Rozpoviem Vám príbeh odvahy,
Jak drak umrel zásahom dohlavy.
Preto nastražte poriadne uši,
Poviem Vám, čo každý už tuší.
Ja, odvážny dobrodruh Mirec,
Dostal som prívlastok drakobijec.
Brázdil som lúky, lesy,
Po ceste vraždil besy.
Zasatvil som sa v krčmičke,
Hodil pár zŕn bielej hrdličke,
Vypočul zvesti o draku,
Treba ho zadupať do prachu.
Radovan v meste chabo vládol,
Preto tak rýchlo z trónu padol.
Namiesto vládnutia neduhom podľahol,
Na ľudí strach o život doľahol.
Keď nový kráľ Zikmund vzišiel,
Každý s darom pozdraviť išiel.
Všetci vzývali jeho slávu,
Keď drak začal chŕliť lávu.
Mágovia stiahli uši,
Strelci sa chopili kuší,
Zlodeji stiahli sa dozadu,
Nezostal čas ani na poradu.
S nebojácnym výrazom na tvári,
Ako jeden jediný v celom chotári,
Pripravil som si svoju zbraň,
Šíp zamieril priamo naň.
Neváhal som ani chvíľu,
Šíp preletel dlhú míľu.
Zastavil sa v dračom oku,
Celé mesto stíchlo v šoku.
Drak len trhol hlavou vzad,
Obrancovia utvorili pevný rad.
Zomkli ku sebe ramená,
Dračia hrozba už nič neznamená.
Mäsiari viedli rezy presné,
Každý sa tešil na dračie rezne.
A v oblaku plnom prachu,
Padol z ľudí pocit strachu.
Preto raduj sa, každý dobrodruh,
A nalej spoločníkom dáky lúh.
Aby sa nikdy nezabudlo na toho,
Kto dokáže zasiahnuť tak bohovo.