Preskočiť na obsah

Isilote

Mám rada larpy a rôzne hry a rada tvorím. Rada tiež stretávam ľudí, nech už známych alebo neznámych.

Rysáčik – krvilačný čumáčik alebo report zo Zpěvů rytířských

Zpěvy rytí­řs­ké sú ori­gi­nál­ny larp z diel­ne Rollingu, odo­hrá­va­jú sa na Šumave v príz­nač­nej pev­nos­ti s náz­vom Sychravo v roku zhru­ba 2019. Čože? Veď sú tam rytie­ri v brne­ní, meče a ští­ty, dámy, kto­ré dáva­jú svo­jim vybra­ným favo­ri­tom vrec­kov­ku ako zásta­vu. No áno. A záro­veň mobi­ly, vysie­lač­ky, autá a piš­to­le. Viera živá a prí­tom­ná rov­na­ko ako mágia. Moderná výba­va a magic­ké tvo­ry. A všet­ko spo­lu to fun­gu­je. Ako?

Bola som vo Zvolene na Metre 2033

Niekoľko výbu­chov, takých, že sa z nich otra­sú aj skle­ne­né výpl­ne okien – teda aspoň tie, kto­ré tam ešte sú. O chvíľ­ku sa pri dve­rách so syča­ním zasta­ví dymov­ni­ca a vzá­pä­tí sa ozve inten­zív­na streľ­ba z oboch strán.“

Bolo to moje prvé slo­ven­ské Metro 2033 a dru­há akcia od tých­to organizátorov. 

Temnohvozd – Larpovnica

Asi pol roka doza­du som bola náhod­ne pri­da­ná do sku­pi­ny Larpovnica, o kto­rej som pred­tým nepo­ču­la, ale pre­štu­do­va­la som info v ich sku­pi­ne. Fungujú dva roky, teda od 2016, v oko­lí Žiliny, Rajca a Považskej Bystrice a týž­deň doza­du som sa dosta­vi­la na ich akciu: Temnohvozd – Prelomenie Bartimeusa.Čítať viac »Temnohvozd – Larpovnica

Brazavazská legenda – Príbeh Lucie Madlejovej

Ernest… keby sa mi nie­čo sta­lo… teraz, keď beš­tia ešte nie je chy­te­ná… Chcem, aby si ma pocho­val pod­ľa sta­rých zvy­kov. So žrec­mi… a s celou rodi­nou, ak to bude možné.…“

Garmen – Navždy hrdinami (report od Isilote)

Kraj Garmen. Moje srd­ce stá­le zvie­ra žiaľ pre Wardena, kto­rý zahy­nul, keď sa sna­žil udr­žia­vať poria­dok v mes­te. Jeho telo porást­lo lis­ta­mi a vet­vič­ky ho ihneď ovi­nu­li. Keď nasta­la noc a ulo­ži­la som sa k spán­ku, nie­čo sa sta­lo. Jeho telo zmiz­lo. Ráno na tom istom mies­te vidím stáť les­nú bytosť – enta, čo je veľ­mi zvlášt­ne, lebo enti nera­di zapúš­ťa­jú kore­ne v mes­te. Klerik Bezmenného sa odo­bral k mod­lit­bám a ja sa pri­bli­žu­jem k vet­vič­ko­vej postave…

Had a netopier (report z Tordhanu od Isilote)

Eulévia. Slnko. Rád. Smrť.
Každý deň jeden poh­reb, jed­na žena. Mám pocit, že jeden z tých­to dní budem tou mŕt­vou ja. Nie, že by ma to stra­ši­lo. Strach je mi už po tých rokoch troš­ku cudzí. Žijem zo živo­tov iných. Človek by to mohol nazvať aj upír­stvom, ale to pra­vé upír­stvo ma stret­ne až tu. Do tej­to doby som sa živi­la vysá­va­ním ener­gie z iných pomo­cou ritu­álov. Had, kto­rý požie­ra sln­ko mi v tom pomá­hal. V kaž­dom kra­ji nie­koľ­ko nevys­vet­li­teľ­ne sla­bých ľudí. V kaž­dom kra­ji nezná­ma žena, nie­ke­dy pod menom Ysharet, nie­kde lie­či­teľ­ka, nie­kde pisár­ka, nie­kde magika.

Máme strach z čísiel?

Najprv sa lar­py na Slovensku hrá­va­li cel­kom na čís­lach. Telo malo svo­je čís­lo, útok svo­je, prí­pad­ne obra­na (zbroj) svo­je, kaž­dé kúz­lo malo svo­ju cenu v magic­kej ener­gii a svoj efekt vyjad­re­ný čís­lom. Bolo toho dosť. Takže si nie­kto­rí ľudia pove­da­li – čo tak uro­biť to jed­no­duch­šie? Vynechali čís­la na boj. Potom vyne­cha­li aj čís­la na manu a útoč­né čís­la mágie a nako­niec čís­la opus­ti­li úpl­ne. Fajn.