Pod dlhej dobe som sa rozhodol, že sa s vami podelím o zážitky z našej cesty na Západ a mierne na Juh, priamo k Veverskím Kníniciam, kde sme ako bradatí „ogari“ bojovali asi proti každému.
Cesta začínala sľubne, už nástup do vlaku nám robil menšie problémy. Navyše sme kúpili lístok pre Inkognita, osobu ktorá s nami nikdy nebola, do Čiech nešla ale lístok mala. Sympatická bola brnenská stanica, pac hneď na zastávke sme stretli elfsku vlajkonosicku aj s gardou. Akcia teda slubovala nadpriemerny pocet ucastnikov. Jediny kto nezdielal nase nadsenie bol sofer medzimestskeho autobusu, pretoze s takymto nakladom neratal, prinajlepsom v tomto zivote. Ruksaky, na nich pripnute prilby, zovsadial trcali mece a strasne malo batozinoveho priestoru… To teplo a pot a smrad v buse si vie kazdy domysliet, ale aj to patri k poriadnej akcii, navyse na nepohodlie na ceste sa velmi dobre spomina vecer pri ohni s fajkou v ruke. Cas sme mali dobry schylovalo sa k veceru (cca 17.00), len tak tak sme nasli Slovensky stan, zvitali sa so priatelmi, zhodili civil a podho do kostymov. Posledne upravy zbrani pred registrackou, spletenie fuzov, a ide sa… Na veceru sa varil domaci gulasik, no pokedy zovrela voda v kotli, mali sme cas obhliadnut si dzedzinu, hlavne zmiesany tovar a putyku.
Gulas bol skutocne kvalitny, musim este raz pochvalit zrucnu ruku majstra kuchara.
Druhy den, opat rychle dokoncovacky kostymu a klusom na zraz na kopec kde sa vsetci oboznamili s pravidlami, predstavili sa nam hlavny protagonisti, Aragorn, prenadherna Galadriel, hrozostrasny Balrog, Gandalf, Saruman hyriaci vsetkymi farbami a v podstate vsetci protagonisti, ktorych dobre pozname z rovnomennej knihy.
„Trpaslicia Slovac“ ako inak, posledna na ceste do Osamelej hory stratila kurz, odsudení na vecne bludenie po uzemi. Na mecoch sme niesli galony kofoly a mineralky, kazde stupanie a klesanie bolo sprevadzane vycitkami a nadavkami, furt sa to posuvalo, pretazovalo az do umoru. Bod k dobru organizatorov pridavam za rychlu pracu, pomocou vysielaciek obehla sprava ze sa stratili trpaslici a tak sme boli usmerneni k Osamelej hore.
Trpaslikov bolo zo vsetkych stran najmenej, hadam dokopy nas bolo aj s velitelmi asi 40, nanajvys 50. Hlaska vyvazene to bolo kvalitou…no, jaksi nieje az tak uplne ze celkom presna, bo nas prvy a nasledne aj druhy vypad proti Morii, skoncil, a to je jemne povedane velmi zle. Vyrutili sme sa z Osamelej hory, ktora bola najvyssie polozenou zakladnou, dole k Morii, domovu nasich predkov takmer odjakziva, kde nas uvitali zastupy skretov, zadne rady tlaciace sa dopredu aby im nic z masakru neuslo, a my sme vytvorili separatne bunky, kazdy sam za seba. 3 haradsky lukostrelci, zaturbaneni az po krk, a bolo po parade. Lave kridlo sekalo do koho len mohlo, periferne videnie vytazene na maxime a aj tak sa stalo ze tam kde som cakal trpaslika bol skret, cize akonahle som narazil chrbtom do stromu, rozhliadol sa, uz uz som sa dostaval za prvu liniu skretov. Mrtvy. 15 minutova resurekcia nestihla prejst a komplet Moria aj s Haradom pochodovali okolo zamknuteho Ereboru dole do Lorienu a mozno aj dalej… Styria skreti opozdilci este ako tak dobiehali, „A do nich!“ znel priamy rozkaz. Dvaja trpaslici obrancovia teda vybehli, sekali kam to len slo, a po chvile putovali uz aj oni na cintorin. Po oziveni sme smrtiacim pochodom, isli hladat spojencov a zdrvit nepriatelov az do prachu zeme. Pohlad na mesto ludi sa niesol napodobne v znameni piety, liecilo sa, ozivovalo v maximalnom hojnom pocte. No my sme pochodovali dalej, co sa nam aj vyplatilo, pretoze skupina Umbarskych piratov tiahla po opacnej strane rokliny. Pocastovali sme ich krikom, vyhrazkami, no museli byt hluchy pretoze nereagovali, alebo reagovat nechceli. Pokracovali dalej. Rychla porada popod fuzy a uz sa valime skrze roklinu Umbarcanom priamo do chrbta. Gondorsky si tiez nechceli nechat ujst lahku korist, navyse kto by sa bal ist do boja ked mu po boku sermuje a sekerou mava trpaslici Ogar. Bitka to bola rychla, viacero sa nam otocilo chrbtom, ked videli ako velmi sme bojachtivy a zaroven nam bezia zavadzat aj Gondorsky holobriadkovia. Skrze hustinu a chrastie sme sa predierali za zbytkom Umbaru. Na nase velke potesenie sa nam na odpor postavili skreti, ktorych viedol jeden z tych priesvitnych, a mozno tam boli aj dva, ktouzterazvie. Posekali sme aj skretov, ti co usli, bezali daleko. Prisli sme az k ciernej vezi, pravdepodobne Minas Morgul, odkial poslali dalsich skretov do mlynceka na maso. Vtedy Umbar, alebo Harad a mozno aj samotny Sauron dotiahol do boja novu certovinu, delo, ktore strielalo vybuchujuce sudy. Koho taky sud trafil, ten si uz fuzy nezapletie… No ja som hrdo padol po dobrej sermovacke so skretmi a spolu s mrtvym kapitanom sme sli do veze. Vtedy samotny Dain II, nech zije az do svojej smrti, predniesol ohromnu a zvucnu rec, ktora rozochvela aj mitrilove sochy a rozpraval o vidine velkeho vitazstva na Kosatcovych poliach, ktore mozme dosiahnut za pomoci „narodu zien a deti“ (cau uhlyk), holobriadkov a konakov. (cielom questu bolo chranit strom, na ktorom bola tabulka Kosatcove polia (preklad z cestiny), ktoreho splnenim sme mali dostat zbran proti nazgulom. Velmi dobre sa pozeralo ako na bojisko nastupuju elfovia ozbrojeny obojrucnymi mecmi, stitmi, gondorsky oddiel lukostrelcov a rohan. My trpaslici, ako elita bojovych poli sme obkolesili strom a strazili… vsetko slo naopak). Idylicke to nastalo, ked sa zatrubilo na roh a my sme museli vydrzat ubranit strom rovnych 7 minut. Dokonca sa este aj rozprsalo, presne ako ta scena v Helmovom zlabe. Nic, nikde nikto. Kosatcove polia boli ubranene, zbran sme ziskali a nepriatel dorazil na vojnove pole. Opat sme ich potlacili az k Morii, no dezorientacne pokriky, typu „ustup“ sposobili taky zmatok, ze sme v papradi ostali stat sami trpaslici, huf skretov nas obkolesoval a spokojny Dain v dialke kraca do Ereboru…
Dalsia uloha bola ubranit Lorien, co bolo uz omnoho zaujimavejsie, pretoze sa pocitalo s obklucenim. Particku skretov sme prichytili kolenacky liezt cez kapradicko, pohnali sme ich kade lahsie a potom sa to spustilo. Trpaslici + elfovia vpravo, ludia vlavo. Obrovsky olifant si prekliesnil cestu az do prvej linie, kde ho ale zastavili trpaslici a huste stromy. Tu som sa stal tercom lukostrelcov a po troch zasahoch som sa stiahol do zadnej linie zuvat athelas. Ani som si poriadne neohryzol a cierny utok sa rozpadol, olifanti spanikarili a vsetko to bezalo smerom k Morii. Ledva som dobehol poslednu radu prenasledovatelov. Opat kratka porada a brady nam zaviali v sialenom behu k Morii, ktorej sme vyhlasili obliehanie. A nic. Nikto sa nestaval na odpor. Vpochodovali sme dnu. Jeden skret s pistanim vybehol cez branu, a v zufalstve utekal prec. Dobyli sme Moriu! Asi 50 ludi co tam prislo „mrtvych“ si zbalilo veci a pobrali sa prec. Unikatny pohlad. V bojovej nalade sme zisli nizsie do Haradu, ktory bol opat prazdny, tak sme napochodovali aj tam a zacali pracovat. Tuto podkopat stolu, tam vrazit klin do muru, vypodlozit zaklady horiacim ohnom a do pol hodiny sa Haradsky palac stratil pod zemnou. Brilantna praca. Od toho casu ako sme dobyli Moriu nastala nuda. Jeden krat prisli Umbarcania s prijatelnou ponukou ze zeny zabiju a muzou znasilnia, no kym sme im stihli otvorit brany boli fuc. Tak sme nic nerobili, len tazili rudu a v Erebore vyrabali ocelove brany. Kazdy narod dostal jednu, len my sme nemohli mat ziadnu… A ked sme chceli jednu predat do Mordoru a nasledne zautocit na elfov, napadli nas skreti a vyhnali z Morie. Kedze bitky bolo vsade dost, prikvitli sme do lesov pozriet co noveho. Umbarsky to veru s tymi krivymi nozikmi vedia, no presila je presila. A tak sa opat raz strhla bitka o samotny Minas Morgul. (bolo to uplne sialenstvo, ludia sa tlacili a boli tlaceny do brany, v brane zas vsetci sekali strechu ako divy…). Este dvakrat sme podnikli trpaslici najazd do Morgulu a ked sme pocas toho druheho prerazili branu a vtrhli dnu a sekali uplne kazdeho, ozvala sa strasna rana a skreti popadali na zem. Pozerali sme jeden po druhom ze co sa deje, preco nestoja a nebojuju, ked v tom zrazu dobehlo take vyskerene tintitko a blaboli cosi o tom ze Prsten bol zniceny a Sauron navzdy odisiel… Ale co je vela to je moc! Ked sme skoncili s tintitkom, vratili sme sa do Morie, kde teraz potahujeme ostrie zbrani pravym mitrilom a vedieme vazne debaty o tom ci Kraj je smerom na zapad a ci na vychod, a kedze debaty nemaju konca-kraja, asi to vezmeme poporiadku a zacneme od zapadu, pretoze neni mozne aby sa nam Kraj schovaval vecne…