Paralelné svety II: Alenkine absurdity
Išli sme tmavou uličkou, lebo som rozbila fľaštičku. Karhavo sa na mňa pozrel. A zrazu sa jeho výraz zmenil a jeho oči sa na mňa dívali ako keby mi z hlavy vyrastal namiesto ľavého ucha chobot. Ale on sa len díval na moju ľavú ruku, v ktorej skončila uspávacia šípka…