Preskočiť na obsah

Balada o Drakobijcovi Mircovi alebo pohľad bežného človeka, part 2

  • by

Rozpoviem Vám prí­beh odvahy,
Jak drak umrel zása­hom dohlavy.
Preto nastraž­te poriad­ne uši,
Poviem Vám, čo kaž­dý už tuší.

Ja, odváž­ny dob­ro­druh Mirec,
Dostal som prí­vlas­tok drakobijec.
Brázdil som lúky, lesy,
Po ces­te vraž­dil besy.

Zasatvil som sa v krčmičke,
Hodil pár zŕn bie­lej hrdličke,
Vypočul zves­ti o draku,
Treba ho zadu­pať do prachu.


Radovan v mes­te cha­bo vládol,
Preto tak rých­lo z tró­nu padol.
Namiesto vlád­nu­tia nedu­hom podľahol,
Na ľudí strach o život doľahol.

Keď nový kráľ Zikmund vzišiel,
Každý s darom pozdra­viť išiel.
Všetci vzý­va­li jeho slávu,
Keď drak začal chŕliť lávu.

Mágovia stiah­li uši,
Strelci sa cho­pi­li kuší,
Zlodeji stiah­li sa dozadu,
Nezostal čas ani na poradu.

S nebo­jác­nym výra­zom na tvári,
Ako jeden jedi­ný v celom chotári,
Pripravil som si svo­ju zbraň,
Šíp zamie­ril pria­mo naň.

Neváhal som ani chvíľu,
Šíp pre­le­tel dlhú míľu.
Zastavil sa v dra­čom oku,
Celé mes­to stích­lo v šoku.

Drak len trhol hla­vou vzad,
Obrancovia utvo­ri­li pev­ný rad.
Zomkli ku sebe ramená,
Dračia hroz­ba už nič neznamená.
Mäsiari vied­li rezy presné,
Každý sa tešil na dra­čie rezne.
A v obla­ku plnom prachu,
Padol z ľudí pocit strachu.

Preto raduj sa, kaž­dý dobrodruh,
A nalej spo­loč­ní­kom dáky lúh.
Aby sa nikdy neza­bud­lo na toho,
Kto doká­že zasiah­nuť tak bohovo.