekor­dy v účas­ti. Hráčov skrát­ka pri­bú­da. Komunita sa však napriek tomu ďalej nehý­be. Pred rokom o takom­to čase bol slad plný novi­niek. Spomeňte si na Bitku pri Starých Zadkoch (revo­luč­né spo­je­nie bojov­ky s lar­pom), Kannine Slzy (living fan­ta­sy), kaž­dý dru­hý člo­vek pri­pra­vo­val komor­ný larp a pop­ri­tom ľudia ešte stá­le pada­li na zadok, keď poču­li o Arche. A rok pred­tým kopec iných nových nápa­dov (Shadowfall, Duchovia priš­li v Novembri ale­bo pokus o celo­slo­ven­ský vam­pi­re larp).

Dnes to vyze­rá, ako­by doš­li nápa­dy. Nič nové sa vlast­ne nede­je, DEFCON sa odkla­dá a orga­ni­zá­to­ri úspeš­ných hier z pred­chá­dza­jú­cich rokov už ťaha­jú 3–5 roč­ník tej istej akcie. Najhoršie však je, že nám chý­ba­jú mla­dí orga­ni­zá­to­ri. Z neja­ké­ho dôvo­du hrá­či zostá­va­jú hráč­mi a nepri­ná­ša­jú nové nápa­dy vo for­me vlast­ných hier. Pritom veľa z nich má urči­te skve­lé nápa­dy a zor­ga­ni­zo­vať larp nie je až také ťaž­ké, ako sa na prvý pohľad zdá.

Zánik váž­nej­ších dis­ku­sií zas okrem nedos­tat­ku nových myš­lie­nok pri­su­dzu­jem tiež aké­mu­si stra­chu z fla­me wars. Každý ide do dis­ku­sie s vše­obec­ne ospra­vedl­ňu­jú­cou vetou: „je to môj názor a váš názor rešpek­tu­jem“, aj keď to tak nie kaž­dý mys­lí. Akýkoľvek náznak hád­ky je ozna­če­ný za fla­me a ozná­me­ný mode­rá­to­rom. Pritom pokiaľ viem, nie kaž­dá hád­ka je fla­me. Flame začí­na až osob­ný­mi uráž­ka­mi „dis­ku­tu­jú­cich“.

Posledným a pod­ľa mňa naj­zá­važ­nej­ším prob­lé­mom SLADu je sepa­rá­cia a uzat­vá­ra­nie orga­ni­zá­tor­ských sku­pín. Komunita sa roz­de­li­la na nie­koľ­ko tvo­ri­vých sku­pín, kto­ré robia vlast­né hry. Zvyčajne kaž­dá z nich robí jed­nu veľ­kú hru a nie­koľ­ko men­ších, na kto­ré si pozve svo­jich zná­mych. Je to pri­ro­dze­né, robí to kaž­dý a nie je to žiad­na veľ­ká kata­stro­fa. Ale len do chví­le, kedy sa sku­pi­ny sepa­ru­jú na toľ­ko, že o svo­jich hrách nedá­va­jú vedieť niko­mu okrem zúčast­ne­ných, v extrém­nych prí­pa­doch odmie­ta­jú komu­ni­ko­vať úpl­ne. Pritom napre­do­va­nie komu­ni­ty a lar­pov na Slovensku závi­sí naj­mä od komu­ni­ká­cie medzi orga­ni­zá­tor­mi a hráč­mi a tiež medzi orga­ni­zá­tor­mi z rôz­nych sku­pín. Uzatvárame sa natoľ­ko, že nie sme ochot­ní pove­dať ostat­ným, čo sme spra­vi­li a ako sme to dosiahli.

Mohlo by sa zdať, že veci vidím prí­liš čier­ne, ale nie je to tak. V sku­toč­nos­ti som opti­mis­ta a verím, že larp na Slovensku sa zno­va roz­beh­ne na plné obrát­ky. Nemusíme však nečin­ne sedieť, môže­me tomu pomôcť a pod­po­riť ho, pri­čom ciest je via­ce­ro. Asi naj­jed­no­duch­šou je otvo­re­nie komu­ni­ty. Znamená to lep­šiu spo­lu­prá­cu medzi orga­ni­zá­tor­mi a skva­lit­ne­nie komu­ni­ká­cie s hráč­mi. Znamená to, že orga­ni­zá­tor dá vedieť o akcii, aj keď je len pre pozva­ných (či už pred ale­bo po hre), že nechá nahliad­nuť do jej príp­ra­vy (naprí­klad vo for­me člán­ku ale­bo pred­náš­ky) a ide­ál­ne zapo­jí aj ľudí mimo svoj­ho obvyk­lé­ho týmu. Tiež to však zna­me­ná, že sa hrá­či neura­zia, keď nebo­li na hru pozva­ní a keď boli, napí­šu úprim­ný feed­back s cie­ľom skva­lit­niť budú­ce hry.

Ďalej pri­chá­dza do úva­hy štú­dium. Teoretických ale aj prak­tic­kých člán­kov je na inter­ne­te dosť a zo skú­se­nos­ti viem, že majú reál­ny efekt na kva­li­tu hier. Človeka donú­tia sa zamys­lieť nad svo­jím lar­pom a mož­no mu poskyt­nú nástro­je pre jeho zlep­še­nie. Okrem toho je však dôle­ži­té, aby domá­ci orga­ni­zá­to­ri (ale­bo aj hrá­či) tiež písa­li vlast­né člán­ky a pred­náš­ky. Každý z nich má urči­te kopec hod­not­ných infor­má­cií, kto­ré by ostat­ným nádej­ným orga­ni­zá­to­rom, ale aj hrá­čom pomoh­li. Na pre­zen­to­va­nie tých­to myš­lie­nok by sa tiež ziš­la neja­ká vhod­ná „live“ plat­for­ma. Nie je potreb­né, aby to bol hneď con. Stačí stret­nu­tie ľudí, kto­rí k téme majú čo pove­dať. Ako vhod­ná prí­le­ži­tosť sa javí LarpFest, ale prav­de­po­dob­ne by musel byť tro­chu inak obsa­ho­vo zameraný.

Nevyhnutá je však aj pod­po­ra mla­dých orga­ni­zá­to­rov. Neviem pres­ne, ako sa z hrá­ča sta­ne orga­ni­zá­tor, ale viem, že vša­de oko­lo mňa sú ľudia, kto­rí majú nápa­dy a sú schop­ní nie­čo zor­ga­ni­zo­vať. Veľa z nich to však odkla­dá, ale­bo si na začia­tok dáva­jú zby­toč­ne veľ­ké cie­le. Tých, kto­rí potom nie­čo sku­toč­ne spra­via, zvyk­ne odra­diť počia­toč­ný neús­pech a k orga­ni­zo­va­niu sa už nevrá­tia. Jedinou ces­tou je pozý­vať nová­či­kov na lar­py, roz­prá­vať sa s nimi a na fórach, conoch, stret­nu­tiach ale­bo aj v krč­mách sa s nimi deliť o svo­je skúsenosti.

Najdôležitejšie však asi je zme­niť prí­stup k lar­pis­tom ako takým. Prestať sa roz­de­ľo­vať na orga­ni­zá­to­rov a hrá­čov. Je to nezmy­sel. Tak ako kaž­dý má schop­nosť hrať svo­ju posta­vu, vie kaž­dý zor­ga­ni­zo­vať svoj vlast­ný larp. A to je momen­tál­ne to, čo nám asi naj­viac chý­ba. Potrebujeme viac nie­len hrá­čov, ale viac orga­ni­zá­to­rov, viac lar­pov. Nikto múd­ry z neba nespa­dol a nie je ničím neob­vyk­lým, že orga­ni­zá­tor­ská prvo­ti­na nie je až taká doko­na­lá, ako iné akcie. To však nezna­me­ná, že to netre­ba skú­šať. Práve naopak, tre­ba sa hrať, obja­vo­vať a skú­šať nové veci. Každý z nás má urči­te nápad na hru, kto­rá by všet­kých posa­di­la na zadok. Jediné čo tre­ba, je len taký­to nápad usku­toč­niť a hlav­ne sa nebáť. SLAD potre­bu­je viac hier!