Preskočiť na obsah

matonni

Návrat chaosu v krajine Garmen

Zdravím, ó moc­ný pane, koneč­ne sa mi poda­ri­lo s vami nad­via­zať tele­pa­tic­ké spo­je­nie. Spolu s vaším ver­ným slu­žob­ní­kom Mojom, vám ja, Martin, hlá­sim postup v kra­ji­ne Garmen…

Ústup temných síl z Molnaku (report z Galadrielu)

Odkedy som bol v Molnaku, ešte sln­ko neh­ria­lo tak ako vte­dy. Ako kaž­dé ráno som musel toho leni­vé­ho nixa budiť. Jeho veľ­ká lás­ka k alko­ho­lu ho priam umá­ra­la tak, ako mňa to sln­ko. Náš hos­ti­teľ Ledo nás ako vždy pohos­til a koneč­ne sa doko­pal k tomu, aby nás pre­vie­dol po oko­lí. Takmer všet­ko, čo potre­bu­je­me, sa dá v Molnaku nájsť, len krč­ma sa nachá­dza vo ved­ľaj­šej dedine.

Cesta do Akonu

Toho upr­ša­né­ho, stu­de­né­ho veče­ra, Lister, ako kaž­dý večer, čítal svo­ju obľú­be­nú kniž­ku sediac vo svo­jom kres­le a baf­ka­júc z faj­ky. Keď zra­zu kto­si zaklo­pal na vcho­do­vé dve­re. Lister sa s náma­hou zdvi­hol z kres­la a otvo­ril. Celý v úža­se civel na umok­nu­té­ho a usta­té­ho Mateho, svoj­ho mlad­šie­ho bra­ta. „Môžem ísť dnu?” spý­tal sa Mate. „No jas­né, poď,“ s rados­ťou v hla­se ho pozval dnu. Celého si ho pre­me­ral, až sa mu pohľad zasta­vil na Mateho ľavej nohe: „Veď ty si zra­ne­ný!“ „Ale to nič,“ odve­til Mate a str­čil mu do ruky malú kni­žoč­ku a ľahol si na pohov­ku: „Prečítaj si to, naj­lep­šie hneď, písal to náš brat­ra­nec Martin.“ Lister bez rečí otvo­ril kni­žoč­ku s titu­lom ‚Cesta do Akonu´ tam, kde mal Mate zálož­ku, a začal čítať: